Už malé dievčatá snívajú o krásnej ceremónii a bielych šatách. Keď však vyrastú a skutočný deň D má nastať, viac ako splnenie túžby často vnímajú stres a potrebu kresania rozpočtu. Ako sa menila predstava o dokonalej svadbe naprieč generáciami a aké možnosti dnes ponúka trh pre realizáciu aj tých najodvážnejších snov?
Generácie neviest: Tri príbehy jednej rodiny
Svadby sú odrazom doby a spoločenských zvyklostí. To potvrdzuje aj príbeh troch generácií neviest z jednej rodiny - babičky, mamy a vnučky. Tri generácie žien, tri rôzne dátumy a tri úplne odlišné svadby, ktoré ukazujú, ako sa menila podoba tohto významného životného momentu.
Babička Bernardína: Svadba v roku 1960
Babička Bernardína Mlynárová si brala svoju veľkú lásku v roku 1960. Spomína, ako sa o priestor hostiny delila s cudzími svadobčanmi. Pochádza z obce Smolinské na Záhorí, no väčšinu života strávila v mestečku Stará Turá, kde žije dodnes. Tam osud zavial aj jej dnes už nebohého manžela Pavla, ktorý pochádzal spod Tatier, no do závodu Chirana v Starej Turej prišiel pred viac než 60 rokmi pracovať ako výtvarník.
Do oka si padli na zábave na jazere Dubník, ktorá sa volala „Benátska noc“. Všetko spískali ich spoloční kamaráti, vďaka ktorým išli na zábavu spolu. Bernardína mala vtedy 17 rokov, Pavel bol o dva roky starší. Spomína: „Tancovali sme, no keď bolo jedenásť hodín, musela som ísť domov a z Dubníka to bol hodný kus.“ Ich mladú lásku približne po roku skomplikovala dvojročná povinná vojenská služba. Pavel jej vtedy povedal: „Len mi povedal, že podľa toho, ako sa zachovám, sa zachová aj on.” Pavel, ktorého známi volali aj Gérard Philipe vďaka podobe so šarmantným hercom, sa z vojenčiny na Morave vrátil v októbri 1959 a vo februári 1960 sa vzali.
Svadobné obrady boli napokon dva. Najskôr civilný v Šaštíne-Strážach a na druhý deň cirkevný v rímskokatolíckom kostole v Bernardíninom rodnom Smolinskom. „Vtedy musel byť sobáš aj cirkevný, aj civilný. Na tom civilnom som mala čierne šaty. No a cirkevný musel byť, inak by rodičia svadbu asi nedovolili,” spomína Bernardína. V tom čase bolo veľmi dôležité aj vierovyznanie dvojice; ak by bolo odlišné, len tak ľahko by to neprešlo.
Po obrade nasledovala svadobná oslava približne pre 30 ľudí. „Hostinu sme mali u nás doma v izbe. Moji súrodenci, družičky, družbovia. Z jeho rodiny prišli len rodičia, z východu cestovať na Záhorie bolo náročné,” vysvetľuje. Pavlovi rodičia priniesli zákusky, všetko ostatné vybavovala a platila rodina nevesty. Mama s tetou piekli koláče, topánky zabezpečoval svadobný otec. „Pamätám si, že som nemohla zohnať biele topánky. Otec mi zo Šaštína-Stráží doniesol topánky hodinu pred svadbou. Mal známeho v obchode.“ Svadobné šaty, ktoré mala Bernardína, boli veľmi moderné. „Šila mi ich krajčírka v Starej Turej. Vtedy sa začali nosiť také trojštvrťové, aj ja som také chcela.“ Domáca hostina sa v noci presunula do miestnej reštaurácie. „V jednej reštaurácii boli dve svadby. Na jednej strane miestnosti bola jedna svadba a na druhej druhá. Išlo sa tam až okolo polnoci.“ Hoci si mnohé detaily zo svadby už nepamätá, neutkveli jej žiadne negatívne zážitky. V pamäti zostáva najmä to, že si vzala milovaného muža. V ich prípade naozaj platí povestné „pokiaľ nás smrť nerozdelí”.
