František Krištof Veselý bol osobnosťou, ktorá zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre. Uznávaný herec, spevák a režisér, ktorý sa stal zakladateľom slovenskej hudobnej scény a zároveň známy fešák, si získal srdcia širokej verejnosti. Jeho život, kariéra a súkromie, najmä vzťah s manželkou Gizkou, sú dodnes predmetom záujmu a obdivu.
Detstvo a mladosť
František Veselý sa narodil 12. apríla 1903 v Skalici. Jeho detstvo bolo poznačené odchodom biologického otca do USA a následným sobášom matky s budapeštianskym továrnikom Krištofom. Budúci umelec strávil svoje detstvo v Skalici pod výchovou starých rodičov Kotekovcov, kde si už v mladom veku prejavoval silný vzťah k hudbe a spevu. V sedemnástich rokoch odišiel za matkou do Budapešti, kde prijal aj otčimovo priezvisko, čím sa zrodilo meno František Krištof Veselý. Svoje vzdelanie v oblasti herectva a spevu získal na budapeštianskej hereckej škole.
Kariéra a umelecký rast
Počas pôsobenia v Miškovci sa František Krištof Veselý zoznámil so svojou budúcou manželkou Gizkou. Ich vzťah sa začal nenápadne, keď jej galantný herec kúpil nové čižmy za jedinú rodinnú cennosť - zlatý prsteň. Tento moment odštartoval celoživotné partnerstvo. Po tomto stretnutí sa už od seba neodlúčili.
Jeho umelecká kariéra nabrala na obrátkach po príchode do Bratislavy. Hoci pôvodne zvažoval Košice, jeho priateľ ukázal jeho list vtedajšiemu šéfovi Slovenského národného divadla (SND), ktorý si ho okamžite poistil na roky dopredu. Od roku 1931 pôsobil ako sólista operetného súboru SND. Jeho interpretačný štýl a prirodzený šarm mu priniesli úspech v mnohých operetách, ako napríklad „Keď rozkvitne máj“, „Modrá ruža“, „Pod cudzou vlajkou“, „Turecký tabak“ či „Osudný valčík“. František Krištof Veselý sa stal významnou postavou pri zrode slovenskej tanečnej piesne a jej zlatej éry. Mnohé šlágre od Gejzu Dusíka a Pavla Braxatorisa sa v jeho podaní stali nesmrteľnými hitmi.
Po druhej svetovej vojne, keď opereta stratila na popularite, sa František Krištof Veselý stal spoluzakladateľom Divadla Nová scéna v Bratislave a viedol súbor Hudobná komédia NS. Jeho réžie, podobne ako jeho herecký prejav, boli vždy verné klasickým hodnotám. V divadle a v živote vyznával tradičné princípy. Aj vo vysokom veku si zachoval svoj jedinečný štýl.
Osobný život a vzťah s Gizkou
Vzťah Františka Krištofa Veselého s manželkou Gizkou bol pevný a dlhotrvajúci. Vzali sa, keď mal 24 rokov, avšak ich jediná dcéra Eva sa im narodila až o 16 rokov neskôr. Počas ich spoločného života sa jedenásťkrát sťahovali, keďže František pôsobil v Maďarsku, Prahe i Bratislave. Bývali v rôznych hereckých penziónoch a prenájmoch, čo neposkytovalo ideálne podmienky na založenie rodiny. Situácia sa zmenila až po ich usadení sa v Bratislave.
Napriek tomu, že ich okolie považovalo za absolútne rozdielnych a nedávalo ich vzťahu veľkú šancu, ich manželstvo bolo úspešné. František venoval všetku svoju energiu divadlu, zatiaľ čo Gizka ho doma dobíjala energiou. Bola energická a podporovala ho vo všetkom. Eva Veselá, ich dcéra, spomína na toto obdobie ako na najkrajšie v jej živote. Otec ju často brával so sebou, čím ju chránil aj pred neželanou pozornosťou.
František si rodinné zázemie veľmi vážil, pravdepodobne aj kvôli svojej vlastnej skúsenosti s neúplnou rodinou. Jeho biologický otec emigroval a jeho druhý otec, podnikateľ Krištof, skrachoval a opustil jeho matku. Preto bol František vždy oporou pre svoju rodinu.
Ich harmónia bola narušená len raz, keď Gizka, ktorá mala krásny hlas a prepadla divadlu, uvažovala o zamestnaní. František, obávajúc sa finančných problémov, radšej pracoval do úmoru sám. Gizka pôsobila istý čas ako externá spolupracovníčka v Slovenskom rozhlase a neskôr uvažovala o prevádzkovaní bufetu na Novej scéne, avšak František s tým nesúhlasil.
