Hromnice: Sviatok Obetovania Pána a jeho Tradície

Sviatok Hromníc, známy aj ako Sviatok Obetovania Pána, si každoročne pripomíname 2. februára. Tento deň, štyridsiaty deň po narodení Ježiša, sa viaže k biblickej udalosti, keď Mária s Jozefom priviedli dieťa Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi a priniesli obetu. Pre kresťanov je to nielen veľký oblúk, ktorý uzatváral vianočné obdobie, ale aj spojenie Starého a Nového zákona, keďže Ježiš neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť (Mt 5, 17). V ľudovej tradícii sú Hromnice spojené s mnohými zvykmi, poverami a pranostikami, ktoré sa týkajú príchodu jari a počasia.

Historické Korene a Názov Sviatku

Pôvod vo Východnej a Západnej Cirkvi

Sviatok pripomínaný v Jeruzaleme je historicky podložený z konca 4. storočia, dokonca s veľkou okázalosťou a procesiou pred bohoslužbami. Vo východnej časti cirkvi sa dodržiaval od 6. storočia. Jeho najstarším názvom bol Hypapante (gr.), čo v preklade znamená „Stretnutie“ a myslelo sa tým stretnutie Pána so Simeonom. Tento názov sa dosiaľ užíva vo východnej cirkvi, ktorá označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta.

Neskôr, po rozšírení mariánskeho kultu, niekedy okolo 8. - 9. storočia sa na Západe zaužíval názov Očisťovanie Panny Márie, čo je, mimochodom, v tvrdom rozpore s neskoršie prijatou dogmou o jej nepoškvrnenom počatí (1854). Reformačné cirkvi mali problém s týmto názvom a vrátili sa k pôvodnému, respektíve používali naraz obidva. V našom prostredí sa stretávame s označením sviatku v poradí: Očisťovania Panny Márie - Obetovanie Pána Ježiša, až od Petríkovej agendy (1954) je poradie opačné - najprv Predstavenie Krista Pána, Očisťovanie Panny Márie uvedené v zátvorkách, v súčasnej agende (1996): Predstavenie Pána Ježiša, Očisťovanie Panny Márie.

Sviatok sa z Jeruzalema rozšíril do Konštantínopola a neskôr do Ríma. V 6. storočí ho už pápež Geláz I. napevno vložil do liturgického kalendára západnej cirkvi. Do Druhého vatikánskeho koncilu bol tento sviatok zasvätený Panne Márii, jej očisťovaniu podľa Mojžišovho zákona. Druhý vatikánsky koncil zaviedol pamiatku Obetovania Pána, aj keď pri tom zohráva hlavnú úlohu Panna Mária. To znamená, že dnešný sviatok je aj mariánsky sviatok.

Pohanské Korene a Kresťanské Prekrytie

Starorímske luperkálie pravdepodobne súviseli s legendou o vzniku mesta Rím (lupus - vlk). Slávili sa ako očistný obrad 15. februára na počesť starovekého vidieckeho boha plodnosti Faunusa. Cirkev tento pohanský sviatok zakázala v roku 494 a prikázala podľa jeruzalemskej cirkvi namiesto toho sviatok Očisťovania Panny Márie na 14. februára. Neskôr, keď sa Vianoce presunuli zo 6. januára na 25. decembra, prešiel tento sviatok na 2. februára. Pápež Gelasius v roku 494 zaviedol sviatok, ktorý mal nahradiť ten rímsky. V tento deň kresťania so zapálenými sviecami obchádzali okolo kostola. Cirkev tak zriadila namiesto očistných obradov sviatok očistenia Panny Márie.

Podobne cirkev postupovala aj v iných krajinách - tento sviatok nahradil pohanské slovanské Hromnice, keltský Imbolg, či škandinávsky Disting. V našom prostredí (staroslovanskom) sa v predkresťanskom období začiatkom februára oslavovala polovica zimy ako Perúnove dni. Perún bol bohom hromu a odtiaľ názov sviatku Hromnice.

