Sviatok svätých Petra a Pavla, dvoch najvýznamnejších apoštolov a zakladateľov kresťanskej cirkvi, si kresťania na Slovensku i vo svete pripomínajú 29. júna. V rímskokatolíckej cirkvi ide o prikázaný sviatok, rovnako ako aj v gréckokatolíckej cirkvi východného obradu, kde sú svätí apoštoli Peter a Pavol patrónmi Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie od jej vzniku v roku 2008. Cirkev a veriaci vyjadrujú v tento deň vďaku za službu apoštolov Petra a Pavla, za ich šírenie viery a za jej zachovanie. V katolíckych kostoloch sa v predvečer sviatku - 28. júna - koná vigília slávnosti na pamiatku apoštolov Petra a Pavla. V priebehu dňa sa konajú sväté omše venované ich pamiatke a vyjadrujúce vďaku za ich pôsobenie.
Svätý Peter, knieža apoštolov
Svätý Peter, pôvodným menom Šimon (hebr. Šimón = Boh vypočul), sa narodil v Palestíne v meste Betsaida na severnom brehu Genezaretského jazera. Keď bol dospelý, býval v meste Kafarnaum. Bol bratom apoštola Ondreja. Keď ho Ježiš povolal za apoštola, zmenil mu meno na Peter, čo znamená skala. Význam tejto zmeny mena sa ukázal neskôr, keď Ježiš Kristus, chváliac Petrovu vieru, povedal: „Ty si Peter (skala) a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány (mocnosti) ju nepremôžu“ (Mt 16, 18).
Pri tej istej príležitosti náš božský Spasiteľ prisľúbil Petrovi najvyššiu autoritu vo svojej cirkvi, keď povedal: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 19). Táto najvyššia právomoc daná Petrovi bola rozšírená aj na záležitosti viery: „Ale ja som prosil za teba, [Šimon], aby neochabla tvoja viera (neomylnosť). A ty, až sa raz obrátiš (po svojom zapretí), posilňuj svojich bratov“ (Lk 22, 32).
Po svojom slávnom vzkriesení Ježiš oficiálne prepožičal túto najvyššiu autoritu v cirkvi Petrovi, keď povedal: „Pas moje baránky! Pas moje ovce!“ (Jn 21, 15 - 17). Až do toho času bol Ježiš Pastierom svojho stáda, cirkvi, ale od toho času Peter a jeho nástupcovia majú pásť Kristovo stádo, aby zaistili, že „bude jedno stádo (cirkev) a jeden pastier“ (Jn 10, 14 - 16). Peter sa tak stal nespornou hlavou prvotnej Cirkvi.
Pôsobenie svätého Petra
Peter ako hlava cirkvi sa chopil iniciatívy pri voľbe Mateja do apoštolského kolégia namiesto Judáša (Sk 1, 15 - 26). Peter predniesol prvú kázeň v Päťdesiatnicu (Sk 2, 14 - 40) a prijal prvých pohanov do cirkvi (Sk 10, 9 - 48). Po zatknutí Herodesom Agrippom I. bol Peter zázračne vyslobodený z väzenia a po tom, čo ponechal Jakuba Mladšieho, aby sa staral o jeruzalemskú komunitu, odišiel „na iné miesto“ (Sk 12, 1 - 17), t. j. do Antiochie v Sýrii (Gal 2, 11).
Následne Peter predsedal jeruzalemskému koncilu, ktorý rozhodol, aby sa neukladala pohanom povinnosť zachovávať mojžišovský zákon (Sk 15, 1 - 12). Po krátkom pobyte v Antiochii začal Peter svoju dlhú misionársku cestu cez Pontus, Kapadóciu, Galáciu, Bytíniu a Malú Áziu (1Pt 1, 1). Napokon došiel do Ríma. Tam Peter strávil posledné roky svojej služby a práve tam svojím mučeníctvom vydal svedectvo o evanjeliu.