Mama Iveta: Láska proti pravidlám
Takmer 25 rokov po vlastnej svadbe vydávala Bernardína dcéru Ivetu. Tento sobáš a okolnosti, ktoré ho sprevádzali, však porušili množstvo vtedy platných pravidiel a stereotypov. Iveta Hô-Chíová spomína: „V tom čase to bolo dosť prísne. Nie ako teraz, že je normálne vziať si cudzinca. Riešilo sa, čo povedia ľudia. Ja som bola rozhodnutá, že keď si ho nevezmem, tak pôjdem za mníšku alebo si zarobíme a pôjdeme spolu do Vietnamu. Vedela som, že on je ten pravý.”
Iveta spoznala svojho manžela Dunga, keď mala 17 rokov a brigádovala v Chirane v Starej Turej, kde pracovala aj jej mama. Dung patril do prvej skupinky Vietnamcov, ktorá na Slovensko prišla študovať a učiť sa po slovensky. Iveta a Dung sa spoznali práve v Chirane. „S mamou sme sedeli za jedným stolom, on sedel za nami, hovorili si vtipy, veštili si s obrúčkou. Mama mi povedala, že aké krásne zuby má ten Vietnamec, ja som sa naňho ani nechcela otočiť,” smeje sa Iveta. Neskôr sa z nich stali kamaráti a po niekoľkých rokoch začali tvoriť pár, hoci bol od nej o deväť rokov starší, asi o 20 centimetrov nižší a pochádzal z exotického Vietnamu.
„S manželom sme boli najprv proti ich vzťahu. Predsa to bol Vietnamec a prekážal nám aj výškový rozdiel,“ priznáva Bernardína. Okrem negatívnych reakcií okolia ich vzťah komplikovali aj úrady, ktoré boli proti tomu, aby cudzinci, ktorí prišli do Československa študovať, ostali v krajine aj žiť. Ak chceli ostať spolu, riešením bolo dieťa, svadba a uhradiť úradom peniaze, ktoré do vzdelania cudzieho štátneho príslušníka investovali. „Zaplatili sme vyše 50 000 korún, aby tu mohol ostať. Dung sa naučil šiť a okrem práce v Chirane šil aj na zákazku, aby sme mohli všetko vyplatiť. Za tú sumu sa vtedy dalo kúpiť nové auto.“
Pár sa vzal asi po sedemročnom vzťahu, niekoľko rokov sa snažili o dieťa, aj preto, lebo potomok by Dungovi uľahčil cestu k občianstvu a povoleniu ostať v krajine. Dva roky trvalo, kým sa podarilo vybaviť všetky dokumenty. Napokon sa svadba konala, keď mala ich prvá dcéra Diana sedem mesiacov. „Muž bol z ich rodiny na svadbe sám. Mal iba jedného kamaráta Vietnamca. Všetko platili naši.“ Civilný sobáš sa konal na úrade v Petržalke, lebo Iveta v tom čase žila v Bratislave a tam mala aj trvalý pobyt. Po hladkom priebehu oficiálnej časti sa svadobčania, ktorými bola len najbližšia rodina nevesty a ženíchov kamarát, presunuli na hostinu do bytu Ivetinej krstnej mamy v Dúbravke. „Krstná bývala na treťom poschodí, sesternica na prízemí toho istého paneláku. Dcéru Dianku sme dali spať k sesternici, ja som sa rýchlo najedla. Keď sa zobudila, bola som s ňou.“ Hoci bola veľmi rada, že si vzala muža, ktorého ľúbila a s ktorým chcela stráviť zvyšok života, s odstupom času ju mrzí napríklad aj to, v akých šatách sa vydávala. „Celý život som túžila mať krásne biele šaty.“ Dungova rodina svadbe nebránila. Iveta tvrdí, že svoj zväzok s cudzincom nikdy neoľutuje, lebo vie, že je ten pravý. „Veľmi veľa ma naučil. Aj keď boli moji rodičia najprv proti nám, stále mi opakoval, že nikdy nesmiem na rodičov nadávať.“
Vnučka Diana: Dve svadby, rôzne prístupy
Treťou generáciou žien v rodine Mlynárovcov je Bernardínina vnučka a Ivetina dcéra Diana, ktorá sa stihla vydať už dvakrát. V pondelok 8. augusta 2016 si na obecnom úrade v Marianke vzala o osem rokov staršieho Mareka. „Boli sme tam len my dvaja, dvaja svedkovia a moja dcéra,“ spomína Diana. Pár bol spolu asi dva a pol roka, keď sa rozhodli vziať. „Sme také povahy, že keď niečo chceme, tak to hneď spravíme. On býval sám v Petržalke, ja som bývala sama s dcérou na Dlhých dieloch. Po spoločnej dovolenke sme si povedali, že chceme spolu bývať. Nechceli sme však bývať ani u jedného, tak sme našli domček v Marianke.”