V Rímskej ríši v tomto období roku vybraní kňazi - luperci - obetovali božstvám capy a psy. Súčasťou týchto obradov, známych ako luperkálie, boli sprievody, počas ktorých nosili ľudia zapálené sviece a šibali sa koženými remeňmi z obetovaných zvierat. V roku 494 zaviedol pápež Gelasius sviatok, ktorý mal nahradiť ten rímsky. V tento deň kresťania so zapálenými sviecami obchádzali okolo kostola. Rímska tradícia zapaľovania sviec bola veľmi živá a zrejme aj z tohto dôvodu sa cirkev v 10. storočí rozhodla sviece v tento deň aj posväcovať.

Ďalšie vplyvy na formovanie Hromníc je možné nájsť v tradíciách Slovanov. Východní Slovania v tomto čase slávili tzv. stretenie, čiže stretnutie zimy s letom. Súvisí to s tým, že pôvodne ľudia delili rok len na dve ročné obdobia - zimu a leto.

Biblický Základ Sviatku

Mojžišov Zákon a Očisťovanie

Dátum 2. februára vychádza z Mojžišovského predpisu (3M 12,2-3) o 40 dňoch očisťovania ženy po pôrode syna, ktorého má potom predstaviť vo svätyni. Podľa levitických predpisov Starého zákona každú matku pokladali po pôrode za rituálne čiže obradovo nečistú, a to po narodení chlapca 40 dní a po narodení dievčaťa 80 dní. Po uplynutí uvedeného času izraelská matka sprevádzaná svojím mužom priniesla do jeruzalemského chrámu očisťovaciu obetu.

Mojžišov príkaz bol jasný: „Ak žena počne a porodí chlapca, bude nečistá sedem dní; bude nečistá ako v dňoch svojej menštruácie. Na ôsmy deň sa má dieťa obrezať. Potom má zostať ešte tridsaťtri dní, aby sa očistila od krvácania. Nesmie sa dotýkať ničoho svätého ani vstúpiť do svätyne, kým sa neskončia dni jej očistenia. (...) Keď sa skončia dni jej očistenia, prinesie kňazovi ku vchodu do stanu stretávania ročné jahňa na spaľovanú obetu a mladého holuba alebo hrdličku na obetu za hriech. Ak si nemôže dovoliť jahňa, vezme dve hrdličky alebo dva holuby: jedného na spaľovanú obetu a druhého na obetu za hriech.“ (Lv 12, 1 - 8)

Vernosť Bohu sa v časoch Márie a Jozefa prejavovala hlavne v dôslednom plnení Zákona. Preto prišli Ježišovi rodičia do chrámu presne podľa litery a presne na štyridsiaty deň po Ježišovom narodení. Ten pripadá na druhý február.

Obetovanie a Vykúpenie Prvorodeného

Ak sa narodil prvorodený syn, pri očisťovaní ho rodičia "predstavili" Pánovi. Podľa starozákonnej knihy Exodus (Ex 13, 11) totiž všetko prvorodené patrilo Bohu na znak toho, že pred odchodom Izraelitov z Egypta Boh usmrtil Egypťanom všetko prvorodené mužského pohlavia, kým Izraelitom prvorodených zachoval. Preto sa mu malo obetovať všetko mužské prvorodené: zvieratá sa mali zabiť, kým chlapci sa mali vykúpiť cenou piatich strieborných šeklov.

Jozef a Mária sa podrobili týmto predpisom, hoci milostiplná Matka sa nemusela obradove očisťovať ani prinášať obetu "za hriech" a jej Syn ostával naplno Pánov aj po zaplatení piatich šeklov. Malý Ježiš sa podrobil rituálnym predpisom, lebo navonok sa ničím nechcel odlišovať od členov svojho národa. Jozef, Mária a bábätko Ježiš boli židovská rodina, ktorá dôsledne zachovávala odveké starozákonné predpisy. Svätá rodina tak splnila to, čo Židom prikazovala Kniha Levitikus (Lv 12,1-8).

