Halloween, oslavovaný každoročne 31. októbra, je sviatok plný tajomstiev, mýtov a tradícií, ktoré sa vyvíjali počas storočí. Predstavuje predvečer Sviatku všetkých svätých a hoci je dnes celosvetovo známy ako komerčný sviatok spojený so strašidlami a večierkami v kostýmoch, jeho korene siahajú tisíce rokov do minulosti. Slovo Halloween je prevzaté z anglického výrazu "All Hallows' Evening", čo doslova znamená predvečer všetkých svätých. Hoci sa mnohí domnievajú, že ide o "americký" sviatok, jeho počiatky sú oveľa staršie a európske.
Keltské korene a sviatok Samhain
História Halloweenu začína u starovekých Keltov, ktorí pred viac ako 2 000 rokmi obývali územia dnešného Írska, Spojeného kráľovstva a severného Francúzska. Kelti slávili svoj Nový rok 1. novembra. Deň predtým, 31. októbra, sa konal významný keltský sviatok nazývaný Samhain (vyslovuje sa „sa-win“). Tento sviatok označoval koniec leta a žatvy a začiatok temnej a studenej zimy, obdobia spojeného s chorobami a smrťou. Samhain bol pre Keltov časom, keď sa hranice medzi svetom živých a mŕtvych stierali. Verili, že duchovia zosnulých sa vracajú na zem, aby navštívili svoje domovy, spôsobili chaos a poškodili úrodu.
Kelti v túto magickú noc zapaľovali veľké ohne a obliekali si kostýmy z kože zvierat alebo strašidelné masky. Verili, že v prestrojení sa zapáčia zlým duchom a tí ich potom nechajú na pokoji, alebo si ich pomýlia s jedným z nich. Okrem odháňania zlých duchov, keltskí kňazi - druidi - počas tohto festivalu pomáhali predpovedať budúcnosť, čo bolo pre ľudí závislých od úrody kľúčové. Pri ohňoch sa zhromažďovali, prinášali obete pohanským božstvám, pálili úrodu a zabíjali zvieratá, aby si zabezpečili priazeň na nadchádzajúce zimné mesiace.
Vplyv Rímskej ríše a šírenie kresťanstva
Okolo roku 43 n.l. Rímska ríša dobyla väčšinu keltského územia. Počas 400 rokov vlády Rimanov sa keltské tradície začali miešať s rímskymi sviatkami. Dva rímske sviatky boli začlenené do osláv Samhainu: Feralia, deň na počesť zosnulých, a Pomona, festival rímskej bohyne ovocia a stromov, ktorej symbolom je jablko. Práve z uctievania bohyne Pomony pravdepodobne vychádza hra s vyťahovaním jabĺk z nádoby s vodou, známa ako "Apple-bobbing".
S rozšírením kresťanstva sa cirkev snažila nahradiť pohanské sviatky kresťanskými. V 7. storočí pápež Bonifác IV. ustanovil 1. november ako Deň všetkých svätých (All Saints' Day) na počesť svätých a mučeníkov. Neskôr, v 9. storočí, pápež Gregor IV. pozdvihol tento sviatok na univerzálny a určil 2. november ako Deň všetkých duší (Dušičky), pamiatku zosnulých. Týmto spôsobom duchovenstvo malo záujem zmeniť pôvodne pohanský sviatok na oslavu svätcov a zosnulých v kresťanskom kontexte. Noc pred Dňom všetkých svätých, 31. október, bola známa ako All Hallows' Eve, z čoho vznikol názov Halloween.
Cesta Halloweenu do Ameriky a jeho vývoj
Do Spojených štátov sa Halloween dostal najmä vďaka írskym a škótskym prisťahovalcom, ktorí prichádzali do USA počas veľkého hladomoru v polovici 19. storočia. Spočiatku bol v koloniálnej Amerike obmedzený kvôli prísnym protestantským presvedčeniam. V prvej polovici 19. storočia sa však už stalo bežným zdobiť domy a konať koloniálne halloweenske slávnosti, počas ktorých sa ľudia zabávali, rozprávali si príbehy o duchoch a snažili sa predpovedať budúcnosť.
