Goralské vianočné vinše a tradície

Vianočné vinše, či už posielané na pohľadniciach alebo v SMS správach, potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Krátky slovesný prejav želania v obradoch označujeme ako vinš a určite najčastejšie ho pre svojich blízkych a priateľov vyslovujeme počas vianočného obdobia.

Vinše majú najčastejšie veršovanú formu a počas obchôdzok skupiny vinšovníkov (pri koledovaní v dedinách z domu do domu) mali magicko-prosperitnú funkciu. Dominuje v nich magický princíp priania prospechu alebo ochrany. Zaujímavé regionálne odlišnosti a hlboké korene nájdeme v goralských vianočných vinšoch, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vianočných tradícií v oblastiach ako je Zamagurie.

Korene a charakter goralských vianočných vinšov

Nejen osobité nárečie charakterizuje región Zamagurie na slovensko-poľských hraniciach. Pani Oľga Slivková, bývalá učiteľka a novinárka, ktorá s manželom Martinom, významným slovenským filmárom a etnografom, v kraji zbierala vianočné hry a vydala ich knižne, je hlboko zrastená s goralskými tradíciami. Podľa nej sú Gorali "národ pastierov", kde sa po celé dni vyspevovalo. Ich hlasy sú vytríbené horským charakterom dolín a hôr, čo dodáva koledám úžasnú temperamentnosť.

Oľga Slivková zdôrazňuje, že aj keď Goralov za komunizmu tvrdo potláčali, uchovali si veľmi blízky vzťah k ovečkám a kravám. Cítia sa naďalej zrastení s celým svetom betlehemských Vianoc, kde hrali prvú rolu pastieri. Keď tam ľudia cez Vianoce začnú spievať, stisne sa jej srdce, keď spievajú naozaj za seba: „Sem sme prišli zo salaša, nechali sme ovce naše, pre teba Kriste, Spasiteľu náš, aby si Ježiško požehnal nás.“

Z ľudových vinšov často cítiť konkrétny kraj. Napríklad šarišské a východniarske vinše majú svoje nezameniteľné čaro, mäkkosť, humor aj úprimnosť. Goralské vinše sú zase typické svojim nárečím a hlbokým spojením s pastierskym životom a kresťanskou vierou.

Goralské vianočné zvyky a tradície

Samotným vianočným sviatkom predchádza obdobie adventu, ku ktorému neodmysliteľne patrí nielen adventný veniec, ale aj adventný kalendár. Príhodnou dobou na pozitívne ovplyvnenie našich životov sú okamihy, ktorým v danom spoločenstve pripisujeme zvláštny význam. Kratšie želania s vyjadrením priania zdravia, prosperity v živote i v láske, sa vyslovujú počas sviatočných príležitostí.

Štedrý deň (Viľija)

Štedrý deň je v goralskom nárečí označený ako viľija. Hovorilo sa, že aký je človek na Štedrý deň, taký bude počas celého roka. Počas celého dňa sa držal pôst, až do štedrovečernej večere. Ľudia jedávali málo a pôstne jedlá, napríklad pečené zemiaky so surovou kyslou kapustou alebo moskaľ - koláč pečený v peci. Nejedlo sa vraj preto, aby myši z poľa nepobrali zemiaky, a nepilo preto, aby vtáky nevypili obilie z poľa. Počas dňa ľudia navštívili aj cintorín, kde na hroby svojich zosnulých zaniesli vetvičky ozdobené vianočnými ozdobami, zapálili sviečky a pomodlili sa. Počas dňa prebiehalo zdobenie stromčeka a príprava slávnostnej večere.

Pred slávnostnou večerou najstarší v rodine zobral za náruč slamy a rozsypal ju po zemi. Po nej sa chodilo až do druhého dňa, pričom sa nesmelo zametať. Toto bol znak toho, že Ježiš sa tiež narodil v maštali na slame. Oľga Slivková k tomu dodáva: „Pod vianočný štedrovečerný stôl sa dávala slama na znak toho, že sa Kristus na slame narodil, slamu potom po večeri odniesli do maštale zvieratám, aby mali aj oni to vianočné požehnanie. Vtedy sa viacej dbalo na symboly.“

Potom si gazda zobral košík, nabral do neho ovos a každému dieťaťu vysypal trošku na hlavu. Dievkam preto, aby boli pekné, a chlapcom, aby rýchlo rástli. Zvyšok ovsa sa vysypal na stred stola a do neho sa vložila miska s jedlom. Počas večere sa nesmelo ani z jednej misky všetko zjesť, aby bolo po celý rok dostatok chleba. Po skončení večere otec zobral oplátok a polámal ho na toľko kúskov, koľko statku bolo v maštali. Potom išli všetci spoločne do maštale a dali zožrať kúsok oblátky každému zvieraťu, aby i oni vedeli, že sa narodil Ježiš.

