Politická strana Vlasť, ktorej volebným lídrom bol sudca Štefan Harabin, vstúpila na slovenskú politickú scénu s cieľom bojovať proti korupcii a nerovnosti. Strana, ktorá prešla viacerými premenovaniami a zmenami v štruktúre, sa napokon stretla s finančnými problémami a zbankrotovala.
Kto je Štefan Harabin?
JUDr. Štefan Harabin (* 4. máj 1957, Ľubica) je slovenský právnik s rozsiahlymi skúsenosťami v justícii a politike. Je bývalým sudcom, predsedom Najvyššieho súdu SR, podpredsedom vlády a ministrom spravodlivosti.
Kariéra pred politikou
- Narodil sa 4. mája 1957 v obci Ľubica.
- Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
- Sudcovskú prax začal ako justičný čakateľ Krajského súdu v Košiciach v roku 1980.
- Za sudcu z povolania bol zvolený 1. januára 1983.
- Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade.
- Po Nežnej revolúcii, od roku 1990, pôsobil na Krajskom súde v Košiciach a v roku 1991 bol zvolený za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
- V rokoch 1998 - 2003 a 2009 - 2014 bol predsedom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Pôsobenie vo funkcii ministra spravodlivosti
Od 4. júla 2006 do roku 2009 bol Štefan Harabin ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Na tento post ho nominovala Ľudová strana - Hnutie za demokratické Slovensko. Ako minister spravodlivosti sa usiloval o zrušenie Špeciálneho súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry. V októbri 2006, v priebehu dvoch dní, odvolal sedem predsedov krajských či okresných súdov, vrátane predsedov krajských súdov v Bratislave (Darina Kuchtová), v Banskej Bystrici (Ľudovít Bradáč) a v Žiline (Róbert Urban). Róbert Urban viedol súdny spor kvôli svojmu odvolaniu, v ktorom Najvyšší súd rozhodol, že jeho odvolanie bez udania dôvodu bolo v súlade so zákonom, no Ústavný súd SR následne rozhodol, že Najvyšší súd v tejto veci rozhodol svojvoľne. Minister odvolával aj predsedov okresných súdov - v Žiline Petra Hrnčiara, vo Veľkom Krtíši Milana Ružičku, v Dolnom Kubíne Petra Bebeja a v Bratislave Gabrielu Sobolovskú. V roku 2014 nebol opätovne zvolený za predsedu Najvyššieho súdu SR, pričom získal len 6 hlasov z potrebných 10. Napriek tomu vyhlásil: „Ja som prehral? Veď som mal najviac hlasov.“
Vznik a politická angažovanosť Strany Vlasť
Po dlhoročnej kariére v justícii sa Štefan Harabin rozhodol pre aktívnu politickú angažovanosť, ktorá vyvrcholila vstupom do strany Vlasť.
Prezidentské voľby a prvé politické ambície
Štefan Harabin ohlásil 18. apríla 2018 svoj plán kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, čo potvrdil 15. novembra toho istého roka. Vo volebnej kampani sa profiloval ako kresťanský a národný kandidát, pričom akcentoval potrebu návratu vlády práva do štátu. Vo voľbách v roku 2019 získal 307 823 hlasov (14,34 %), čo mu stačilo na tretie miesto za Zuzanou Čaputovou a Marošom Šefčovičom a pred Marianom Kotlebom. Následne kandidoval aj v prezidentských voľbách v roku 2024, kde získal 264 579 (11,74 %) platných hlasov a skončil opäť na treťom mieste.
Štefan Harabin predstavil prvé mená z volebnej kandidátky
Vznik a premenovanie Strany Vlasť
Po úspechu v prezidentských voľbách v roku 2019, kedy Harabin predčil aj Mariana Kotlebu, začal s prípravou na založenie novej politickej strany pre nadchádzajúce parlamentné voľby. Hoci pôvodne tvrdil, že stranu zakladať nemieni a „vracia sa do talára“, nakoniec vstúpil do strany Vlasť ako jej volebný líder.
Strana Vlasť nevznikla založením novej, ale premenovaním existujúceho subjektu. Pôvodne bola zaregistrovaná 28. novembra 2011 pod názvom DNES. Neskôr prešla viacerými premenovaniami:
- 28. november 2011 - 13. december 2011: DNES
- 13. december 2011 - 27. september 2013: Občianska strana DNES
- 27. september 2013 - 24. jún 2019: Strana občianskej ľavice
- Od 24. júna 2019: VLASŤ
K strane sa Štefan Harabin pripojil po premenovaní Strany občianskej ľavice na Vlasť. Na tlačovej konferencii 1. októbra 2019 oznámil, že vstupuje do „neľahkého zápasu“ ako volebný líder strany Vlasť, pričom vyhlásil, že „naša vlasť Slovensko je ukradnutá politickou kastou“, ktorú menoval Fica, Kisku, Beblavého, Trubana, Danka a Bugára. Marian Kotleba však medzi nimi nebol. Pre Harabina toto oznámenie neznamenalo stratu miesta sudcu, hoci v parlamente prešiel takzvaný lex Harabin, podľa ktorého sudca prichádza o talár, ak kandiduje do parlamentu a je oficiálne na zozname kandidátov.