Bol tu ešte jeden praktický dôvod rýchleho sobáša. „Bolo to urýchlené aj tým, že som potrebovala elektronický občiansky preukaz a nechcelo sa mi všetko niekoľkokrát meniť.“ Diana sa prvý raz vydala, keď mala 19 rokov. „Keďže toto bola moja druhá svadba, neprežívala som to. My sme sa chceli iba zobrať. Marek nechcel veľkú svadbu, ako mal jeho brat,” dodáva. „Celá svadba nás stála jeden obed a poplatok na miestnom úrade a obrúčky. Šaty som našla v skrini, kúpila som si len topánky. Marek si nekupoval vôbec nič. Nechceli sme žiadnu pompéznu oslavu.“ Diana sa vydávala v letných bielych šatách, no dala sa aspoň profesionálne nalíčiť. Ženích mal bielu košeľu, šortky a tenisky.
Dievčenské sny o rozprávkových šatách si sčasti splnila počas prvej svadby. „Šaty boli pekné, ale boli veľmi ťažké. Mala som vtedy asi 45 kíl a nebola to veľká pohoda sa v nich celý deň hýbať. Mali sme okolo 40 ľudí.“ Hoci svadby často bývajú dôvodom rodinných svárov, Dianina tajná svadba nikoho neurazila. „Mamina s tatinom sa tešili. Boli radi, že som spokojná a šťastná, lebo toto je asi najlepšie obdobie, aké som kedy mala. Svokrovcov sme v ten deň zavolali k nám na grilovačku. Až keď odchádzali a svokra vyčítala svokrovi, že si nespomenul na ich výročie sobáša, zhodou okolností sa tiež brali 8. augusta, vypadlo to z nás. Boli trošku zaskočení, ale svokra povedala, že to čakala.“ Mama Iveta slová dcéry len potvrdzuje: „Je jedno, ako sa vezmú, hlavne nech sú šťastní.“
Svadobné agentúry: Sny bez starostí
Uskutočniť vysnívanú svadbu bez námahy je túžbou každej nevesty. Práve preto je na dnešnom trhu množstvo agentúr, ktoré za vás vyriešia všetko od obrúčok až po odvoz hostí. Ak vám to rozpočet dovolí, stačí naozaj opísať predstavy a všetko sa môže stať realitou bez toho, aby ste pohli prstom.
Veryberry: Svadby šité na mieru
Veryberry je eventová agentúra, ktorú si založili spolužiaci z vysokej školy. Organizujú firemné akcie, teambuildingy, ale aj svadby. Zakladateľka Kristína Šedivá vytvorila filozofiu značky, ktorá spočíva v svadbách šitých na mieru. „Sú nevesty, ktoré nám plne dôverujú. Boli aj také prípady, keď nám nevesty povedali, aby sme robili, čo chceme.“ Tím Veryberry sa snaží klientov v prvom rade čo najlepšie spoznať, aby zistili, čo sa im páči a čo radi robia.
