Organizátori festivalu Flesh Party Open Air zverejnili podrobnosti o budúcom ročníku, ktorý sa dočkal niekoľkých zmien. Tou najpodstatnejšou je zmena areálu, keď sa festival presunul do Opatoviec pri Trenčíne. Festival sa uskutočnil v dňoch 6. až 9. júna. Tento rok organizátori začali o niečo neskôr, ako je zvykom, čo súviselo s viacerými podstatnými zmenami.
Kľúčové Zmeny Festivalu
Najväčšou a najpodstatnejšou zmenou bol presun areálu. Flesh Party Open Air festival sa tak po piatich rokoch posunul do nového areálu, do Campu Opatovce pri Trenčíne, približne 80 km od pôvodného miesta v Seredi. Dôvodov na zmenu bolo viacero, no organizátori uviedli, že nový areál poskytuje lepšie podmienky pre festival tohto druhu. Vyjadrili vieru, že si nový areál návštevníci obľúbia, pretože je „parádny“ a má výbornú dostupnosť, inak by k takejto radikálnej zmene nepristúpili.
Ďalšou zmenou bolo pridanie jedného dňa navyše, pretože festival začínal už vo štvrtok a končil v nedeľu. Druhá zmena sa týkala nedeľnej after party, ktorá tento rok nebola. Namiesto nej bol pridaný Warm Up vo štvrtok, kde zahrali kapely čisto zo Slovenska a Čiech, s cieľom podporiť CZ/SK scénu. Podstatnou zmenou bolo aj zavedenie žetónov na jedlo a pitie.
Nový Areál: Camp Rybníky v Opatovciach
Otvorenie festivalovej sezóny v slovenskej kotline prebehlo v Campe Rybníky v Opatovciach. Zo Serede, ktorá bola domovom „nežných neprístojností“ päť rokov, sa grindový cirkus presunul severnejšie, do areálu, ktorý je známy aj pre punkáčov. Camp Rybníky ponúka podľa návštevníkov všetko, čo človek potrebuje pri podobnom druhu festivalov. Návštevníci sa mohli vyčvachtať v rybníku, no pre tých, ktorí nemali radi kontakt so „žiabrovitými tvormi“, bol k dispozícii aj bazén. V bazéne sa dokonca behom setu jednej z kapiel strhol mosh pit. Areál ponúkal aj nečakane stále čisté sprchy a porcelánové toalety, čo vytváralo „milú idylku“, do ktorej však neustále „niekto reve z pódia“.
Hudobný Program a Vystúpenia Kapiel
Časť redakčného tímu sa podieľala na chode festivalu, čo umožnilo detailný pohľad na organizačné aspekty a atmosféru. Zvuk bol počas celého festivalu famózny, za čo patrí veľké poďakovanie Bibovi.
Štvrtok: Warm-Up a Rozjazd Festivalu
Vo štvrtok popoludní sa areál začal zapĺňať a na pódiu sa pripravovala prvá kapela. Medzi prvými ohlásenými kapelami, ktoré prilákali pozornosť, boli holandskí Rectal Smegma a španielski Cerebral Effusion. Hneď na začiatku festivalu sa na pódiu predstavila kapela Mortally Infected. Hoci sú na scéne už roky, stretnúť ich naživo sa rovná „nájdeniu ropného ložiska na vlastnej záhrade“. Kapela obmenila zostavu a pribudol nový spevák, no basgitara nebola nahradená, čo spôsobilo, že skupina znela trochu inak a jednotlivé vokály mierne zanikali. V strede setu sa na pódium dostal bývalý basák a vystúpenie pokračovalo s tromi vokálmi, čo dodalo koncertu „poriadne grády“. Novinkou v ich „brutálnom mäsokombináte“ bolo, že Veget už nebol jediným vokalistom, ale pribudol John Rodriguez, ktorých spoločné vokály však boli pre niektorých veľmi podobné.
