Úvod do sviatku
Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ľudovo nazývaná aj Božie Telo, je jedným z najvýznamnejších cirkevných sviatkov. Tento sviatok oslavuje prítomnosť Ježiša Krista v Eucharistii, teda v premenenom chlebe a víne, ktoré sa stávajú jeho Telom a Krvou. Tradične sa slávi vo štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu, čo umožňuje širšej verejnosti zúčastniť sa na slávnostných obradoch.
Historické pozadie a vznik sviatku
Významný podnet pre zavedenie Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi vidíme v opakujúcich sa videniach blahoslavenej Juliány z Luttichu z roku 1209. Juliána vtedy vnímala žiarivý mesiac s tmavým miestom, čo jej bolo vyložené ako absencia sviatku Eucharistie v ročnom cykle liturgických slávností. Svoje naliehanie na zavedenie tohto sviatku adresovala svojmu biskupovi Róbertovi z Luttichu, vďaka čomu sa sviatok prvýkrát slávil v jeho diecéze v roku 1246. Neskôr pápež Urban IV., ktorý pôsobil v Luttichu, predpísal bulou Transiturus de hoc mundo slávenie tohto sviatku pre celú Cirkev v roku 1264. Tradícia hovorí, že na jeho prianie pripravil liturgické texty pre omšu a Liturgiu hodín sv. Tomáš Akvinský.
Spočiatku sa slávnosť konala len v chrámových interiéroch. Pápež Ján XXII. následne upravil slávenie sviatku tak, aby sa konalo so slávnostným sprievodom, pri ktorom sa má niesť ulicami Oltárna sviatosť. Postupne sa na Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi na mnohých miestach konali triumfálne sprievody s Najsvätejšou sviatosťou v monštrancii, pri ktorých sa oslavuje Kristus Spasiteľ.
Popri sviatku Božieho tela sa od 17. storočia slávil aj sviatok Predrahej Krvi. Blahoslavený Pius IX. v roku 1849 rozšíril tento sviatok na celú Cirkev a ustanovil, aby sa svätil na prvú nedeľu mesiaca júla. V roku 1914 sv. Pius X. ustanovil jeho slávenie na 1. júla. Posledná reforma liturgického kalendára spojila oba sviatky a zaviedla spoločné slávenie Božieho Tela a Krvi na štvrtok po slávnosti Najsvätejšej Trojice, alebo v nasledujúcu nedeľu. Spojením sviatkov Kristovho Tela a Krvi sa vyjadruje pôvodný úmysel pápeža Urbana IV., ktorý vo svojej bule písal o jednotnom tajomstve Eucharistie, ktoré zahŕňa tak Ježišovo Najsvätejšie Telo, ako aj jeho Krv.
Význam Eucharistie a procesií
Eucharistia je pre kresťanov pokrmom na ceste, ktorý dáva nádej na večný život a je chlebom, ktorý sýti, aby sme vládali kráčať ďalej. Cirkev žije z Eucharistie, bez nej nevie existovať. Aj napriek napätiu, vojne, konfliktom či novým chorobám, s Bohom a s Eucharistiou si veriaci vedia poradiť. Eucharistia je svetlom pre mnohé ťažké situácie, dodáva silu, trpezlivosť i pokoru. Vyzýva k tomu, aby sme si odpovedali na otázky, čo pre nás znamená Eucharistia, či v nej cítime Božiu prítomnosť a ako budujeme svoj vzťah k nej.
Procesie sú v Cirkvi starobylou formou oslavy Boha. Cirkev v Enchiridion liturgicum z roku 1960 hovorí, že slávnostné verejné modlitbové pobožnosti veriaceho ľudu, ktoré sú vedené duchovnými podľa svojho poriadku z jedného posvätného miesta na iné posvätné miesto, majú sa konať ako pripomienky obsiahnutého Božieho dobrodenia, tiež ako vďaky za obsiahnutú Božiu pomoc. Procesie poznali už pohania v Egypte i Babylone, najmä z psychologických dôvodov. V Starom zákone židovský národ konal procesie s Archou zmluvy. V 5. storočí sa konala procesia na sviatok Obetovania Pána. V Ríme sú známe Stationes procesie, ktoré sa konajú z rôznych rímskych kostolov. Už sv. Ambróz a sv. Augustín spomínajú procesie s relikviami mučeníkov.