Druhý starozákonný predpis, ktorý Svätá rodina splnila na 40. deň od narodenia Ježiša, bolo jeho vykúpenie. Vyslobodenie spočívalo v zázračnom Božom zásahu, pri ktorom Boží anjel v každom egyptskom dome zabil každého prvorodeného, ale domy Izraelitov obišiel. Okrem tohto Písmo nariaďuje každého prvorodeného syna na 40. deň zasvätiť Bohu. Stať Knihy Exodus to vysvetľuje slovami: „Každého prvorodeného zo svojich detí vykúpiš.“

Stretnutie so Simeonom a Annou

Sviatok Stretnutia Pána má svoj pôvod v udalosti z Ježišovho života, ktorú opisuje evanjelista Lukáš (Lk 2, 22-40). Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

V tom istom čase prišla na Božie vnuknutie do chrámu aj 84-ročná "prorokyňa" Anna. Boli to predstavitelia spravodlivých mužov a žien Starého zákona, ktorí prišli privítať očakávaného Mesiáša-Spasiteľa. Osobitným posolstvom sa Simeon obrátil na Ježišovu Matku: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať."

Symbolika Svetla a Hromničné Sviečky

Pôvod Sviečok a ich Význam

Od stredoveku bol tento deň vo svete známy ako Sviečkový deň (Lichtmess, Candlemass), kedy sa v kostoloch požehnávali sviečky (hromničky) s odkazom na Simeonov výrok: „On je svetlo, ktoré sa zjaví pohanom a oslávi Tvoj ľud izraelský.“ (Mt 2,32 ako odkaz na prorocké Iz 49,6).

V západnej Európe sa od 7. storočia rozšíril zvyk svätenia sviec a procesií so sviecami - odtiaľ pochádza aj anglický názov sviatku Candlemas („sviečková omša“). Prečo je tento sviatok spojený so svetlom sviec? Zrejme vychádza zo Simeonovho proroctva, ktoré predstavilo Ježiša ako „svetlo na osvietenie pohanov“ (Lk 2, 32). Okrem toho, že ide o šokujúce slová, pretože vtedajší Židia Mesiáša vzťahovali iba na svoj národ, je to nádej pre nás všetkých, ktorí sa v živote občas prejavujeme ako pohania.

Použitie a Ochranná Funkcia Hromničiek

So sviecami je spojený aj pôvod slovenského názvu Hromnice. Je odvodený od hromu. Požehnaná hromničná sviečka mala po zapálení chrániť dom pred búrkami, bleskami a požiarom, pomáhať pri chorobe alebo pri umieraní. Hromničné sviece, ktoré sa neskôr pri kresťanských obradoch požehnávali, sa používali potom v čase búrok na odvrátenie nebezpečenstva, neskôr k nim pribudlo viac tradičných zvykov.

Veriaci ľud zažíha hromničnú sviecu vo svojich domoch pri vážnych príležitostiach, ako je zaopatrovanie chorých alebo modlitbové bdenie pri zomierajúcom. Taktiež sa zapaľovali počas búrky, ale aj pri iných príležitostiach. Hromnička sa zapaľovala pri zomierajúcom, aby mu uľahčila skon, a nechávala sa horieť aj pri mŕtvom za účelom ochrany pred zlými silami. Ľudia verili, že hromnička dokáže vyliečiť aj rôzne choroby či neduhy, napríklad bolesti hrdla.

V katolíckych kostoloch sa počas tohto sviatku koná obrad požehnania sviec, liturgia svetla ako symbol očisty a procesia. Posväteným sviecam, nazývaným hromničky, sa podľa tradície pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Aj v súčasnosti mnohí veriaci prichádzajú na Hromnice do kostolov so sviecami, aby si ich dali posvätiť a v zložitých situáciách ich zapaľujú vo svojich príbytkoch. Anton Konečný dodáva, že dnes sa hromničná sviečka zapaľuje aj pri návšteve kňaza pri chorom, keď prichádza s Eucharistiou, a aj pri modlitbovom sprevádzaní umierajúceho. Požehnaná hromničná sviečka sprítomňuje nesmiernu Božiu lásku, „ktorá svojimi spásnymi činmi zahŕňa všetky generácie a všetkých ľudí.

