Zatiaľ čo na Slovensku sú dni pred nami venované spomienkam na zosnulých, v mnohých krajinách sa v tomto období konajú oslavy a večierky spojené s Halloweenom. Tento sviatok sa u nás začal oslavovať až v 90. rokoch minulého storočia. Jeho korene však siahajú hlboko do minulosti, ku starým Keltom, ktorí žili aj na našom území.
Korene Halloweenu: Keltský sviatok Samhain
Je všeobecne známe, že korene sviatku Halloween siahajú až ku starým Keltom. Hoci dnes Halloween vnímame ako americký sviatok, jeho pôvod je v Európe a siaha až k starým Keltom, ktorí obývali aj naše územie pred príchodom Slovanov. Tento zvyk bol teda zvykom aj starých Slovanov.
Staroveké kmene nepoznali štyri ročné obdobia, ale iba leto a zimu. V období, keď sa končilo leto a začínala zima (koniec októbra/začiatok novembra), Kelti oslavovali sviatok Samhain. Názov sviatku bol odvodený od mena jedného z ich bohov, ktorý symbolizoval nadchádzajúcu zimu. Sviatok Samhain mal viacero častí: poďakovanie za úrodu (podobné našim dožinkám) a prosba, aby zima bola milosrdná, keďže pre ľudí v minulosti znamenala choroby, hlad a často aj smrť.
Slovanské tradície a úcta k predkom
Podobne ako Kelti, aj starí Slovania mali veľkú úctu k mŕtvym predkom. V predkresťanskom období praktizovali kostrové aj žiarové pochovávanie. V prípade žiarového pochovávania popol zosnulých zhŕňali do urny a zakopávali do zeme. Archeologické nálezy svedčia o tom, že pri kostrovom pochovávaní významných osobností, ako boli kniežatá, do hrobu dávali celý výstroj, šperky, jedlo a dokonca aj koňa. Ak mal zosnulý viacero žien, jedna z nich ho mohla sprevádzať na druhý svet.
Verilo sa, že po smrti pokračuje život aj v inom svete. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa duše mohli navrátiť na tento svet. Preto sa v tomto čase prinášali na hroby dary a jedlo, napríklad medovina a koláčiky. Ľudia trávili noc pri hroboch, spomínali na mŕtvych predkov, oslavovali ich život a činy. Obávali sa, že ak si predkov dostatočne neuctia, mohli by sa vrátiť ako revenanti, u Slovanov známi ako upíri, ktorí by spôsobovali škody na dobytku či ľuďoch.
Prechod k Dušičkám a vplyv kresťanstva
Dušičky slávime na Slovensku od 10. storočia. Neskôr, v období vlády katolíckej cirkvi okolo roku 835, pápež Gregor IV. zmenil dátum slávenia Sviatku všetkých svätých na 1. november s cieľom zamedziť sláveniu pohanských sviatkov. Z keltského Samhainu sa tak stal „Sviatok všetkých svätých“ a 2. november bol vyhlásený za „Deň všetkých duší“.
Aj keď pôvodné pramene o oslavách Samhainu nespomínajú priamu súvislosť s mŕtvymi, je možné, že sviatok získal tieto prvky neskôr od kresťanských Dušičiek. Predovšetkým v írskom a škótskom prostredí, kde sa tradícia Samhainu udržiavala, sa objavili aj ľudové rozprávania, ktoré sa postupne integrovali do sviatočných zvyklostí. Katolícka cirkev v mnohých prípadoch prevzala aj jednotlivé rituály, len im dala nový, kresťanský význam. Dodnes sa vo viacerých krajinách zachoval zvyk zapaľovania sviečok na cintorínoch.
Halloween v Amerike: Od repy k tekvici a komercii
Írski a škótski prisťahovalci priniesli tieto tradície do USA v 19. storočí. V Amerike našli lepší materiál na vizuálne spracovanie povery - tekvicu. Pôvodný zvyk vydlabávania zeleniny, ako bola repa, sa v Írsku počas Samhainu praktizoval na vytvorenie desivých tvárí s cieľom chrániť sa pred zlými duchmi. V Amerike sa tento zvyk rozšíril s použitím tekvíc, ktoré sa vyrezávali do podoby tváre Jacka, podľa írskej folklórnej rozprávky o zlom farmárovi Jackovi.