Tradícia procesií sprevádza aj sviatok Božieho tela, je to zviditeľnenie viery v skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. Účastníci procesie sa postupne zastavujú pri štyroch oltároch, symbolizujúcich štyri svetové strany. Sprievod tak naznačuje Božiu ochotu a ústretovosť aj voči tým, čo ho nepoznajú. „Oltáriky“ vytvoria rodiny zo zelene, kvetov a domácich devocionálií pred svojimi domami. Na týchto miestach sa koná bohoslužba, verejná poklona a udelenie požehnania Eucharistiou. Deti na znak svojej úcty a lásky k Bohu rozsypávajú na cestu lupene kvetov a veriaci zhromaždení v procesii spievajú náboženské piesne.
Veriaci, ktorí sa zúčastnia na Eucharistickej procesii, či už vonku alebo vo vnútornom priestore chrámu, môžu za zvyčajných podmienok získať úplné odpustky. Tie sa udeľujú veriacemu, ktorý sa nábožne zúčastní na eucharistickej procesii konanej vnútri posvätnej budovy alebo mimo nej, ktorá má veľký význam, zvlášť na slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
Slávenie na Slovensku v roku 2022
Počas minulého týždňa, kedy sme slávili Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, sa verejné oslavy konali cez víkend na viacerých námestiach. V nedeľu 19. júna 2022 sa uskutočnili slávnostné bohoslužby a eucharistické procesie v rôznych mestách Slovenska.
Bratislava
Na Primaciálnom námestí v Bratislave sa konala v nedeľu 19. júna slávnostná svätá omša, ktorú celebroval bratislavský arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska Mons. Stanislav Zvolenský. V homílii zdôraznil, že „Keď kráčame s Eucharistiou, svedčíme o tom, že tu prišiel Boh, zomrel za nás. Zároveň kráčame s nádejou, že ešte raz príde, aby nás vzal do svojho príbytku.“ Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia z Primaciálneho námestia pred Kostol sv. Jána z Mathy (Trojička) na Župnom námestí.
Trnava
V Trnave sa slávnostná svätá omša spolu s eucharistickou procesiou konala v nedeľu 19. júna. V Katedrále sv. Jána Krstiteľa sa slávnosť Božieho Tela začala predpoludňajšou svätou omšou, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch. Zdôraznil: „Cirkev žije z Eucharistie, bez nej nevieme existovať.“ Procesia viedla cez rôzne ulice mesta a mala štyri zastavenia pri významných kostoloch, pričom vyvrcholila opäť v Katedrále sv. Jána Krstiteľa.
Košice
Slávnosť Kristovho Tela a Krvi v Dóme sv. Alžbety v Košiciach sa v nedeľu 19. júna začala svätou omšou s košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Bernardom Boberom. Arcibiskup sa vo svojom príhovore venoval úcte k Eucharistii a adorácii. Po svätej omši nasledovala Eucharistická procesia ulicami mesta s tradičnými štyrmi zastaveniami pri Vítézovom dvore, Uršulínskom kláštore, Premonštrátskom kostole Najsvätejšej trojice a Urbanovej veži.
Nitra
V Nitre sa na Svätoplukovom námestí uskutočnila tradičná celomestská verejná liturgická slávnosť v nedeľu 19. júna 2022. Slávnostnú svätú omšu celebroval pomocný nitriansky biskup Mons. Peter Beňo spolu s kapitulnými kanonikmi a farármi nitrianskych farností. Po skončení svätej omše sa uskutočnila tradičná eucharistická procesia zo Svätoplukovho námestia ku Kostolu sv. Petra.
Banská Bystrica
V Kostole Nanebovzatia Panny Márie v Banskej Bystrici slávil v nedeľu 19. júna 2022 diecézny biskup Mons. Marián Chovanec slávnostnú svätú omšu k úcte Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi. Vo svojej homílii sa zameral na otázku motivácie účasti na svätej omši. Po svätej omši nasledovala eucharistická procesia, ktorá sa konala na Námestí Štefana Moysesa a Námestí SNP. Oltáriky pripravili štyri banskobystrické farnosti.
tags: #kbs #procesiova #slavnost #bozieho #tela