Oslava 65. výročia sobáša je mimoriadnou udalosťou, ktorá svedčí o hlbokej láske, neochvejnej vernosti a neprestávajúcej Božej milosti. V dnešnej dobe, keď sa mnohí manželia stretávajú s výzvami, ktoré preverujú ich zväzok, dlhoročné manželstvá predstavujú maják nádeje a inšpirácie. Tieto jubileá sú príležitosťou nielen pre súkromné radovanie, ale aj pre verejné poďakovanie Pánu Bohu za dar života, manželstva a rodiny.
Manželstvo ako Boží obraz podľa pápeža Františka
Pápež František vo svojich homíliách často vyzdvihuje krásu a posvätnosť manželského zväzku. Na rannej svätej omši v kaplnke Domu sv. Marty, kde boli prítomné aj manželské páry oslavujúce 50. a 25. výročie svadby, vychádzal Svätý Otec z Evanjelia podľa Marka (Mk 10,1-12). Poukázal na úmysel farizejov skúšať Ježiša kazuistickou otázkou o rozluke manželstva, pri ktorej sa viera zužuje na „smie sa“ alebo „nesmie sa“. Ježiš však ide vyššie, až ku stvoreniu, a hovorí o manželstve, že je azda tým najkrajším, čo Pán stvoril počas siedmich etáp.
Pápež František odporúčal, aby sme sa nezastavovali pri tom, či sa smie alebo nesmie rozlúčiť manželstvo, aj keď niekedy je nešťastie, že nefunguje a je lepšie sa odlúčiť, aby sa zabránilo svetovej vojne. Skôr by sme sa mali pozrieť na pozitíva. Obrátil sa zvlášť na prítomné jubilujúce páry a porozprával príbeh o manželskom páre, ktorý slávil 60. výročie sobáša. Upozornil, že sú tu ťažkosti, sú tu problémy s deťmi alebo medzi samotnými manželmi, hádky a spory, ale je dôležité, aby telo zostalo jedno a prekonávali sa, prekonávali, prekonávali. Táto sviatosť nie je len pre nich, ale aj pre Cirkev, ako keby mala vzbudzovať pozornosť: „Nuž, pozrite, že láska je možná!“ Láska uschopňuje prežiť celý život ako zaľúbení, v radosti i bolesti, s problémami s deťmi i vlastnými problémami, ale neustále ísť vpred. V zdraví či v chorobe, ale ísť stále ďalej.
Je bolestné, keď sa toto nepovažuje za správu - noviny či televízne spravodajstvo toto nepovažujú za správu. Boží obraz nie je správou, ale toto je krása manželstva. Manželia sú na obraz a podobu Boha. Svätý Otec zopakoval, že manželský a rodinný život nie je jednoduchý, a poukázal na slová Jakubovho listu o trpezlivosti, ktorá je „možno tá najdôležitejšia cnosť u manželov - tak u muža ako aj u ženy“.
Zázrak v Káne Galilejskej a poslanie manželstva
Svadba v Káne Galilejskej, kde bola prítomná Ježišova matka, Ježiš a jeho učeníci, nám názorne poučuje, ako môžu byť manželia šťastní. Keď sa minulo víno, Mária povedala Ježišovi: „Nemajú vína.“ Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“ Ježiš premenil vodu na víno, a toto urobil ako prvé zo znamení a zjavil svoju slávu. Prvý zázrak, ktorý tu Ježiš vykonal, znamenal nielen pomoc galilejským novomanželom, ale znázornil aj pomoc, ktorú Ježiš ponúka tým manželom našich čias, ktorí ho na svoju svadbu pozvali.
Manželstvo je vzájomné spolužitie v dobrom i v zlom, láska dvoch ľudí, ktorá sa rokmi nestráca, nezmenšuje, ale rastie a je bohatšia. Je dôležité prežiť svoj život po boku niekoho, komu môžeme dôverovať, kto nás v živote nezradí, na koho sa môžeme spoľahnúť a komu nezovšednieme. Žiaľ, niekedy sa stretávame aj so slovami sklamania, bolesti sŕdc a iných následkov nešťastnej manželskej lásky.