Nasledujúcich Prolapsed videl recenzent druhýkrát, pričom kapela pôsobila „našliapaným dojmom“. Práve na Flesh Party si mohli návštevníci prvýkrát fyzicky ohmatať ich druhý album The Condemned. Kapela Beton iba doletela z USA a hneď stála na pódiu na Fleshke. Jej vystúpenie bolo vskutku výborným koncertom. Svojimi švédsky ladenými gitarami zaviali vzduch zo Škandinávie a prispeli k lepšej atmosfére. Pokiaľ ide o Cuttered Flesh, ich vystúpenie bolo opísané ako klasický death metal otesaný až na kosť.
Suburban Terrorist, kapela, ktorá bola vždy rešpektovaná na scéne, si s príchodom Šimona za mikrofón našla novú cestu, čoho mementom je ich posledný album. Ak by náhodou žiadna lekáreň nemala vo štvrtok večer pohotovosť, nebolo sa treba obávať, pretože so svojim „pojazdným liečebným ústavom“ dorazili Amoclen. Pre fanúšikov grindového „vymetania pódia“, podobne ako to roky robia Mincing Fury, bola podávaná dávka Amoclenu vítaná.
Na záver prvého dňa padla voľba na kapelu s poetickým názvom Ejakulujúci kokos. Od nich sa, samozrejme, nič seriózne neočakávalo, a tak borci predviedli svojský kus vtipného grindu, miestami pripomínajúceho Birdflesh, s príchuťou havajských rytmov a punku.
Flesh Party Open Air Fest 3. (2016) - Hlukoskop Trailer 1.
Piatok: Pokračovanie Extrémnou Hudbou
V noci trochu spŕchlo, no stanové mestečko sa prebralo (alebo vôbec nespalo) a program mohol pokračovať. O druhej poobede spustil svoj set stand-up goregrind projekt AxGxI, alias Anal Geriatric Infection, označovaný ako „celkom srandička“ jednočlenný disco/goregrind projekt.
Pôvodne mali nasledovať Francúzi The Lump, no kvôli zmeškanému letu prišla na rad dávka HC. Španielska banda VENDETTA FM síce svoj set štartovala pred prázdnym priestorom pred pódiom, no ich „nadupaný metal hardcore“ prilákal dostatok fanúšikov na poriadny mosh v hopsavom tempe. Vokálista si neustále vyžadoval priazeň a dostával ju, dokonca aj v neďalekom bazéne sa spustil „poriadny circle pit“. Kapela VENDETTA FM preniesla na pódium obrovskú energiu, „nasratosť a vzdor“, ktoré sú typickým obrazom HC.
Českí death metaloví borci TORTHARRY sú zárukou kvality a skvelého setu. Hoci hrali v sprievode „vypekajúceho slnka“, bolo vidieť, že táto legenda českej scény má tony verných fanúšikov. Ich set recenzenta „ani nenadchol, ale ani neurazil“. Pestré vystúpenie si pripravili Mexičania URTIKARIA ANAL, ktorí vystúpili v mierne oklieštenej zostave len vo dvojici. Pri ich sete si samozrejme na svoje prišli hlavne fanúšikovia gore grindu, masiek a poriadnych hopsaníc, čo viedlo k neuveriteľnej zábave pred pódiom.
Na rad prišla formácia GUTTURAL DEEPTHROAT, po ktorej si mnohí v duchu povedali: „konečne poriadny slamming brutal death metal!“. Po nevydarenom sete GUTTURAL DEEPTHROAT nasledovala dlhá pauza, keďže sa neobjavila už druhá kapela, konkrétne 5 STABBED 4 CORPSES, ktorá ešte nedorazila. Organizátorom sa však podarilo nevídané: na poslednú chvíľu si prišli zahrať death coristi STERCORE z neďalekej Kanianky.