Sviečka ako Symbol Obety

Hromničná sviečka však nie je zázračný amulet. Ten, kto chráni, je Ježiš Kristus, ktorého svieca symbolizuje. Obrad svätenia sviečok je zameraný predovšetkým na symbol svetla. Svieca horením nielen svieti, ale aj sa míňa, spotrebúva. Je to symbol obety: obety Kristovej i jeho nasledovníkov. Východná cirkev označuje Hromnice ako stretnutie Pána, keďže podľa Biblie spravodlivý Simeon sa v tento deň stretol so Spasiteľom sveta. Súčasťou obradov v chrámoch je takisto svätenie sviec.

Hromničné sviece nám teda pripomínajú Ježiša, ktorý prišiel na svet ako pravé svetlo, ako to čítame v úvode Jánovho evanjelia. Požehnávame ich preto, aby sme ich mohli niesť v procesii na svätú omšu. A napokon procesia so sviecami je pre nás symbolom čnostného života a pripomienkou, že máme smerovať k večnému životu. Svetlo sviečky osvecuje okolie, ale zároveň sa aj zmenšuje. Môžeme povedať, že tým svetlom sa stráca, to znamená, obetuje sa. Keď Pán Ježiš vyrástol a verejne pôsobil, tak raz o sebe prehlásil: „Ja som svetlo sveta.“ Prišiel na tento svet, aby ako Svetlo ohlasoval evanjelium, v ktorom pravdivo poukázal ľuďom na nekonečnú lásku svojho Otca.

Požehnané veci sa podľa liturgistu môžu používať aj viac rokov, rovnako aj hromnička. Po čase, ako každá vec, sa opotrebia, poškodia alebo zostarnú. V tom prípade ich treba dôstojne zničiť, napríklad spáliť.

Liturgické Predpisy a Spev

Bohoslužobné Texty

Predpísané starocirkevné perikopy, texty pre sviatok začínali introitom Ž 48,10-11.2, epištola podľa rôznych tradícií - 1K 1,26-31, najviac, hoci zo Starej zmluvy Mal 3,1-4 (tak ešte u Petríka), v najnovšej agende F 3,20-4,1. Evanjelium je samozrejme priamo o biblickom podklade sviatku - Lk 2,22-32, v našej agende skrátené iba na verše Lk 2,22-24 (hoci ako druhý, alternatívny text je v plnom znení veršov).

V Tranovskom kancionáli bolo k sviatku odporučených celkom osem piesní, z nich šesť sa dostalo do súčasného Evanjelického spevníka: ES 45, 46, 57, 71, 78 a 79.

Domáca Liturgia

Pre veriacich, ktorí sa nemôžu zúčastniť svätej omše, existuje možnosť domácej liturgie na sviatok Obetovania Pána. Príklad takejto domácej liturgie môže vyzerať nasledovne:

• Úvod: Začnite zapálením sviece, prežehnaním a modlitbou: „Všemohúci a večný Bože, tvoj jednorodený Syn prijal našu ľudskú prirodzenosť a dnes ti bol obetovaný v chráme; pokorne ťa prosíme, obnov náš život a naše zmýšľanie, aby sme aj my mohli s čistým srdcom predstúpiť pred tvoju tvár. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.“
• Prvé čítanie: Čítanie z Knihy proroka Malachiáša 3,1-4: „Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu. Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví? Veď on je ako oheň, ktorý roztápa, a ako lúh práčov. Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro, očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti. Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych.“ (Počuli sme Božie slovo.)
• Žalm: Po čítaní je možné zaspievať žalm, napríklad: „O. Kto je ten kráľ slávy? + Pán silný a mocný, * Pán mocný v boji. - O. Zdvihnite, brány, svoje hlavice + a vyvýšte sa, brány prastaré, * lebo má vstúpiť kráľ slávy. - O. Kto je ten kráľ slávy? + Pán zástupov, * to je ten kráľ slávy. - O.“
• Evanjelium: Po žalme sa všetci postavia a dospelý člen rodiny prednesie čítanie evanjelia. Počúvajme slová svätého evanjelia podľa Lukáša 2,22-40, ktoré popisuje udalosť Obetovania Pána a stretnutie so Simeonom.
• Prosby: Bratia a sestry, v dnešný deň, keď si pripomíname, že Panna Mária obetovala svojho syna v chráme, aj my obetujme Pánovi vrúcnu lásku svojho srdca. (Volajme: Pre svoje obetovanie vyslyš nás, Pane.)
  • Pane Ježišu, sláva svojho ľudu; daj všetkým zasväteným osobám radosť z toho, že ťa môžu nasledovať celým srdcom.
  • Pane Ježišu, svetlo na osvietenie pohanov, ukáž cestu spásy všetkým národom.
  • Pane Ježišu, syn Bolestnej Matky, posilňuj všetkých, ktorí pre tvoje meno znášajú súženia.
  • Pane Ježišu, syn Márie Panny, žehnaj matky našej farnosti a buď im odmenou za ich materskú starostlivosť a námahu.
  • Pane Ježišu, útecha tých, ktorí sú ti verní, stoj pri svojich veriacich, ktorí dnes končia svoju pozemskú púť.
  • Pane Ježišu, náš život a naša radosť, požehnaj otcov a matky, ktorí obetovali svoje dieťa tvojej Cirkvi.
• Záver: Zakončite modlitbou Otče náš, záverečnou modlitbou a prežehnaním. „Pane, ty si nám už toľko ráz preukázal svoje milosrdenstvo; dôverou ťa prosíme, aby si láskavo vyslyšal naše prosby a vzbudil v nás odvahu obetovať sa ti celým srdcom. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen. Nech nás žehná Pán, nech nás chráni od zlého a nech nás privedie do večného života.“

V utorok 2. februára býva večer v mnohých kostoloch slávená svätá omša. Je možné sa s nami v tom čase duchovne spojiť prostredníctvom médií alebo tak, že si urobíte doma vlastnú bohoslužbu.

Tradičné Zvyky a Pranostiky

Predpovede Počasia a Úrody

Štyridsiaty deň po Vianociach je považovaný za dôležitý deň pre pranostiky a predpovede. Jedna z nich nám napadne aj o polnoci: „Na Hromnice o hodinu více.“ Tento dátum, presnejšie 2. február, v kalendári znamená, že zima sa prehupla do druhej polovice. O to viac ľudia dávali pozor, aké je počasie práve v tento deň, pretože vedeli z toho zistiť, aká bude úroda, či príde rýchlo jar, aké bude leto a podobne.

• Ak bolo na Hromnice mrazivo, ľudia vedeli, že bude dobrá úroda zemiakov v auguste.
• Ak tieklo zo strechy, zima sa dlho vliekla. V minulosti ľudia verili, že keď na Hromnice zo strechy voda tečie, zima sa dlho povlečie.
• Naopak, zima v tento sviatok signalizovala skorý príchod jari.
• Podľa ľudových pranostík teplé počasie na Hromnice bolo neželané, lebo znamenalo dlhú zimu a slabú úrodu.

Kulinárske a Spoločenské Tradície

Na Slovensku sa k sviatku Hromníc viazali rôzne ľudové zvyky. Napríklad gazdiné v tento deň varili dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé. Na väčšine územia Slovenska preto gazdiné v tento deň varili dlhé rezance alebo šúľance, aby aj konope a ľan boli čo najvyššie. Niekde tieto jedlá posýpali aj tvarohom, aby aj vyrobené plátno bolo pekné biele.

Obľúbenou zábavou v tento deň bola aj sánkovačka. Dievčatá a chlapci išli na sánkovačku a vybrali si čo najdlhšiu dráhu. Čím bola dlhšia dráha, tým bol dlhší ľan aj konope. Podľa dobových novín z 18. storočia pozývala bratislavská šľachta na hromničné sánkovačky hostí z cisárskeho dvora vo Viedni.