Aby manželstvo bolo šťastné, je dôležité, aby sa uzatváralo v pravom čase, so správnym partnerom a na správnom mieste. Častou chybou mladých ľudí je, že sa povrchne zoznamujú a po svadbe nemajú dosť trpezlivosti a ochoty zvyknúť si na seba. Dôležité je nehľadať len krásu, lebo „kto sa žení pre lásku, tá trvá len do času. Kto sa žení pre statok, ten prichádza na zmätok.“ Manželstvo má byť uzatvorené na správnom mieste, čo znamená, že svadba je sviatosť, je udalosť posvätná a tam nemožno vylúčiť Boha. Ak má byť budova pevná, potrebuje pevný základ, a preto si snúbenci v Káne Galilejskej pozvali na svadbu Krista.
Kňaz, ako nestranný pozorovateľ, pozná skúsenosti mnohých ľudí. Vidí rôzne osudy a počúva často aj plač: „Zle som si vybrala, skoro som sa vydávala a teraz šťastná nie som.“ Ale vidí aj rodiny spokojné, šťastné a usporiadané. Ježiš si praje, aby manželia boli šťastní, aby v ich rodine nechýbala radosť. Nežehná len ich telesným potrebám, ale aj duchovným. Práve preto Cirkev medzi siedmimi sviatosťami má zväzok muža a ženy, ktoré môže rozdeliť len smrť jedného z nich. Je správne, že si chránime manželstvo. Porozumenie, úcta, vďačnosť a skromnosť nech menia naše rodiny. Aj v manželstve je čas mlčať, odpúšťať a prinášať obete. Neničme si šťastie našich rodín! Práve preto, aby naše rodiny boli zdravé, založené na kresťanských hodnotách, je potrebné sa za ne modliť.
Svedectvo jubilujúcich manželov a vďačnosť Bohu
V Košickej arcidiecéze sa konajú tradičné slávnosti jubilujúcich manželov, ktoré sú svedectvom o sile a kráse manželského zväzku. Napríklad 13. októbra 2019 sa v košickej katedrále sv. Alžbety stretli manželia, ktorí si pripomínali 40., 50., 60. a 65. výročie manželstva pod heslom „Obnoviť túžbu po vernosti“. Slávnostnú svätú omšu slúžil arcibiskup Mons. Bernard Bober spolu s emeritným arcibiskupom Alojzom Tkáčom a pomocným biskupom Marekom Forgáčom. Viac ako stopäťdesiat párov oslávilo tieto výročia, obnovili manželské sľuby a prijali osobitné biskupské požehnanie a pamätný list so symbolickým srdiečkom.
Omša na Večeru Pánovu | Homília biskupa Burbidgea | 2. apríla 2026
V homílii arcibiskup Bober vyzdvihol príklad, ktorý dlhoroční manželia predstavujú pre svoje okolie, a tiež skutočnosť, že výročie uzavretia manželstva je hodné osláv. „Práve vy ste tí, ktorí môžu povedať, že už majú niečo za sebou. Vašu lásku a vernosť preveril čas. Bohu vďaka za vás a vaše svedectvo vďačnosti i vernosti. Dnes svedčíte veľmi silno a všetkým nám ukazujete, že nie iba vlastnými silami, ale jedine s Božou pomocou sa dá žiť manželský život. Vy nám ukazujete, že láska, dôvera a vernosť je možná.“
Vďačnosť voči Bohu je podstatnou témou pre jubilujúcich manželov, podobne ako vďačnosť sýrčana Námana za uzdravenie z malomocenstva (2Kr 5, 14-17) a Ježišova výzva k vďačnosti za Božie pôsobenie v našich životoch (Lk 17, 11-19). Vďačnosť je veľmi pekná ľudská vlastnosť, prejav čnosti, ktorá napĺňa a ženie manželské páry. „Vy ste sa dnes prišli úprimne poďakovať Pánu Bohu za to, že jednoducho ste, že ste sa dožili tejto výročnej chvíle a okrem toho, že ste zostali za tie roky spolu. Áno, jedna dôležitá vec je dožiť sa, a druhá podstatná vec je zostať spolu.“ Arcibiskup Bober dodal, že Boh ich „možno neraz skúšal ako zlato v peci a zistil, že sú ho hodní.“
Len s Božím požehnaním je možné založiť si rodinu, vychovať deti a bok po boku prežívať i zrelšie roky a tešiť sa z vnúčat či pravnúčat. Láska, dôvera a vernosť sú možné, je možné obetovať sa, a je to dobré a správne. To je tajomstvo šťastnej rodiny! Keď je rodina pokope, keď sa vie zjednotiť, odpustiť si, zmieriť sa a povzbudzovať sa k viere vo večný život, taká rodina je šťastná, aj napriek krízam a turbulenciám. Takúto rodinu Ježiš nikdy neopustí.