V druhej polovici 19. storočia, s príchodom miliónov írskych imigrantov, sa sviatok začal šíriť a získavať popularitu. Koncom 19. storočia sa z Halloweenu stal sviatok pre komunity zameraný na predpovedanie budúcnosti a "čarovanie". V 20. storočí sa stal čoraz populárnejším a komerčne úspešným sviatkom, pričom výroba kostýmov, dekorácií a sladkostí sa stala veľkým biznisom. Dnes patrí Halloween medzi najznámejšie sviatky, ktoré sa oslavujú po celom svete, pričom každá krajina si ho prispôsobuje podľa svojich kultúrnych zvyklostí.
History of the Holidays: Halloween | History
Kľúčové tradície a symboly Halloweenu
Vyrezávané tekvice (Jack-o'-lantern)
Charakteristickým halloweenskym symbolom je vydlabaná tekvica s otvormi v podobe tváre, zvnútra osvetlená sviečkou či kahancom, ktorá slúži ako lampáš. S jej vznikom sa spája írska povesť o Stingy Jackovi, lenivom, ale lišiackom sedliakovi, ktorý okabátil a dolapil samotného diabla. Diabol mu za sľub, že jeho duša sa nikdy nedostane do pekla, dal večný pokoj. Keď Jack zomrel, do neba ho pre jeho hriechy nevzali a diabol ho odmietol prijať do pekla. Jack nariekal, že bez svetla nevie, kam sa má pohnúť, a vtedy mu diabol dal žeravý uhlík z pekelného popola, ktorý nikdy nezhasne. Jack vydlabal pôvodne repu (neskôr bola nahradená tekvicou), dal do nej uhlík a vydal sa na nekonečné túlanie svetom.
Iná legenda hovorí, že írsky národ vyrezával do repy desivé tváre pripomínajúce lebky zosnulých a sviečka, ktorú vkladali dovnútra, mala nepokojné duše mŕtvych odohnať. Dnes sa do tekvíc vyrezávajú rôzne „strašidelné“ tváre, ktoré majú odradiť zlých duchov alebo reprezentujú folklórne bytosti.
"Trick or Treat" (Čiže: Trik alebo maškrta)
Táto obľúbená tradícia, pri ktorej deti v kostýmoch chodia po susedstve a zbierajú sladkosti, má korene v stredovekej európskej praxi nazývanej "souling". Chudobní ľudia a deti chodili od dverí k dverám a prosili o jedlo, peniaze či špeciálne „dušičkové koláče” (soul cakes) výmenou za modlitby za zosnulých, ktorí sú v očistci. Cirkev túto prax podporovala. V modernej podobe sa deti v USA do veku približne 13 rokov prezlečú do kostýmov a strašidelných masiek. Klopú na dvere, povedia frázu "trick or treat" (čo v preklade znamená "nejako ma okabáť alebo ma niečím odmeň") a väčšina dospelých im do košíkov dá sladkosti.
Kostýmy a masky
Obliekanie sa do kostýmov má pôvod v keltskej tradícii maskovania sa pred duchmi. Kelti verili, že ak sa prezlečú za príšery alebo mŕtve duše, zlí duchovia si ich pomýlia s jedným z nich a nechajú ich na pokoji. Dnes sú kostýmy oveľa rozmanitejšie, od horrorových postáv a mýtických bytostí (upíri, zombie) po postavičky z filmov, animované postavičky alebo zvieratká.
Farby Halloweenu a ďalšie symboly
Oranžová a čierna sa stali oficiálnymi farbami Halloweenu, hoci dnes sú populárne aj fialová, tmavomodrá, sýta zelená či hnedá. Čierna farba symbolizovala smrť a tmavé, chladné obdobie zimy, zatiaľ čo oranžová predstavovala jeseň, úrodu a teplé obdobie hojnosti. K ďalším symbolom Halloweenu patria čarodejnice, čierne mačky (spájané s mystikou a temnými silami), netopiere, pavučiny a pavúky.