Na štedrovečernom stole nechýbal hrášok (členovia rodiny si po večeri nabrali hrášok na lyžičku a počítali, či ich osoba, na ktorú práve myslia, ľúbi, či neľúbi), sušené slivky, koláče, ovocie (krája sa jabĺčko - naprieč - ak je jablko zdravé - má zdravé jadro, budú aj členovia rodiny v budúcom roku zdraví), víno, či iný alkohol ako prípitok. V rodinách sa ešte udržiava zvyk z každého jedla trošku nechať, odložiť (vhodiť) do obilia, ktoré býva na stole; po večeri to zmiešajú a zanesú domácim zvieratám. Nesmelo sa všetko zjesť, malo sa vždy niečo nechať, to preto, aby mali v rodine po celý rok hojnosť.

Po večeri nasledovala opäť modlitba (poďakovanie za večeru) a rozdávali sa darčeky. Otec s matkou urobili štedrovečerný chlieb aj pre domáce zvieratá - koňovi a kravám, lebo tie zohrievali Ježiša v Betleheme. Bol to doma pečený maskaľ, medzi ktorý vložili oplátky s medom a troškou polievky. Otec to zaniesol do maštale spolu s podlažnikom, ktorý mal za úlohu ochraňovať zvieratá po celý rok. Po tomto obrade rodina až do neskorého večera spievala koledy a rozprávala príbehy o živote Ježiša. Neskôr si obyčajne blízki príbuzní, či známi šli navzájom zaspievať vianočné piesne - zhruba do 23:00 hodiny. O polnoci sa celá obec zišla na polnočnej svätej omši.

Povery spojené so Štedrým večerom hovorili, že na polnočnú omšu si každá žena do batôžka zabalila hŕstku ľanu. Na obetovanie jedna za druhou na kolenách obišli celý oltár. V rukách niesli ľan, ako obetný dar Ježiškovi na košieľku. Na Štedrý deň nesmeli ženy vkročiť do iného príbytku. Ak sa niekde zjavila, priniesla so sebou veľké prekliatie a nešťastie. Keď však cudzí dom navštívil chlap, priniesol do domu šťastie a požehnanie. Hovorilo sa, že na Štedrý deň by nikto nemal ležať, lebo by po celý rok leňošil alebo by bol chorľavý. Ak prišiel do domu niekto bohatý, bolo to znamením bohatstva na celý rok; ak prišiel chudobnejší, znamenalo to opak, chudobu v dome.

Približne týždeň pred Vianocami prichádzali s vinšom do domácností deti roznášajúce vianočné oblátky, ktoré v dedine piekol obyčajne „rechtor“ alebo „kántor“. Vinšovalo sa napríklad: „Pán rechtor vás pekne pozdravuje, posiela vám oplátky a praje vám veselé a šťastlivé Vianoce a nový rok.“ (Oravská Jasenica)

Božie narodenie (25. december)

Na Božie narodenie ráno si v rodinách dávali pozor, aby nezasvietili skôr (nezapálili oheň v peci), kým sa všetci členovia rodiny nepoumývali vo vode. Gazda alebo niektoré z detí sa ponáhľali k studni po vodu. Vlial ju do „lavóra“ (nádoby) a vložil do nej mince. Najskôr pofŕkal vodou všetky kúty a nakoniec povedal vinš, ktorý zopakoval trikrát: „Vinšujem vám v tento slávny deň, prv vodička, než oheň.“ Potom zakričal: „Vstávajte a raňajky dávajte.“ Alebo: „Prv voda že oheň, Pán Boh daj dobrí deň, narodil sa Kristus pán v tento deň.“ Vo vode sa symbolicky postupne opláchli všetci členovia rodiny.