Rodina ako základ a posolstvo pre nové generácie
Milí jubilanti, spomeňte si na svoje začiatky, ako ste sa spoznali, ako ste sa do seba zamilovali, ako ste si sľúbili zostať navždy spolu a rozhodli sa žiť v manželstve. V Božom pláne neexistuje žiadna náhoda; jednoducho ste si padli do oka a hneď zahorelo celé vaše srdce. Božia láska vyživuje našu ľudskú lásku a dopĺňa to, čo našej ľudskej láske chýba. V Božom slove a Eucharistii máme prameň tejto Božej lásky. Ježiš Kristus prítomný pod spôsobom chleba a vína sa chce stať našim pokrmom a posilou. On nám pomáha podávať doslova nadľudské výkony, učí nás milovať i odpúšťať a posilňuje nás vo vernosti a láske. Ako pri Eucharistii, tak i v manželstve sa ľudia môžu stať jedným telom. Je to veľký Boží dar, že ste sa pred rokmi našli, a že vás ako dve polovičky Boh spojil akoby v jedno telo. A darom z neba je aj to, že sa tieto dve polovičky od seba neodlepili, dokonca ani vo chvíľach, kedy by ste toho druhého boli najradšej vystrelili možno až na mesiac. Predsa ste znovu našli cestu k sebe - a to je veľká vec, k tomu dokáže pohnúť iba Boh.
Boh vám dal silu i vo chvíľach utrpenia či choroby. Teraz, v zrelších rokoch, máte pred sebou novú úlohu: rozprávať o Bohu, o rodine a manželstve vašim vnukom a pravnukom. Váš život už hovorí za vás, ale nebojte sa túto svoju skúsenosť a životnú múdrosť odovzdať mladším. Venujte sa im ako sa len dá!
Drahí bratia a sestry, milí synovia, dcéry, vnukovia a vnučky našich jubilantov! Buďte nablízku svojim rodičom i starým rodičom. Bol čas, keď oni pomáhali vám, teraz pomôžte vy im. Pápež František to mladým nedávno povedal takto: „Počúvajte starších, aj keď niekedy dlho rozprávajú. Iba tak nájdete korene, z ktorých pochádzate aj vy.“ Tieto slová nám pripomínajú našich starých rodičov, ktorí nám zvykli opakovať tri veci, keď odchádzali z tohto sveta: Starajte sa o svojich rodičov, držte rodinu pokope a vždy sa držte Pána Boha!
Buďme teda Bohu vďační za všetko! Ďakujme spolu s našimi jubilantmi za dar života, manželstva i rodiny a vyprosujme im nové sily, potrebné zdravie a milosti do ďalšieho času života, ktorý im dobrotivý Boh ešte dopraje. Dnes vás vyzdvihujeme ako žiarivé príklady a apelujeme na všetkých ľudí dobrej vôle a zdravého rozumu, že rodina založená na manželstve jedného muža a jednej ženy je nenahraditeľná - nemožno ju za nič vymeniť a ničím nahradiť!