Dĺžka prípravy svadby je individuálna. Organizátorka hovorí o nevestách, ktoré si ich objednali aj viac ako rok dopredu, ale boli aj páry, ktoré mali svadbu dva mesiace od prvej návštevy. Kristína presne vie, kedy bude najviac práce, lebo nielen svadby, ale aj iné eventy sa najčastejšie usporadúvajú v júni, novembri a decembri. Podľa Kristíny sa často stáva, že si snúbenci dlho hovoria, že majú čas, až si uvedomia, že ho zrazu až tak veľa neostáva. Dôležité je mať aspoň rezervovaný priestor.
V celkovom procese plánovania je dôležité aj ťahať snúbencov k zemi v ich predstavách. „Klientovi vieme vysvetliť, čo je, ale aj čo už nie je reálne. Keď chce mať niekto obrad na lúke, musí mať plán B (ale aj C, D až po Y) pre prípad, že začne pršať,” hovorí Kristína. „My preberáme zodpovednosť nielen za nevestu, ale aj za svadbu a hostí. Nechcem si zobrať na zodpovednosť, že nevestin veľký deň sa nevydarí. Neviem si predstaviť organizovať svadbu na holej lúke bez prívodu elektriny a vody,” vysvetľuje.
Svadba je záležitosťou, ktorá tiež podlieha móde. Z praxe agentúry vyplýva, že aktuálne letia najmä outdoorové svadby, no prekvapilo ich množstvo objednávok na jesenné svadby, aby sa vyhli prílišným horúčavám. „Naši klienti v poslednom čase požadujú prirodzenosť. Nechcú svadbu z katalógu s presne určenými farbami a dekoráciami, ale niečo, v čom ich ľudia nájdu a bude to odrážať ich osobnosť,” opisuje Kristína. Spomína si na jeden pár, ktorý napríklad nechcel rozbíjať tanier. „Tak sme im namiesto toho dali rozbiť piňatu jednorožca dúhovou paličkou, hoci to bola metalová svadba.“
Veryberry má zázemie v Bratislave a väčšina klientov je z okolia hlavného mesta, nemajú však problém vycestovať aj do iných kútov Slovenska, s čím však treba počítať so zvýšenými nákladmi. „Ľudia zväčša rátajú s tým, že to bude drahšia záležitosť. Ak však niekto vie, že to bude raz za život, je ochotný investovať. Osobne si však myslím, že keď si človek spočíta, koľko času strávi prípravami svadby vo vlastnej réžii, koľko ho to bude stáť nervov a dovolenky, tak nakoniec zistí, že agentúra nevyjde oveľa drahšie. My máme overených dodávateľov a veľa vecí kupujeme priamo z veľkoskladu, takže na mnohých položkách vieme zabezpečiť lepšiu cenu, akú by si vybavili snúbenci. Taktiež pocit, že svoj veľký deň nemusíte organizovať, ale môžete to prenechať agentúre a plne si ho užiť s vašimi blízkymi, je niekedy na nezaplatenie.“
Stávajú sa však aj také veci, že zrazu niekoľko mesiacov pred svadbou začnú klienti výrazne škrtať rozpočet. Agentúra sa, samozrejme, snaží ľuďom vysvetliť, čo sa škrtať oplatí a čo už nie. Veryberry rieši všetko od fotografa cez dekorácie, farby, kvety až po tortu a výslužky. Stanovujú program celej svadby, hľadajú fotografa či kameramana. Všetko závisí od požiadaviek klienta, ktorý musí odsúhlasiť navrhovaný rozpočet. Ten sa môže upraviť a následne už agentúra rieši samotnú produkciu.