Halloween vo svete a na Slovensku
Halloween je dnes globálnym sviatkom, no v rôznych krajinách sa oslavuje s odlišnou intenzitou a zvyklosťami. V Japonsku sa napríklad už po dobu 21 rokov oslavuje veľkým pochodom v meste Kawasaki pri Tokiu. Na Filipínach sa detičky prezlečú do kostýmov a masiek a chodia od dverí k dverám, kde spievajú a prosia o modlitby za zosnulých v očistci, čo je zvyk podobný "soulingu". Fascunujúcu pastvu pre oči ponúka El Día de los Muertos („Deň mŕtvych“), oslavovaný v Mexiku a ďalších krajinách strednej a južnej Ameriky, kde sa rodiny stretávajú a pripomínajú si svojich zosnulých na farebných oltároch s kvetmi, jedlom a cukrovými lebkami.
Halloween na Slovensku
Na Slovensku je Halloween relatívne novým fenoménom, ktorý sa začal objavovať v 90. rokoch 20. storočia po revolúcii a otvorení sa svetu, predovšetkým vďaka globalizácii a vplyvu zahraničných médií (filmy, televízia, internet). Spočiatku bol vnímaný ako americký sviatok, no postupne si získava popularitu najmä medzi mladšou generáciou. V rovnakom období sa na Slovensku oslavujú Sviatok všetkých svätých (1. november) a Pamiatka zosnulých - Dušičky (2. november).
Prelínanie Halloweenu a Dušičiek prinieslo rôzne reakcie. Slováci majú k Halloweenu zmiešané pocity; staršia generácia často preferuje udržiavanie tradičných sviatkov a môže byť voči Halloweenu skeptická. Cirkev a niektoré konzervatívne kruhy upozorňujú na to, aby Halloween nenahrádzal duchovný rozmer Dušičiek a Sviatku všetkých svätých. Napriek tomu, že nepatrí medzi naše tradičné sviatky, postupne si nachádza svoje miesto, najmä ako forma zábavy, kreatívneho vyjadrenia a organizovania rôznych večierkov a podujatí v maskách, najmä vo väčších mestách.
Moderný Halloween a jeho vnímanie
Dnešný Halloween je príležitosťou na zábavu, kreativitu a spoločenské akcie. Ľudia všetkých vekových kategórií sa tešia na halloweenske párty, strašidelné dekorácie, horory v kinách a televízii, návštevy strašidelných domov a festivalov. Dnes je Halloween oslavovaný po celom svete, hoci s rôznymi variáciami. V Spojených štátoch a Kanade je to jeden z najobľúbenejších sviatkov, zatiaľ čo v Európe a Ázii jeho popularita rastie.
Mýty a kontroverzie
V niektorých kresťanských kruhoch pretrváva presvedčenie, že Halloween je „diabolský“, „pohanský“ alebo „protikresťanský“ sviatok. Historické výskumy však ukazujú, že hoci má korene v keltských tradíciách, tieto neboli „satanistické“. Prvé satanské kulty sa začali rozmáhať až neskôr v stredoveku. Rovnako aj mýtus o ľudských obetiach počas Samhainu je prehnaný a často vychádza z polemických antických spisov. Mnohé súčasné zvyky Halloweenu navyše pochádzajú zo stredovekého kresťanstva. Sekulárno-komerčné premeny sa týkali azda všetkých veľkých sviatkov, čo však neznamená, že stratili svoju hodnotu. Halloween je fascinujúcim príkladom toho, ako sa staré tradície vyvíjajú a prispôsobujú modernej dobe. Od dávnych keltských rituálov až po dnešné veselé oslavy prešiel tento sviatok dlhou cestou, no stále si zachováva svoj tajomný šarm a schopnosť spojiť ľudí v spoločnej zábave.