Zakladatelia a prvé štruktúry
Pohľad do registra politických strán naznačuje, že za vznikom strany v roku 2011 stáli zaujímavé osoby. Jedným zo zakladateľov bol Branislav Král, bývalý televízny redaktor a poradca Mečiarovho ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Neskôr sa stal spoločníkom eseročky MIXSTORE, ktorá bola prepojená s akciovkou PATRIA VENTURE CAPITAL, vo vedení ktorej sedel Jozef Brhel mladší, syn známeho oligarchu Jozefa Brhela staršieho, spájaného so Smerom.
Ďalším zakladateľom bol generál Tibor Gaplovský, bývalý najvyšší šéf Železničnej polície SR, ktorý sa zviditeľnil už za komunizmu ako vyšetrujúci vojenský prokurátor v kontroverznom prípade Harmuta Tautza z NDR v roku 1986. Gaplovský aj po páde komunizmu zastával vysoké funkcie. Obaja, Král aj Gaplovský, sa neskôr pokúšali o politickú kariéru aj v iných subjektoch, napríklad za Stranu zelených v roku 2012.
Kľúčovou postavou v Harabinovom tíme sa stala Anna Žatková, ktorá je od 3. októbra 2019 generálnou manažérkou strany Vlasť. V minulosti bola Harabinovou pravou rukou na Najvyššom súde, kde jej Harabin odklepol 33-tisíc eur ako odškodné.
Spolupráca s inými stranami a parlamentné voľby 2020
Hoci sa na jeseň 2019 uvažovalo o možnej spolupráci strany Vlasť s ĽSNS Mariana Kotlebu kvôli podobne zameraným programom, Harabin sa nakoniec rozhodol kandidovať samostatne. Marian Kotleba potvrdil, že sa na spoločnom postupe nedohodli, pretože ĽSNS nesúhlasila s tým, že Vlasť necháva priestor na spoluprácu so Smerom-SD. Strana Vlasť sa nedohodla na spoločnej kandidátke ani so Slovenským hnutím obrody, ani so stranou SMS Milana Urbániho, pričom Harabin vyhlásil, že pôjdu samostatne. Líder strany Vlasť zdôraznil, že nasledujúce voľby rozhodnú o charaktere a budúcej podobe Slovenska.
V parlamentných voľbách v roku 2020 získala strana Vlasť 2,93 % hlasov, čím sa nedostala do parlamentu a ani nezískala nárok na príspevok od štátu, ktorý sa vypláca stranám, ktoré prekonajú trojpercentnú hranicu. V prezidentských voľbách Harabin získal takmer 308-tisíc hlasov (14,34 %), čo by na prvý pohľad zaručovalo dobrý výsledok v parlamentných voľbách, avšak seriózne agentúry už dlho nemerali preferencie strany Vlasť. Prieskum agentúry Focus z augusta a septembra 2019 ukázal, že Harabinovi dôverovalo len 21,4 %, resp. 17 % opýtaných. Volebný potenciál strany bol v máji 2019 pre TV Markíza odhadovaný na 4,2 % "určite voličov" a ďalších 15 % "skôr by o tom uvažovalo".
Financovanie Strany Vlasť a jej bankrot
Predvolebná kampaň strany Vlasť patrila medzi najdrahšie, pričom do nej bolo investovaných takmer 1,3 milióna eur. Napriek tomu, že výsledky prieskumov ukazovali, že Vlasť sa pohybuje pod hranicou troch percent, strana získala pôžičky od takmer dvoch desiatok veriteľov v celkovej sume zhruba 970-tisíc eur. Medzi veriteľmi boli:
- IT špecialista Ján Široký (8-tisíc eur)
- Advokátka Iveta Gálošová (státisícová pôžička)
- Mikuláš Koščo z Michaloviec
- Ivan Černega z Medzilaboriec
- Rudolf Durník zo Šamorína
- Štefan Vavro z Prievidze
- Primátor Ružomberka Igor Čombor (90-tisíc eur, podľa TIS až 130-tisíc eur)
Pôžičku strane poskytla aj česká schránková eseročka DisMed, ktorá v decembri 2019 na účet strany dvakrát previedla 20-tisíc eur. Okrem toho strana dlhovala aj štátu, konkrétne ministerstvu financií, pokutu vo výške 3 319 eur za nepredloženie výročnej správy za rok 2014. Ministerstvo financií v roku 2020 uviedlo, že zostatok pohľadávky voči strane bol 80,48 eura po splatení väčšiny sumy.
