Sviatok svätej Barbory, ktorý sa každoročne oslavuje 4. decembra, bol v minulosti vždy sprevádzaný bohatými ľudovými tradíciami. Tento deň, plný tajomstva a symboliky, prinášal do dedinských domov neopakovateľnú atmosféru očakávania Vianoc.
Barborky - poslovia radosti a požehnania
Jednou z najvýraznejších tradícií bolo putovanie tzv. barboriek. V predvečer sviatku svätej Barbory chodievali po dedinách ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat, s tvárou skrytou pod šatkou, aby zostali nepoznané. Niektoré z nich sa prezliekali za mníšky, iné si nechávali rozpustené vlasy ozdobené venčekom, čo dodávalo ich zjavu mystický nádych.
Nástroje a symboly
V rukách barborky držali rôzne predmety, ktoré mali symbolický význam:
- Košík so sladkosťami, ktorými obdarúvali deti.
- Metlu, štetku alebo husacie krídlo, ktoré používali na symbolické zametanie izieb. Tento zvyk mal vyhnať z domu zlo a choroby a priniesť očistu.
Príchod a rituály
Do domu vchádzali barborky ohlasujúc sa zvončekom alebo búchaním na okno. Po kresťanskom pozdrave sa s rodinou zborovo pomodlili, čím prinášali do domácnosti požehnanie a ochranu. Po splnení svojej misie pokračovali ďalej do susedných domov, šíriac dobrú zvesť a tajomnú atmosféru.
Čerešňové vetvičky - proroci lásky a šťastia
Jedným z najznámejších zvykov spojených so sviatkom svätej Barbory bolo rezanie čerešňových vetvičiek, ktoré sa následne dávali do vázy s vodou. Ak vetvička rozkvitla na Štedrý deň, považovalo sa to za znamenie šťastia a naplnenia želaní v nasledujúcom roku.
Dievčenské tradície
Tento zvyk bol obzvlášť dôležitý pre slobodné dievčatá. Svoje vetvičky si dávali za pás na polnočnej omši. Podľa tradície, mládenec, ktorý si od dievčaťa vzal takúto vetvičku a dal si ju za klobúk, tým vyjadroval svoju lásku a záujem o dievča.
Hádanie mena budúceho ženícha
Dievčatá tiež pripisovali každej vetvičke meno chlapca. Verili, že tá vetvička, ktorá rozkvitne, odhalí meno ich budúceho ženícha, čím sa Barborkin sviatok stával dňom plným nádejí a romantických predpovedí.
