Úvod do gramatických kategórií
Gramatické kategórie sú jazykové kategórie motivované reálnymi kategóriami mimojazykovej skutočnosti. V jazykovede sa rozlišujú morfologické a syntaktické gramatické kategórie.
Menné gramatické kategórie, ktoré sa niekedy považujú aj za gramatické kategórie nižšieho rádu, sú rod, číslo a pád. Slovesné gramatické kategórie, ktoré sa uplatňujú pri slovesách a považujú sa aj za gramatické kategórie vyššieho rádu, sú osoba, čas (gramatická kategória času), spôsob, slovesný rod, slovesný vid a prostredníctvom zhody aj číslo. Sloveso sa v čísle zväčša zhoduje s menom v podmete.
Slovesné gramatické kategórie
Slovesá ako ohybný slovný druh majú bohatú škálu gramatických kategórií, ktoré spresňujú a modifikujú význam deja.
Osoba
Slovesná osoba určuje, kto je vykonávateľom deja.
- prvá - píšem, píšeme
- druhá - píšeš, píšete
- tretia - píše, píšu
Číslo
Slovesné číslo vyjadruje, či je dej vykonávaný jednou osobou alebo viacerými.
- jednotné (singulár) - píšem, píšeš, píše
- množné (plurál) - píšeme, píšete, píšu
Čas
Slovesný čas určujeme vzhľadom na čas, alebo moment výpovede.
- prítomný (prézent) - je základnou, bezpríznakovou formou, vyjadruje momentálny, reálny čas. Môže mať aj druhotné významy:
- historický prézent (sprítomňovanie) - v prítomnom čase hovoríme o niečom, čo sa už stalo.
- gnómický prézent (nadčasovosť) - prítomný čas, ktorý používame vo všeobecných tvrdeniach, kde na čase nezáleží (rôzne definície, poučky).
- minulý (préteritum) - vyjadruje deje, ktoré prebehli pred momentom výpovede.
- budúci (futúrum) - vyjadruje deje, ktoré prebehnú po momente výpovede. Môže mať aj ďalšie funkcie:
- príkaz - zdôraznenie (napríklad: „A teraz sa budeš učiť!“)
Slovesný vid
Slovesný vid rozlišuje, či je dej dokončený alebo nie.
- dokonavý - naznačuje ukončenosť deja (napríklad: napísať, rozprávať).
- nedokonavý - znamená trvajúci, neukončený dej, preto je aj základný bezpríznakový vid (napríklad: písať - budem písať).
Dokonavosť a nedokonavosť určíme pomocou budúceho času. Nedokonavé slovesá sú také, ktoré, keď dáme do neurčitku a pridáme "budem", sú gramaticky správne. Všetky predponové slovesá sú dokonavé.
Slovesný spôsob (modus)
Slovesný spôsob vyjadruje vzťah hovoriaceho k deju.
- oznamovací (indikatív) - poznáme ho vo všetkých troch časoch, je bezpríznakový (základný) a vyjadruje, že dej sa realizuje (napríklad: chodí).
- podmieňovací (konjunktív) - poznáme ho len v prítomnom a minulom čase. Vyjadruje podmienenosť realizácie deja (napríklad: išiel by).
- rozkazovací (imperatív) - vyjadruje nariadenie, rozkaz pre nejaký dej. Tvoríme ho len pre 2. osobu singuláru a 1. a 2. osobu plurálu a len v prítomnom čase.
Slovesný rod
Slovesný rod vyjadruje vzťah medzi činiteľom deja a podmetom.
- činný - činiteľ deja je podmetom. Je základný, poznáme ho vo všetkých troch časoch (napríklad: Zuza píše úlohu).
- trpný - činiteľ deja je buď nevyjadrený, alebo podmet je dejom zasiahnutý. Poznáme ho v dvoch dobách:
- zvratný - sloveso je v činnom rode, ale má zvratný význam (napríklad: úloha sa píše).
- opisný - skladá sa zo slovesa "byť" a prechodníku s príponami -ná, -né, -ný, -tý (napríklad: úloha bude napísaná).
Intencia (zameranosť deja)
Intencia vyjadruje, či slovo potrebuje doplnenie buď činiteľa, alebo objektu. Podľa toho rozlišujeme intenčné typy:
- osobné slovesá, predmetové - vyžadujú si doplnenie osoby aj objektu (napríklad: Sestra píše list.)
- osobné slovesá, bezpredmetové - vyžadujú si doplnenie činiteľa, ktorý je činiteľom aj objektom (napríklad: Sused ide so synom.)
- neosobné, bezpredmetové - označujú deje bez konkrétneho činiteľa (napríklad: Prší. Sneží.)
Podstatné mená a ich gramatické kategórie
Podstatné mená sú ohybný slovný druh, ktorý pomenúva osoby, zvieratá, veci, vlastnosti alebo deje.