Jack bol krutý a zlý farmár, ktorý po smrti prišiel do pekla. Lucifer ho však vyvrhol a odsúdil na večný život v trápení po Zemi, kde mal napravovať svoje zlé skutky. Diabol mu dal žeravý uhlík, ktorý Jack vložil do vydlabanej repy, aby mu ukazoval cestu a zároveň ho hrial. Tento príbeh je síce pomerne nový (z 19. storočia), ale zvyk vydlabávania zeleniny bol známy oveľa skôr.
Začiatkom 20. storočia, hlavne v írskych komunitách, deti spolu s rozprávaním príbehov o Jackovi chodili na takzvané halloweenske koledy. Išlo o obchôdzky, pri ktorých deti klopali na dvere, priali šťastné sviatky a dostávali výslužku. Tento zvyk mal spočiatku sociálny charakter, ako pomoc chudobnejším deťom od bohatších. V 20. rokoch 20. storočia sa ekonomická situácia zlepšila a obchôdzky pretrvali, no už bez sociálneho charakteru.
V období rozvoja Hollywoodu a filmu sa začali objavovať masky detských hrdinov ako Superman či Batman. V 30. rokoch 20. storočia sa Halloween stal komerčným sviatkom. Masky sa už nekupovali doma, ale v obchodoch. S nástupom hororového žánru vo filmoch sa deti začali obliekať do rôznych strašidelných kostýmov. Obchôdzky pokračovali, ale deti si už pýtali sladkosti. Dnes je Halloween v Amerike celonárodným rodinným sviatkom, spojeným s výzdobou exteriérov a interiérov, pečením tematického pečiva a rôznymi oslavami.
Halloween na Slovensku: Importovaný sviatok
Po roku 1989 sa Halloween v čisto komerčnej podobe dostal aj do Európy, teda aj na Slovensko. U nás ide skôr o inštitucionálny sviatok. Pani učiteľky v škôlkach s deťmi vyrezávajú tekvice, no často im už nevysvetlia, že tradičným zvykom sú Dušičky. Mládež a dospelí ho oslavujú v podnikoch s halloweenskou výzdobou.
Mnoho ľudí na Slovensku odmieta slávenie Halloweenu z dôvodu, že ide o „diabolský sviatok“. V 60. rokoch 20. storočia vznikla Cirkev Satanova, ktorá vyznáva Satana ako duchovnú bytosť. Jeden z jej zakladateľov, Anton Lavey, uviedol, že kresťanskí rodičia nechávajú svoje deti uctievať diabla aspoň jednu noc v roku. Mnohí mladí ľudia však berú túto noc ako hru, napríklad na čarodejníkov či vyvolávanie duchov. Je však dôležité pripomenúť, že Halloween sa oslavuje v predvečer Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých, keď by kresťania mali toto obdobie prežívať duchovne.
Halloween je na Slovensku vnímaný ako rýdzo americký sviatok, ktorý nemá s našou kultúrou nič spoločné. Opak je však pravdou. Halloween má pôvod na európskom kontinente v kultúre starých Keltov a Slovanov. Oslavovali ho rôzne kultúry a v každej mal svoje vlastné zvyky, podstata však ostala zachovaná aj dnes. Tradícia Halloweenu vznikla na podnet starého keltského sviatku Samhain, počas ktorého ľudia zapaľovali vatry a obliekali si kostýmy, aby sa vyvarovali duchov, ktorí počas tejto noci mohli vstúpiť do nášho sveta. Kelti verili, že počas tejto noci sa dá predpovedať budúcnosť a rôzne kúzla a zaklínadlá druidov získavajú väčšiu moc.
Naši predkovia Slovania tiež uctievali sviatok podobný keltskému. Posledný deň októbra pre nich tiež symbolizoval koniec obdobia stabilného počasia a úrody a nástup zimy. Verili, že hranica medzi svetom živých a mŕtvych mizne a duše našich zosnulých môžu vstúpiť do nášho sveta. Mali obavy, že by im duše ich mŕtvych príbuzných mohli priniesť zlo a nešťastie, preto umiestňovali pred svoje domy žeravé uhlíky, ktoré neskôr dávali do vyrezávanej repy alebo tekvice, ktorú nechávali pred svojimi obydliami. Tieto vyrezávané tekvice a repy sa označovali ako svetlonosi. Tiež svojim mŕtvym predkom nechávali dary a obety, aby si ich priazeň naklonili.