Dievčatá zase vinšovali: „A já malá panna, vítam Krista Pána, vítam ho ja vítam, koláčik si pýtam, koláčik mi dajte, zbohom ostávajte.“ (Párnica)

Druhý sviatok vianočný alebo deň svätého Štefana (26. december)

Tento deň sa niesol v uvoľnenejšej nálade. Do príbytkov s vinšmi vstupovali obyčajne príbuzní. Obsah vinšov často prispôsobili konkrétnej rodine. Príkladom je: „Vinšujem vám tohto svätého Štefana, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojné Božie požehnanie a po smrti slávu nebeskú a radosť večnú. Amen.“

Nový rok (1. január)

Nový rok začínal opäť vinšmi, ktoré do domácností „prinášali“ malí chlapci. Medzi novoročné vinše patrili napríklad: „Vinšujem vám nový rok, aby vám vypadol z pece bok a z kozuba rúra, aby bola Anča na takto rok hrubá.“ Alebo: „Vinšujem vám na tento nový rok: na šťastie, na zdravie, na hojné božie požehnanie. V stodole hojnosť, v pitvore svornosť, v izbe mier ducha svätého i do srdca vašeho, aby ste boli takí zdraví, ako anjeli v nebi.“

V prvých dňoch nového roka „z dom do domu“ začali chodiť aj duchovní - farár, kostolník, rechtor (kantor) a miništranti - v rámci tzv. kňazskej koledy. Kňaz posväcoval domácnosti, prial rodinám požehnané vianočné sviatky a dvere označil iniciálami mien kráľov G+M+B a príslušným letopočtom. Pôvodne sa uvádzali iniciály C+M+B (z latinského Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnávaj tento dom).

Traja králi (Zjavenie Pána)

Na Troch kráľov (Zjavenie Pána) navštevovali domácnosti za účelom vinšovania chlapci - Traja králi, oblečení v dlhých bielych plátenných košeliach. Na hlavách mali papierové čapice „čákoli“ valcovitého tvaru, ozdobené hviezdičkami a kolieskami. V rukách niesli hviezdu zhotovenú zo staniolu a „ozembuchy“ (palice s plechovými plieškami a krúžkami), ktorými udierali o zem, čím zároveň oznamovali svoj príchod. Za vystúpenie dostali zrno (ovos, jačmeň), zemiaky a neskôr aj peniaze.

Ich vinš znel: „My tri králi prišli sme k vám, zdravie, šťastie vinšovať vám. Zdravie, šťastie dlhé letá, my sme prišli k vám zďaleka. Zďaleka je cesta naša, do Betlema myseľ naša, my sme hviezdu uvideli, pri tom božskom narodení. S pánom Bohom ostávajte a dobre sa tu mávajte.“

Betlehemci a ich posolstvo

Veľkým zážitkom všetkých členov rodiny býval príchod betlehemcov. Malí chlapci - koledníci niesli so sebou prenosný vyrezávaný betlehem. Boli oblečení ako valasi, mali súkenné nohavice, plátenné košele so širokými rukávmi, naopak prevrátené kožuchy a na hlavách plstené klobúky. Známe postavy Fedor, Stacho, bača, anjel nesúci betlehem a Kubo prerozprávali príbeh o narodení Ježiša Krista. Texty hry sa chlapci učili počas adventu. Hovorový text sa zároveň spájal so spevom a tancom. Na záver obvykle spievali koledy a prednášali vinše. Koledníkov gazdiné odmenili koláčom, ovocím a neskôr aj drobným peniazom.

Anna Baleková, narodená v roku 1912, spomína, že starší chlapci, štyria alebo piati, vytvorili skupinku, ktorá chodila po domoch s papierovým betlehemom a ktorá spevom a slovom priblížila biblický príbeh.

Typy a regionálne varianty vinšov

Vianočné vinše sú rozmanité, od tých hlboko duchovných až po veselé a humorné. Dôležité je, že za nimi stojí úprimný človek, ktorý si našiel čas napísať pár hrejivých slov.