Svadba sa dá podľa profesionálky spraviť aj s nižším rozpočtom. Kristína si stojí za tým, že ak sa má pod niečo podpísať, musí to byť kvalitné. „Odporúčam ľuďom zainvestovať do dôležitých vecí a nebazírovať trebárs na drahých kvetoch.” Celková cena svadby od Veryberry závisí od toho, čo všetko klient požaduje a aké je to časovo náročné. „Svadba sa dá spraviť aj za tri- až päťtisíc eur, ale asi to nebude o tom, že splní nevestin sen.“ Podľa Kristíny profesionálna organizácia svadby šetrí čas, peniaze aj psychiku páru. „V konečnom dôsledku si to ľudia oveľa viac užijú, keď nemusia riešiť každý detail. My sme na svadbe od príprav, počas celého trvania až do konca oficiálnej časti.“ Organizátori sú zvyknutí na to, že ich prítomnosť hostia rešpektujú, lebo sú počas celého dňa nápomocní. „Určite však existujú rodičia alebo starí rodičia, ktorí by radi presadili svoju predstavu o svadbe. So snúbencami to často konzultujeme, aby sme vedeli, čo je a čo už nie je priechodné.“
Svadobné video - Tipy a triky pre moderné svadobné video
Projekt Svadba: Dôraz na vizuálnu stránku
Projekt Svadba, to sú dve sestry, Barbora Petríková a Paulína Brzá, ktoré vyrastali vo veľkej rodine, kde sa každoročne konalo niekoľko svadieb. Stojí na čele malej rodinnej firmy, ktorá sa snaží plniť predstavy snúbencov o ich najkrajšom dni. Od klasických svadobných agentúr ponúkajúcich celkový servis sa však líšia: „Zameriavame sa najmä na vizuálnu stránku svadby. Spolu s našou grafičkou Saškou pripravujeme tlačoviny, navrhujeme dekorácie do interiéru a exteriéru.“
Ich top sezóna sa začína v apríli a končí v októbri. V priebehu roka tak stihnú desať až 12 svadieb. „Je to pre nás optimálny počet. Každej sa totiž chceme venovať najlepšie ako vieme. Ak by sme mali svadbu každý víkend alebo dokonca niekoľko svadieb počas soboty ako veľké agentúry, stratilo by to pre nás čaro.“ Pre Projekt Svadba je veľmi dôležité, aby si snúbenci užili svadobný deň bez zbytočných stresov. Väčšina budúcich mladomanželov ich kontaktuje prostredníctvom Instagramu, ktorý pravidelne dopĺňajú fotkami, alebo ich oslovia po svadbe, ktorú pripravovali a na ktorej boli sami hosťami. „Vďaka tomu sme s pármi na rovnakej estetickej vlne a veľmi dobre sa nám s nimi spolupracuje.“
Najhektickejšie sú pre ne vždy posledné dni pred svadobným dňom. „Pracujeme výhradne so živými kvetmi a kytice spolu s kvetinovými dekoráciami viažeme hneď po tom, ako ich privezieme z veľkoskladu,” opisuje filozofiu práce Barbora a pokračuje: „Práca so živými kvetmi je krásna, ale náročná. Starostlivo vyberáme a kombinujeme exotické s lúčnymi, jemné s výraznejšími.“ Keďže dievčatá svadbami žijú, vedia povedať, ktoré trendy momentálne letia. „Obľúbené sú svadobné obrady na lúke, slávobrány zo živých kvetov, venčeky do vlasov. Nedávno sme robili krásnu svadbu s obradom na záhrade chalupy. Bola tam nádherná lúka z nekosených lúčnych kvetov, balíky slamy, na ktorých sa sedelo, staré drevené stolíky s háčkovanými obrusmi, limonády s ľadom a na lúke za domom sa pásli ovce.“ Takáto nádherne vyzdobená svadba plná živých kvetov si však vyžaduje primeraný rozpočet a čas na prípravu.
Svadobní fotografi: Zachytávači emócií
Výber správneho svadobného fotografa je kľúčový pre uchovanie spomienok na váš veľký deň. Nechajte sa inšpirovať živými snímkami o čistej láske a nežnosti od najtalentovanejších profesionálov na Slovensku a vyberte si perfektného fotografa pre svadobné fotenie. Najlepší slovenskí fotografi sú hodnotení top expertmi a ich práce sa objavujú aj vo výsledkoch z najväčšej medzinárodnej súťaže svadobnej fotografie MyWed Wedding Award.