Typy podstatných mien
- všeobecné podstatné mená - označujú osobu, zviera, predmet, vec alebo jav všeobecného druhu (napríklad: strom, dieťa, stôl).
- vlastné podstatné mená - označujú konkrétnu (jedinečnú) osobu, zviera, mesto, vec (napríklad: Jana, Slovensko, Dunaj).
- konkrétne podstatné mená - označujú osoby, zvieratá, veci, ktoré možno pozorovať zmyslami (napríklad: kvet, pes, dom).
- abstraktné podstatné mená - označujú vlastnosti, deje, činnosti, duševné stavy, ktoré nemožno pozorovať zmyslami (napríklad: radosť, beh, múdrosť).
Rod
Podstatné mená sa v slovenskom jazyku rozdeľujú do troch rodov:
- mužský rod
- stredný rod
- ženský rod
Číslo
Podstatné mená majú dve gramatické čísla:
- jednotné
- množné
Niektoré podstatné mená nemajú množné číslo. Zvyčajne ide o vlastné podstatné mená (napríklad názvy lokalít), keďže existuje len jedna entita. Naopak, existujú aj pomnožné podstatné mená, ktoré majú iba tvar množného čísla, hoci označujú jednu vec (napríklad: nohavice, dvere).
Skloňovanie a vzory
Každý rod má 4 základné vzory skloňovania a niekoľko vedľajších vzorov pre špeciálne slová. V slovenčine existuje viacero pravidiel pri skloňovaní podstatných slov, ktoré vychádzajú zo vzorov. Príklady vzorov pre pomnožné podstatné mená zahŕňajú:
- dub: pomnožné podstatné mená mužského rodu s príponou -y (napríklad: chlapi)
- stroj: pomnožné podstatné mená mužského rodu s príponou -e (napríklad: učitelia)
- žena: pomnožné podstatné mená ženského rodu s príponou -y (napríklad: ženy)
- ulica: pomnožné podstatné mená ženského rodu s príponou -e (napríklad: ulice)
- mesto: pomnožné podstatné mená stredného rodu s príponou -á/-a (napríklad: mestá)
- srdce: pomnožné podstatné mená stredného rodu s príponou -ia/-a (napríklad: srdcia)
Zámená a ich gramatické kategórie
Zámená sú plnovýznamové slová, ktoré nepomenúvajú osoby, veci či deje, ale len na tieto odkazujú. V slovenčine zámená zastupujú teda ako podstatné, tak aj prídavné mená, ale slúžia aj na ukazovanie. Sú platným vetným členom a nakoľko je možné ich skloňovať, charakterizujú sa ako ohybný slovný druh. Zámená sa z latinčiny označujú aj ako pronominá.
Typy zámen
Zámená sa delia na niekoľko typov, pričom pre každý typ platia špecifické pravidlá použitia.
- Osobné zámená - nahrádzajú pomenovania osôb. Pýtame sa na ne pádovými otázkami (napríklad: kto, čo, o kom, koho, s kým…). Táto skupina zámen sa delí na podskupinu základnú a privlastňovaciu.
- Zvratné zámená - delíme ich na dve skupiny, a to tiež na základné a privlastňovacie.
- Opytovacie zámená - patria k nim zámená, ktorými sa pýtame napríklad na osoby, veci, deje. Opytovacie zámená zvyčajne stoja na začiatku otázok.
- Neurčité zámená - sú príponami alebo predponami odvodené od opytovacích zámen. Ich prípona je napríklad -koľvek alebo -si a predpony môžu byť hoci- alebo nie-.
Gramatické kategórie zámen
Pri gramatickom rozbore vety a slov sa v slovenčine pri zámenách určujú gramatické kategórie ako rod, pád, číslo a vzor skloňovania.
- Rod - rod zámen sa určuje vzhľadom na podstatné či prídavné meno, ktoré vo vete zastupuje. Určuje sa teda mužský, ženský a stredný rod, no v niektorých prípadoch je možné určenie aj bezrodové.
- Pád - zámená sú ohybné, a teda sa skloňujú podľa pádových otázok.
- Číslo - zámená majú jednotné a množné číslo.
- Vzor - ak je zámeno zámenné, skloňuje sa podľa vzoru môj. Ak je zámeno adjektívne, jeho vzory sú pekný (tvrdé zakončenie) a cudzí (mäkké zakončenie) podľa prídavných mien. Ak je zámeno nesklonné, nie je možné ho v slovenčine skloňovať.
Skloňovanie zámen
Skloňovanie zámen znamená, že ich tvar slova môže byť zmenený. Pri zámenách môžeme hovoriť aj o spomínanom skracovaní (napríklad: mňa-ma, mne-mi, tebe-ti…).
tags: #gramaticke #kategorie #na #narodeniny