Jedným zo zvykov starých Slovanov počas tohto sviatku bolo aj koledovanie a spievanie obradných piesní deťmi. Deti chodili po domoch, spievali piesne a ako odmenu dostávali zvláštne sladké pečivo alebo peniaze. Dnes Halloween poznáme najmä z amerických filmov a kníh. Je to sviatok, počas ktorého sa deti prezliekajú do kostýmov a chodia koledovať po domoch za čo sú odmeňované rôznymi sladkosťami.
Sviatky zosnulých na Slovensku: Dušičky a Sviatok všetkých svätých
Na Slovensku si zosnulých pripomíname na Dušičky (2. november), ktoré sa často považujú za verziu starého írskeho (keltského) sviatku Samhain prezlečenú do kresťanského šatu. Táto domnienka má však háčik, keďže predkresťanské pramene o oslavách Samhainu nespomínajú žiadnu súvislosť s mŕtvymi.
Sviatok všetkých svätých (1. november) je kresťanského pôvodu a vznikol ako pocta všetkým svätým - známym aj neznámym. Jeho korene siahajú do 4. storočia. Dátum 1. novembra stanovil pápež Gregor IV. v 9. storočí. Na Slovensku má sviatok dlhodobú tradíciu a od roku 1994 je dňom pracovného pokoja. Veriaci navštevujú kostoly, zúčastňujú sa omší a navštevujú cintoríny, kde zapaľujú sviece na pamiatku tých, ktorí podľa viery dosiahli nebo.
Nasledujúci deň po Sviatku všetkých svätých je venovaný všetkým zosnulým veriacim. V katolíckej tradícii je tento deň spojený s modlitbami za duše v očistci. V slovenskej ľudovej kultúre sa však prelína aj s predkresťanskými predstavami o návrate duší predkov. Preto sa zachovali zvyky, ako zapaľovanie sviec, úprava hrobov či ponechávanie jedla a vody pre „duše, ktoré prichádzajú navštíviť svojich“. Etnografické výskumy dokazujú, že Dušičky majú na Slovensku silnú spoločenskú a rodinnú funkciu - spájajú generácie a posilňujú vedomie kontinuity.
Hoci sa Halloween, Sviatok všetkých svätých a Dušičky odohrávajú v rovnakom období, ide o tri odlišné tradície. Halloween má pôvod v keltskom a následne sekularizovanom americkom prostredí, zameranom na zábavu a fantáziu. Na Slovensku sa tieto sviatky stretávajú, no neprekrývajú. Halloween existuje skôr v urbánnom, populárno-kultúrnom kontexte, zatiaľ čo Sviatok všetkých svätých a Dušičky majú pevné miesto v náboženskej a rodinnej tradícii. V slovenskom prostredí majú Dušičky a Sviatok všetkých svätých stále dominantné postavenie, no vplyv Halloweenu narastá najmä medzi mladými.
Čo je Sviatok všetkých duší? História „Dňa mŕtvych“ a Halloweenu
Niektorí ľudia nad sviatkom Halloween ohŕňajú nos a vyhlasujú, že ide o „americký sviatok, ktorý sa u nás nemá čo oslavovať“, prípadne dokonca, že ide o „satanistický sviatok, ktorý oslavuje zlo a démonov“. Je však dôležité pochopiť, že Halloween má svoje korene v keltskom sviatku Samhain, ktorý sa oslavoval na prelome októbra a novembra ako koniec žatvy a začiatok zimy. Sviatok bol spojený s vierou v tenkú hranicu medzi svetom ľudí a svetom duchov, a cieľom masiek bolo odohnať zlých duchov.
Na Slovensku sú tieto dni tradične spojené s úctou k predkom, pokojným rozjímaním nad pominuteľnosťou života a hlbokou spiritualitou. Sú to dni, kedy si pripomíname naše korene, našu kultúrnu identitu a hodnoty, ktoré formovali našich predkov.