Napriek tomu, že František bol obletovaným fešákom, žiarlivosť v ich vzťahu nebola problémom Gizky. Skôr naopak, František občas mierne žiarlil na svoju manželku, ktorá dlho vyzerala výborne a bola veľmi zábavná.
Posledné roky a odkaz
Eva Veselá sa narodila, keď mal jej otec štyridsať rokov. Hoci si nepamätá niektoré udalosti z jeho kariéry, uvedomuje si jeho význam. Prejavy uznania otcovi ju odradili od umeleckej dráhy, pretože chcela dokázať, že je jedinečná osobnosť. Namiesto toho sa rozhodla pre štúdium medicíny a stala sa zubnou lekárkou.
Po nedobrovoľnom odchode do penzie sa František Krištof Veselý trápil. Divadelné vedenie síce sľúbilo, že ho budú naďalej pozývať na hosťovačky, avšak z politických dôvodov sa tak nestalo. Napriek zdravotným problémom, ako napríklad chrlenie krvi, nikdy nechýbal na predstaveniach. Jeho kolegovia, rovnako ako on, si priali zomrieť na javisku.
Jeho želanie sa však nenaplnilo. Ochorel na rakovinu, ale aj v tejto ťažkej situácii prejavil svoju vnútornú silu. Povedal lekárom, aby s ním robili, čo chcú, a nechal ich pracovať. Starostlivá manželka Gizka pripisovala jeho občasné depresie jeho „slávskemu“ (slovanskému) pôvodu. Napriek všetkému si rozumeli a vždy sa vzájomne podporovali.
František Krištof Veselý zomrel 13. marca 1977 v Bratislave. Jeho odkaz žije ďalej prostredníctvom jeho nezabudnuteľných interpretácií a prínosu pre slovenskú kultúru.
Chronológia života
- 12. 4. 1903: Narodenie v Skalici, Rakúsko-Uhorsko
- Štúdium herectva v Budapešti
- 1931: Podpísanie zmluvy so Slovenským národným divadlom (SND)
- Hral aj v pražských divadlách Varieté a Švandovo divadlo
- 1936: Debut v českom filme v komédii „Uličnice“
- V predvojnových a vojnových časoch hral v 11 filmoch
- Po vojne spoluzakladal Novú scénu a viedol súbor Hudobná komédia NS
- Miloval operetné melódie slovenských autorov, najmä Gejzu Dusíka
- 13. 3. 1977: Úmrtie v Bratislave, Československo
František Krištof Veselý v práci
Zdeněk Macháček, posledný žijúci z trojice tvorcov operetného divadla na Slovensku (Boris Slovák, Bedřich Kramosil a Zdeněk Macháček), spomína na Františka Krištofa Veselého:
„Keď som prišiel do divadla, F. K. Veselý tam bol zamestnaný ako herec a režisér. Prvé predstavenie, na ktorom sme spolu pracovali, bola 'Plná poľná lásky', ktorú režíroval. Jeho réžie nikdy neboli moderné. V divadle i v živote vyznával klasické hodnoty. Režíroval tak, ako hral od mladosti až do vysokého veku. Bol verný svojmu štýlu po celý život. Mali sme veľmi príjemný priateľský vzťah. Vždy mi hovorieval, že si váži môj spôsob práce s orchestrom. Keď sa stal šéfom spevohry, bol mi vlastne aj nadriadeným. Ako šéf bol veľmi tolerantný a možno práve to, že nedokázal byť dostatočne razantný, sa mu vypomstilo. Súbor to veľmi rýchlo zistil a začali sa po divadle šíriť poznámky o tom, že nie je dobrý šéf, že by ho mali vymeniť. Okrem stretnutí na doskách Novej scény sme spolu chodili po celom Slovensku a robili sme takzvané estrády.“
Macháček tiež spomína na Veselého gurmánske sklony: „Všetci sme o ňom vedeli, že je gurmán. Nejedol veľa, ale rád si dobre 'zapapkal', zbožňoval delikatesy od výmyslu sveta. Miesta koncertov si pamätal podľa toho, čo tam jedol. Mal dokonalý prehľad o reštauráciách na Slovensku.“
Dodáva, že František bol vždy a za každých okolností elegán: „Keď vošiel do miestnosti, akoby sa tam rozsvietilo. Napriek tomu, že iste aj jeho trápili nejaké problémy, nikdy to na ňom nebolo vidno. Prinášal vždy dobrú náladu. Nikdy nebol zapletený do žiadnych afér, klebiet alebo ohovárania. Bol jedným z mála mužov, o ktorých sa dá povedať, že vedel nosiť frak.“