Bankrot a kritika transparentnosti
Keďže strana vo voľbách neuspela a od štátu nedostala príspevok, ocitla sa v konkurze. S obrovskými dlžobami prišli aj obrovské problémy, keďže strana Vlasť nebola schopná splatiť svoje dlhy a nemala žiaden majetok. Po voľbách sa strana obrátila na svojich veriteľov s prosbou, aby svoje pôžičky zmenili na dary. Keďže to niektorí odmietli, strana požiadala o vyhlásenie malého konkurzu. Osem veriteľov sa prihlásilo do konkurzu a strana Vlasť tak mala vrátiť 607-tisíc eur. Z rozsiahlej pôžičky sa Ivete Gálošovej vrátilo len 173 eur. Podľa Transparency International Slovensko (TIS) bola predvolebná kampaň Vlasti najmenej transparentná zo všetkých politických strán, pričom pochybnosti budili pôžičky od úplne neznámych ľudí a dary od neznámych darcov. TIS takisto kritizovala financovanie Harabinovej prezidentskej kampane, kde viac než polovicu z viac ako 300-tisíc eur získal od svojich rodinných príslušníkov.
Štefan Harabin sa po voľbách dištancoval od finančných záležitostí strany, tvrdiac: „Ja nie som členom strany Vlasť. Vaša otázka je nesprávne smerovaná. Všetky administratívne, organizačné a technické veci boli v kompetencii strany Vlasť.“
Vznik nového subjektu: Naša vlasť
Napriek bankrotu strany Vlasť sa príbeh neskončil. Bývalí členovia Vlasti zakladajú nový politický subjekt s názvom Naša vlasť. Za ním stoja Maroš Hudák, Pavel Gernát a Martin Suchár, ktorí všetci kandidovali za Vlasť v parlamentných voľbách. Analytik TIS Ľuboš Kostelanský kritizoval skutočnosť, že ľudia, ktorí priviedli jednu stranu do bankrotu, hneď zakladajú ďalšiu, a navrhol, aby predstavitelia Vlasti dostali v politike minimálne na určité obdobie "stopku".
Kontroverzie spojené so Štefanom Harabinom
Počas svojej kariéry bol Štefan Harabin spájaný s viacerými kontroverznými prípadmi.
Telefonický rozhovor s Bakim Sadikim
V roku 2008 bol zverejnený prepis telefonického rozhovoru z roku 1994 medzi Štefanom Harabinom a albánskym narkobarónom Bakim Sadikim, ktorý bol v roku 2013 odsúdený na 22 rokov väzenia za drogové trestné činy. Harabin telefonát aj akýkoľvek vzťah so Sadikim odmieta, napriek tomu priznáva, že pozná „manželku dotyčného človeka, ktorý nikdy nebol právoplatne odsúdený“. Generálny prokurátor Dobroslav Trnka v roku 2008 verejne potvrdil, že prepis telefonátu bol súčasťou ich dohľadového spisu. Harabin za to prokuratúru žaloval a žiadal odškodné 300-tisíc eur. Súdny spor sa ťahal roky, pričom prokuratúra opätovne potvrdila existenciu rozhovoru a uviedla presné číslo rozhodnutia súdu, ktoré schválilo odpočúvanie. Okresný súd Bratislava I v roku 2018 priznal Harabinovi nemajetkovú ujmu vo výške 150-tisíc eur, ale rozsudok nebol právoplatný a kauza bola vrátená na nižšie súdy.
Prípad františkánskeho kňaza Bystríka Janíka
V kauze s františkánskym kňazom Bystríkom Janíkom išlo o Štátnou bezpečnosťou zinscenovaný súdny proces z roku 1985, v ktorom sa kňaza pokúšali obviniť z podvodu. Štefan Harabin bol v tom čase sudcom okresného súdu v Poprade. Jeho senát 15. októbra 1985 pôvodne rozhodol o oslobodení obžalovaného, no prokurátor podal odvolanie na Krajský súd v Košiciach, kde Kňažíková zmenila výpoveď. Krajskí sudcovia zrušili pôvodné rozhodnutie a vrátili spis Harabinovmu senátu, ktorý v roku 1986 Janíka odsúdil na 28 mesiacov väzenia nepodmienečne. Janík bol vo väzení od júla 1986 do októbra 1987, kedy bol podmienečne prepustený v zlom zdravotnom stave a zomrel vo veku 46 rokov. Harabin neskôr menil svoje stanovisko k prípadu.
Pochybne vyplatené odmeny
V čase pôsobenia Harabina na poste predsedu Najvyššieho súdu SR mu boli v rokoch 2009-2010 pochybne vyplatené odmeny vo výške 113-tisíc eur (približne 3,4 milióna Sk). Tieto odmeny schválila vtedajšia ministerka spravodlivosti Viera Petríková, ktorá bola blízkou známou Harabina a stala sa ministerkou po ňom. Kontrolóri NKÚ v roku 2017 tiež zistili, že Harabin ako predseda NS SR vyplácal odmeny sudcom nerešpektujúc zásadu rovného zaobchádzania.