Petrove zlyhania, ako napríklad trojnásobné zapretie Ježiša, sú povzbudením, lebo ukazujú, že Bohu nie je nič nemožné a že si Boh použil jeho slabosti na zjavenie svojej moci. Peter viacráz Ježiša poslúchol, aj keď sa to zdalo ako nereálna požiadavka. Vďaka poslušnosti kráčal po vode, ulovil veľa rýb alebo našiel peniaz ukrytý v rybe. To všetko malo silné symbolické posolstvá. Hoci Ježiš poznal Petrove slabé miesta, zveril mu svoju Cirkev. Predstavuje tradíciu a stabilitu v Cirkvi. Zhromaždil prvotnú Cirkev zo synov Izraela a zároveň aj otvoril Cirkev pre pohanov. Spočiatku neveril v spásu pohanov, ale po videní v Joppe dal pokrstiť Kornélia aj bez obriezky, bol úžasne vnímavý na vedenie Duchom Svätým.
Dejiny svätého Petra s Davidom Suchetom (prvá časť) | Naša história
Svätý Pavol, apoštol národov
Svätý Pavol, pred svojím obrátením známy ako Šavol (hebr. Šaúl = vyprosený od Jahveho), sa narodil medzi rokmi 5 až 10 v Tarze v Cilícii, kultúrnom a obchodnom stredisku v Malej Ázii. Od narodenia bol rímskym občanom. Získal veľmi dobré vzdelanie pri nohách slávneho rabína Gamaliela v Jeruzaleme a bol členom sekty farizejov (Flp 3, 5). Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar.
Vo svojej horlivosti za mojžišovský zákon prenasledoval cirkev. Získal dovolenie priviesť kresťanov z Damasku v putách do Jeruzalema. Kristovým priamym zásahom (Sk 9, 1 - 19) na ceste do Damasku sa mu zjavil vzkriesený Kristus, v dôsledku čoho na tri dni oslepol. Po tejto skúsenosti sa obrátil na kresťanskú vieru a stal sa popredným bojovníkom za evanjelium. Z Damasku musel nakoniec ujsť pred židmi, ktorí mu neverili. V pokore žil niekoľko rokov v Tarze a čakal na svoj čas. Ten prišiel vďaka múdremu a hlboko duchovne založenému Barnabášovi, ktorý si na Pavla spomenul a priviedol ho z Tarzu do Antiochie, kde sa rozvíjala kresťanská obec (boli tu židia i pohania). Tu začal ohlasovanie, ktoré sa stalo jeho dominantnou službou po celý život.
Misionárske cesty a pôsobenie svätého Pavla
Pavlove tri rozšírené misionárske cesty a jeho trinásť listov (o Pavlovom autorstve Listu Hebrejom sa teraz vedie spor) výrečne svedčia o jeho neprekonateľnej apoštolskej horlivosti. Pôsobil na Cypre, v Malej Ázii, Macedónii, Grécku a v Ríme. Vieme, že absolvoval mnoho ciest, prekonal mnoho strastí a ťažkostí. Napokon sa v zime roku 61 dostal do Ríma ako väzeň. Po prepustení z rímskeho väzenia Pavol putoval „až na hranice Západu“ (porov. Listy sv. Klementa 5, 7), t. j. do Španielska, kde si splnil svoju dlhodobú túžbu (Rim 15, 24). Potom znovu navštívil svoje misionárske územie v Malej Ázii, pričom ponechal Títa na Kréte (Tit 1, 5) a Timoteja v Efeze (1Tim 1, 3) s plnou biskupskou autoritou „usporiadať, čo ešte treba“. Pavol sa vrátil do Ríma, kde bol počas Nerovho prenasledovania zatknutý a so všetkou pravdepodobnosťou v roku 67 sťatý. Pre Pavla žiť bolo „Kristus a zomrieť zisk“ (Fil 1, 21). Svätý Pavol sa spája s novosťou v Cirkvi. Priniesol novú evanjelizáciu aj pre pohanov, plne spolupracoval s mocou Ducha Svätého a jeho charizmami.
Spoločný sviatok Petra a Pavla
Staroveká a miestna tradícia a písomné dokumenty o apoštolskom diele a mučeníctve svätých Petra a Pavla v Ríme platne slúžia ako historický základ na všeobecné slávenie ich sviatku 29. júna. Obidvaja apoštoli podľa tradície zomreli mučeníckou smrťou v Ríme počas prvého prenasledovania kresťanov cisárom Nerom (ktoré trvalo od roku 64 do roku 67), pravdepodobne okolo roku 67.