Vo Francúzsku sú Hromnice spojené s palacinkami. Má to historický aj praktický pôvod. Podľa legendy pápež Geláz I. v 5. storočí rozdával palacinky pútnikom, ktorí prišli na Hromnice do Ríma. Palacinky svojím okrúhlym a zlatistým tvarom symbolizovali slnko, koniec zimy a príchod jari. Roľníci vo Francúzsku majú aj pranostiku: Ak na Hromnice neurobia palacinky, úroda pšenice v nasledujúcom roku má byť zlá. Kto by riskoval?

Zákazy a Povery

Na Hromnice platilo aj veľa zákazov. Na západnom Slovensku ľudia verili, že toho, kto bude v tento deň pracovať, zasiahnu počas roka blesk a hrom. Na Myjave sa z rovnakých príčin nesmelo v tento deň šiť, na Ponitrí zase pracovať v lese. Podobné predstavy boli rozšírené na celom Slovensku.

Hromnice ako Deň Zasväteného Života

Na sviatok Obetovania Pána si Katolícka cirkev tiež pripomína Deň zasväteného života. Zaviedol ho v roku 1997 pápež Ján Pavol II., ktorý stanovil, aby sa slávil 2. februára. Katolícka cirkev na Slovensku aj vo svete tento deň venuje pozornosť tým, ktorí zasvätili život Bohu a službe ľuďom.

Je logické, že sviatok Obetovania Pána je akýmsi osobitným sviatkom rehoľníkov. Tí tiež majú podobne ako svieca nielen svietiť, ale aj stravovať sa, obetovať sa v Božej službe. Svätý otec máva v tento deň svätú omšu v Chráme svätého Petra pre rehoľníkov a rehoľné sestry.

Zasvätené osoby v mužských i ženských rehoľných kongregáciách, inštitútoch a združeniach pomáhajú tým, ktorí sú v sociálnej, duchovnej, prípadne materiálnej núdzi - opusteným ženám, starým a chorým. Aktivizujú sa v službe výchove detí a mládeže, usilujú sa o pozdvihnutie Rómov. Činnosť rehoľníkov, ktorí vždy stoja pri konkrétnych ľuďoch v ich ťažkostiach a problémoch, je potrebná a prospešná aj v súčasnosti.

Súčasné Oslavy a Širší Význam

Svätenie sviatku sa v našej cirkvi postupne vytráca, ostalo iba v málo cirkevných zboroch, v niektorých evanjelických cirkvách sa pripomína vždy v nedeľu medzi 2. a 8. februárom. Sviatok slávia aj evanjelici. V Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa Hromnice nazývajú Predstavenie Pána Ježiša. V Evanjeliu podľa Lukáša sa uvádza, že Mária a Jozef priniesli dieťatko Ježiša do jeruzalemského chrámu, aby ho predstavili Pánovi. V niektorých evanjelických cirkevných zboroch sa v tento sviatok konajú služby Božie.

Jednotným refrénom Hromníc, nech už ich oslavujú kresťania alebo nekresťania, je viac svetla. Sme uprostred zimy a Hromnice nám pripomínajú, že „noc pokročila a deň sa priblížil“ (Rim 13, 12). Hromnice nesú hlboký symbolický význam, ktorý presahuje hranice náboženstva. Predstavujú víťazstvo svetla nad tmou, nádeje nad zúfalstvom a obnovy nad stagnáciou.

Tieto sviece teraz niesť v procesii na svätú omšu nemôžeme. No môžu vyjadrovať našu vďaku za všetky sväté omše, ktoré sme doteraz sláviť mohli i našu nádej na skoré stretnutie sa pri Pánovom oltári. No hlavne nech nám pripomínajú Ježiša, ktorý je nám svetlom aj do týchto dní. Ak aj my chceme nasledovať toto Svetlo, tak si uvedomme, že v našom živote musíme pripustiť aj obety. Či sa neobetujú rodičia pre svoje deti, aby ich vychovali a zabezpečili do života?

tags: #hromnice #obrad #a #spev