- Manželia Carmen a [meno]: Svadobní fotografi, ktorí radi zachytávajú lásku, prirodzenosť a emócie. Tvoríme spomienky s dôrazom na estetiku a minimalizmus, pretože veria v krásu jednoduchosti.
- Fotograf, ktorý fotí s láskou k prirodzenosti a k autentickým momentkám. Najčastejšie ho možno nájsť na medzinárodných svadbách na Slovensku a v okolitých krajinách. Verí, že svadobná fotografia je viac ako len ten jeden deň a vždy prináša jedinečné chvíle a príležitosti na prácu so zaujímavými ľuďmi v rôznych situáciách. Pracuje so svetlom a vytvára tie najlepšie svetelné podmienky.
- Ľuboš: Fotí svadby, na ktoré sa nezabúda. Bez bleskov, bez silených póz, no s emóciou a citom. Prirodzené svetlo a staré analógové objektívy dodávajú fotkám atmosféru, ku ktorej sa budete radi vracať. Zachytáva lásku prirodzene, nežne a s citom pre detail. Svadby fotí v Košiciach aj na celom východnom Slovensku.
- Fotograf, ktorý sa fotografovaniu svadieb venuje už vyše 8 rokov. Počas tohto obdobia bol súčasťou už vyše 300 svadieb. Pôsobí najmä na Spiši a Zemplíne, kde aj žije. Je členom Asociácie Slovenských Svadobných Fotografov.
- Fotograf, pre ktorého je okrem práce fotografia aj záľubou. Verí, že život je krásny a plný jedinečných momentov, a s láskou a úctou zachytí tie vaše.
- "Ahoj nevesta a ženích :) na vašich spomienkach záleží - veď čo vám po svadbe zostane? Album plný fotiek - tak neváhajte, a ak chcete fotky plné emócií, detailov a vašej lásky, napíšte mi. Veľmi rada cestujem a nemám problém pricestovať aj za vami.“
- Fotograf, ktorý od nepamäti túžil po niečom, čo by ho napĺňalo, túžil robiť niečo dobre, niečo, v čom by aj iní mali, či našli radosť. Vedený touto silnou túžbou ho život zavial na cestu fotografovania.
Svadby na obrazovke a v realite: Príbeh Diany De Ottovej
Svadby inšpirujú aj televízne relácie, ako napríklad šou „Svadba na prvý pohľad“. Dňa 18. augusta 2021 sa Tereza Hudecová (25) a Milan Benda (29), ktorí sa zosobášili v markizáckej šou, zobrali aj v reálnom živote. Manželia si povedali áno pod holým nebom a užili si veselku v krásnom prostredí v Mýte pod Ďumbierom.
Sobáš si nedala ujsť ani Terezina kolegyňa zo šou, Diana De Ottová. Diana zo šou „Svadba na prvý pohľad“ žiarila na obrade Terezy a Milana v družičkovských šatách. Brunetka sa na tejto udalosti objavila po boku nového muža, istého Mariána. Diane totiž s Michalom vzťah po ukončení sociálneho experimentu, bohužiaľ, nevyšiel, no podľa ich slov ostali kamaráti. Michal zo svadobnej šou, ktorý si medzičasom našiel novú priateľku, je tak definitívne minulosťou. Diana tiež zažíva pekné chvíle.
„Je to môj veľmi dobrý kamarát a zároveň aj fitnes tréner, ktorý mi, dá sa povedať, tak športovo pomáha, tak ma mentoruje v tom a som veľmi rada, že tu mohol so mnou byť," prezradila pre portál markiza.sk Košičanka. Tá síce zatiaľ tvrdí, že o nič vážne nejde, no podľa záberov to nevyzerá iba na kamarátov. „Dianka, krásny pár ste." „Pekný pár." „Určite je lepší ako Michal zo šou." „Tento sa viac ku nej hodí." „Jeej, tento muž k nej veľmi pasuje," odkázali jej ľudia pod ich spoločnou fotkou na instagramovom profile televízie Markíza.