Biskup Euzébius Cézarejský († 339), prvý kresťanský historik, napísal: „Tým, že sa verejne vyhlásil za prvého medzi nepriateľmi Boha, bol [Nero] privedený k zabíjaniu apoštolov. Je zaznamenané, že za jeho dní v meste Rím bol Pavol sťatý a Peter ukrižovaný. Tento rozprávanie podporuje aj fakt, že Petrovo a Pavlovo meno sa uchováva na tamojších cintorínoch až do súčasnosti... Lebo keby ste šli do Vatikánu alebo na Ostijskú cestu, našli by ste ich trofeje (pamätníky)“ (porov. Euzébius, Cirkevné dejiny II, 25). Ako prvý spomína mučeníctvo Petra a Pavla v Ríme pápež svätý Klement (88 - 97) vo svojom Liste Korinťanom.
Tertulián, cirkevný spisovateľ z 2. storočia, spomína, že Peter bol „ukrižovaný“ na Vatikánskom vŕšku, zatiaľ čo Pavol bol „sťatý“ a pochovaný na Ostijskej ceste „za hradbami“ (porov. Preskripcie proti heretikom, 36). Ten istý Euzébius cituje Origena Alexandrijského († 253), keď rozpráva: „Peter..., keď napokon prišiel do Ríma, bol ukrižovaný dole hlavou, lebo žiadal, aby mohol takto trpieť“ (Cirkevné dejiny III, 1). Svätý Peter bol ukrižovaný dolu hlavou na Vatikánskom vŕšku. Svätý Pavol bol ako rímsky občan sťatý pri Ostijskej bráne, pochovaný je v Bazilike svätého Pavla v Ríme. Od tej doby tradícia rímskeho mučeníctva oboch týchto apoštolov bola stála a jednomyseľná. Potvrdili ju aj nedávne vykopávky.
Rímska cirkev si pripomína umučenie svätých Petra a Pavla 29. júna, no nemá ustálenú tradíciu, čo sa týka roku ich popravy. Jedna vec je istá: obaja utrpeli násilnú smrť počas Nerovho prenasledovania. Peter zomrel prvý, Pavol ho nasledoval. Jeden deň utrpenia pre týchto dvoch apoštolov, ale oni, dvaja, boli duchom jedno; aj keby trpeli v rôznych dňoch, stále by boli jedno. Ak Peter bol prvým medzi apoštolmi pre svoju autoritu, tak Pavol bol rovnako prvým medzi apoštolmi pre svoju apoštolskú prácu. Preto sa v byzantskej liturgii ich sviatky slávia spoločne ako „prvých medzi apoštolmi“, „prvých koryfejov“, teda tých, ktorí majú prvé miesto a sú „prvými čo do dôstojnosti“ (prototronoi).
Hroby apoštolov a rozvoj úcty
Hrob svätého Petra na Vatikánskom vŕšku a hrob svätého Pavla na Ostijskej ceste „za múrmi“ sa čoskoro stali miestami verejnej úcty. Konštantín Veľký († 337) postavil veľkolepú baziliku nad hrobom svätého Petra vo Vatikáne a skromný chrám nad hrobom svätého Pavla. V polovici 4. storočia začala Rímska cirkev sláviť sviatok svätých Petra a Pavla 29. júna „veľmi slávnostne“. Cisári Valentinián II. († 392) a Teodóz Veľký († 395) prestavali skromný chrám sv. Pavla do primeranej veľkosti baziliky. Svätého Petra neskôr pochovali v bazilike, ktorú na mieste jeho umučenia dal postaviť cisár Konštantín.
V krátkom časovým období pútnici rozšírili verejné uctievanie svätých Petra a Pavla do všetkých kútov Rímskej ríše, na Západ aj na Východ. Východné cirkvi vo všeobecnosti slávili pamiatku svätých Petra a Pavla 28. decembra, bezprostredne po spomienke na svätého Štefana, Prvomučeníka (27. december). Začiatkom 6. storočia, keď Konštantínopolská cirkev začala sláviť pamiatku sv. Petra a Pavla veľmi slávnostne, kresťanský Východ prijal aj rímsky dátum slávenia. Od tej doby byzantské cirkvi slávia sviatok svätých, slávnych a najvyšších apoštolov Petra a Pavla spoločne so Západom 29. júna. V nasledujúci deň, 30. júna, si byzantská cirkev slávnostne pripomína všetkých dvanástich apoštolov spoločne (synaxis).