Kresťanské a ľudové vinše

Vianoce sú predovšetkým kresťanským sviatkom, oslavou narodenia Ježiša. Kresťanské vinše preto často spomínajú Betlehem, hviezdu, jasličky, Božie dieťa, pokoj a požehnanie. Obľúbenými sú napríklad:

• „Novinu radostnú oznámim Vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to Dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, glória riekajú, tam pribehli.“
• „Na jedličke hviezdy svietia, v jasliach leží Božie dieťa.“
• „S posolstvom z neba chodím po zemi, zvestujem novinu a teším ľudí. Sľúbený prišiel Mesiáš, Spasiteľ sveta, Ježiš náš. Tomuto domu buď požehnanie, nech Vám ho udelí dieťa narodené.“
• „Vinšujem vám, vinšujem, tieto slávne sviatky, Krista Pána narodenia, aby vám dal Pán Boh zdravia, šťastia a hojného božského požehnania -a po smrti kráľovstvo nebeské obsiahnuť.“

Vtipné a detské vinše

Nie vždy musia vinše znieť vážne. Priatelia, súrodenci, kolegovia či partia z práce často ocenia skôr odľahčený tón. Vtipný vinš je skvelý do vianočných SMS, chatu aj na vianočnú kartu priloženú k malému darčeku:

• „Snehuliačik maličký, zatiaľ iba z mrazničky, prináša vám správičku: prichystajte jedličku, aj koňaky vaječné a majte sa báječne.“
• „Kapor je v mrazáku, kaša sa varí, všetko máš na háku, všetko sa darí.“
• „Morka, kačka, hus aj kura, na Vianoce ťažká kúra. Pivko, vínko, slivovička, hneď je dobrá náladička.“

Špeciálnou kapitolou sú detské vianočné vinše, ktoré často spomínajú darčeky a radosť:

• „My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom. Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká.“
• „Prišli štedré Vianoce, stromček sa nám ligoce. Veľa darov pod stromčekom, veľa sánok pod kopčekom.“

Regionálne vinše

Z ľudových vinšov často cítiť konkrétny kraj. Rôzne regióny Slovenska majú svoje špecifiká:

• Zemplín: „A ja vám vinčujem na túto svätú Viľiju, hojnejších, pokojnejších, zdravších rôčkov sa dožiť, ako sme sa dožili, pri šťastí a zdraví, božskom požehnaní, a po smrti slávu večnú, korunu anjelskú.“
• Šariš: „Vinčujem vám na tieto sviatky, aby ste nepili vody ani kvapky, len víno, pálenku a horec, aby vám narástol veľký jarec. A k tomu vinšujeme vám vospolok šťastlivé sviatky, aby ste mali toľko priateľov, koľko je na svete šumných slov.“
• Goralská oblasť (Lendak): „Vinsujym vum, vinsujym, na zdrovje, na scenšče, žeby šče še docekali drugego cenščlivego roku. Pri scenšču, pri zdrovju, pri dobrym pokoju, mnej gnivuf, vjynksyj radošči, hojnejsyf a urodnejsyf rockuf, jak my doteros pŕezyli.“
• Zamagurie: „Vinsujm vinsujm na to Boze narodzyne, zeby my še dozyli drugego Bozego narodzyňa.“ (Doslovný preklad: Vinšujem vinšujem na to Božie narodenie, aby sme sa dožili druhého Božieho narodenia.) Pani Oľga Slivková v goralskom dialekte takto vinšuje: „Vinšujem, vinšujem, na šťastie, na zdravie, na to Božie narodenie, aby sme sa dožili druhého takého Božieho narodenia, v menších hriechoch, vo väčších milostiach, žeby ste mali telíčky ako v lese jedličky, kravy rohaté, husi džubaté, kone s mocnými nohami, a voly s dlhými rohami.“
• Vajnory: „Vinšujem vám, vinšujem, tento slávny svätý rok nový, aby vám dal Pán Boh zdravie, šťastie, hojnejšieho božského požehnania, po smrti kráľovské nebeské obsiahnutie.“

Význam a odkaz vinšov

Zimné dni aj vďaka vinšom a malým vinšovníkom nadobúdali čarovnú atmosféru, ktorá v ľuďoch zanechávala nezabudnuteľné zážitky na celé roky. „Koledovanie“, „koleda“, „koľada“, hoci boli predošlým režimom zakazované, sa našťastie zachovali a svojím posolstvom tešia aj súčasné vianočné sviatky. Vinš sa v minulosti považoval za dar, za ktorý gazdiné koledníkov skromne odmenili.

PhDr. Erika Kulášová, etnografka Oravského múzea P. O. Hviezdoslava, zdôrazňuje, že rodina otvorením dverí koledníkom a ich pozvaním do príbytku dávala izbe nový význam. Verilo sa aj v priaznivé pôsobenie vlastností „vinšovníkov“, ktorými boli chlapci (mladí, zdraví, čisto oblečení).

tags: #goralske #vianocne #vinse