Apoštolský pôst (Petrovka)
Dôležitosť spomienky na svätých apoštolov Petra a Pavla v byzantskej cirkvi zdôrazňuje určité pôstne obdobie, známe ako Petro-pavlovský či Apoštolský pôst. Apoštolský pôst je veľmi starobylým pôstom a existujú určité náznaky, že sa zachovával už na konci 4. storočia, v spojitosti s Päťdesiatnicou: „Po tom, ako ste mali sviatok Päťdesiatnice, majte jeden týždeň sviatočnejší a po tomto týždni sa postite. Je rozumné sa veseliť pre Božie dary, ale po nejakom čase poľavenia by ste sa mali znovu postiť“ (porov. Apoštolské konštitúcie V, 20).
Toto potvrdzuje veľký byzantský liturgista, solúnsky arcibiskup Simeon († 1429), ktorý vo svojich „Odpovediach“ biskupovi Gabrielovi z Pentapolisu napísal: „Po zostúpení Svätého Ducha (Päťdesiatnici) sa - v súlade s Apoštolskými konštitúciami (pripisovanými sv. Klementovi Rímskemu) - ešte jeden týždeň veselíme, a potom sa znovu začneme postiť, aby nás nepokazilo nadmerné potešenie. Naším pôstom si zároveň ctíme apoštolov, ktorí nás naučili, ako sa postiť“ (PG, zv. 155, kol. 901). Počnúc 6. storočím bol pod vplyvom monastierov zavedený prísnejší a viac regulovaný spôsob pôstu na počesť svätých apoštolov Petra a Pavla. Tento čas sa stal aj obdobím prípravy na prijatie svätých tajomstiev [sviatostí].
Cirkevní otcovia trvali na tom, aby veriaci pristupovali k svätému prijímaniu aspoň štyri razy v roku, totiž: 1) pred Paschou [Veľkou nocou], 2) okolo sviatku najvyšších apoštolov, 3) na sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky [Nanebovzatia Panny Márie] a 4) pred Vianocami [Narodením Pána]. Z tohto dôvodu sú v byzantskej cirkvi štyri pôstne obdobia. Tieto slúžia ako patričné obdobia prípravy na pristúpenie k Svätému prijímaniu. Zachovávanie Petro-pavlovského pôstu (Petrovka), ako aj pôstu pred Zosnutím Bohorodičky (Spasovka) a predvianočného pôstu (Filipovka) je dnes úplne ponechané na uváženie veriacich. Napriek tomu tieto úctyhodné pôstne tradície nám poskytujú príležitosť, aby sme sa modlitbou a pôstom pripravili na našu duchovnú obnovu a na náležité pristúpenie k Svätému prijímaniu.
Symbolika a ikonografia
O živote a pôsobení sv. Petra a Pavla sa zachovalo pomerne veľa údajov a informácií v evanjeliách, v knihe Skutky apoštolov a spisoch cirkevných otcov. Peter býva často zobrazovaný s kľúčmi, obráteným krížom, kohútom alebo s loďkou. Pavol je často zobrazovaný s mečom a spája sa s novosťou v Cirkvi, jeho znakom je aj kniha alebo zvitky posolstiev.
Ikonografia znázorňuje bratské objatie medzi Petrom a Pavlom, alebo obidvoch apoštolov, ktorí držia chrám. Črty sú tradičné: Peter s hustými vlasmi, nízkym čelom a krátkou okrúhlou bradou; Pavol je plešatý, má vysoké čelo, dlhú a hladkú bradu. Táto vernosť v ich znázorňovaní nám dovoľuje spoznať ich na ikonách Päťdesiatnice, Zosnutia Bohorodičky a prijímania apoštolov, kde Kristus na jednej strane dáva svoje telo Petrovi a piatim apoštolom a na strane druhej podáva čašu so svojou krvou Pavlovi a ďalším piatim apoštolom.
Pre obidvoch je mučeníctvo cieľom, aby skrze neho dosiahli Krista: „Jeden, pribitý na kríž, odchádza k nebesiam, kde prijíma od Krista kľúče kráľovstva; druhý, sťatý mečom, odišiel k Spasiteľovi.“ Peter je vzývaný aj ako „vrúcny priateľ Krista, nášho Boha“, a Pavol ako „hlásateľ viery a učiteľ celého sveta“. Pavol je naopak predstavovaný ako hlásateľ a učiteľ, ktorý je povolaný priniesť národom Kristovo meno: „Ty si položil ako základ pre duše veriacich kameň vzácny, uholný, Spasiteľa a Pána.“ Pavlovo bytie, ktoré bolo vyzdvihnuté až do tretieho neba, znamená dar vyznania trojičnej viery.
Tradičné ľudové zvyky
Na sviatok svätých Petra a Pavla, ktorý sa slávi 29. júna, sa v tradičnej roľníckej kultúre zrno považovalo za symbol plodnosti, hojnosti a blahobytu. Aj z tohto dôvodu sa obilniny pomerne často využívali pri vykonávaní magických úkonov, ktorých zámerom bolo ovplyvniť v pozitívom smere hospodársky a poľnohospodársky stav gazdovstva. V niektorých oblastiach ich dokonca používali pri zisťovaní budúcich udalostí, ktoré mali ovplyvniť život. Sviatok svätých Petra a Pavla sa spája okrem zrna aj s rastom húb. Dobrý letný dáždik spojený s teplým počasím vytváral vhodné podmienky pre rast húb. Za najideálnejší čas vybrať sa do lesa na zber húb sa považovalo ráno.
V katolíckej cirkvi sa na sviatok koná aj tradičná zbierka Halier sv. Petra, určená na pomoc odkázaným alebo na opravu kostolov.
Duchovný odkaz sviatku
Umučenie najblahoslavenejších apoštolov Petra a Pavla nám zasvätilo tento deň. Ako píše sv. Augustín: „Nerozprávame o nejakých obskúrnych mučeníkoch. Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a ich slová až po končiny sveta (Ž 19, 4). Títo mučeníci videli, čo kázali. Nasledovali Pravdu, vyznávali Pravdu a zomreli za Pravdu...“
Hoci Peter a Pavol boli dve rozdielne osobnosti s úplne iným príbehom a dosahom na ľudí, Boh ich povolal po mene a odpustil im ich zlyhania. Boli síce v mnohom odlišní, avšak pracovali a žili pre Krista, čo ich spájalo. Ich slabosti si Boh použil na to, aby zjavil svoju moc. To, že ich Cirkev spojila v jednom prikázanom sviatku, má pre nás obrovský význam a odkaz: všetci sme si rovní vo svojej jedinečnosti a rozdielnosti, a nie je iba jedna správna cesta. Tak ako nebol Peter bez Pavla a Pavol bez Petra, tak sme si navzájom všetci potrební, lebo hlavou Cirkvi je Kristus a jeho telo má mnoho údov. To je pre nás veľmi povzbudivé. Pátrajme po tom, prečo nám Cirkev pripomína toľko Kristových učeníkov - každý nám má čo povedať do života.
Dejiny svätého Petra s Davidom Suchetom (prvá časť) | Naša história
Modlitba a poslanie
Modlíme sa, aby sme aj my, kresťania 21. storočia, boli živým svedectvom v našom okolí. V jednom zo svojich prvých príhovorov ku kardinálom povedal pápež František, že musíme „kráčať, budovať a vyznávať“. To znamená, že musíme kráčať vpred na našej ceste života, budovať našu Cirkev a vyznávať Pána. Pápež však varoval: „… môžeme kráčať, koľko chceme, môžeme budovať veľa vecí, ale ak nevyznávame Ježiša Krista, nič nám to nepomôže.“ Apoštoli a svedkovia Pána zažili prvé chvíle rozširovania Cirkvi a svojou krvou spečatili vernosť Ježišovi.
Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno.Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno.Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom.Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi.Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi.Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia.Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery.Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi.Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci.Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
tags: #gratulacia #peter #a #pavol