Stále ešte za denného svetla, no už s príchodom večera, odštartovali svoj set obľúbenci NERVECELL. Táto exotická formácia zo Spojených Arabských Emirátov odohrala úžasný set. Okrem hrania kvalitného brutal death metalu s nádychom exotiky sú členovia kapely aj mimoriadne prívetiví a vďační ľudia, ktorí radi pokecajú s fanúšikmi. Jediným prekvapením bola absencia vokalistu Jamesa, ktorý z nejakých dôvodov nemohol prísť na európske turné, ale zastúpil ho rovnako kvalitný spevák.
Na rade bola „festivalovo domáca“ kapela. Roman Halmo s CRANIOTOMY ansámblom má na svedomí celý „fleshkovský randál“ a tento rok sa na nich návštevníci tešili o štipku viac, keďže sa vokalista Pygo vrátil do kapely. Vystúpenie „malo opäť poriadne gule“, a návrat Pyga ocenilo aj celé osadenstvo festivalu. Tancovalo sa v slammingovom tempe a všetci boli spokojní. Taliansko sa stalo domovom technicky zdatných death metalových kapiel ako Fleshgod Apocalypse, Hour of Penance, a Hideous Divinity. Hoci tieto kapely nemusia každého baviť, ich kvalita je nesporná. Hideous Divinity a Flesh Party už obrazne „skrížili svoje zbrane“ pred pár rokmi, a tak nastal čas na ich návrat.
Mobilným sa recenzent opäť stal až pri General Surgery. Pre neho osobne boli najlepšou kapelou minuloročného Obscene Extreme Festivalu, a tak mal veľké očakávania. Zamestnanci „Nemocnice u nemilosrdných bratov“ ich naplnili. Krvou sa nešetrilo a zazneli šlágre ako Restrained Remains, Necrocriticism, If These Walls Could Talk… Kapela sa prešpárala diskografiou „ako skalpel patológa čerstvou mršinou“. Publikum im za odmenu skákalo z pódia a zvíril sa aj prach v mosh pite. Po General Surgery zostali návštevníci v koľajach goregrindu. Z pitevníc sa presunulo k „reprodukčným pohybom a dávke svojského humoru“ s kapelou Purulent Spermcanal, ktorá, odkedy znova funguje, je v jednom kole a má už vonku nový album Remains of Human Body. Naživo to malo „parametre Godzilly“.
Na záverečnú bolo treba upratať pódium a zavolať kapelu, ktorá ho „vytrie sama sebou“. Mincing Fury And Guttural Clamour of Queer Decay, ktorým minulý rok prekazila plány búrka, dali tento rok reparát. Reparát si dalo aj počasie, a tak nič nečakane nepríjemné neprišlo.
Sobota: Vrchol Festivalu
V sobotu ráno sa recenzent po dvoch hodinách spánku radšej vyplazil zo stanu, ktorý sa zmenil na mikrovlnku. Francúzi The Lump nakoniec prišli a tak bol začiatok sobotného programu posunutý o čosi skôr, aby mohli vystúpiť. V piatok program štartoval one-man projektom, v sobotu to vyzeralo na duety. Ako ďalšia dvojica prišli na rad Taliani Cannibe. Ich goregrind bol plný „zvrhlostí, nechutností a radosti zo života“. Členovia Cannibe boli označení za milých a ukecaných ľudí.
Depresy z Trenčína sľubovali old schoolový set a sľub, samozrejme, dodržali. Je ťažké uveriť, že táto blackened death metalová legenda bude čoskoro oslavovať 30 rokov na scéne. Jedinou škodou bolo, že v rámci sobotňajšieho programu hrali medzi prvými kapelami, keď bolo „pečúce Slnko ešte poriadne vysoko“. Napriek tomu setlist stál za to. Nemohla chýbať skladba „The Antichrist´s Philosophy“ a z albumu „Sighting“ si návštevníci mohli zatancovať aj na „klepanicu“ „Spiritual Obscure Mysteries“. Z EP-čka „A Grand Magnificence“, ktoré tento rok oslavuje 20 rokov, zahrali chalani „Try Not To Breathe“, či „An Elder Spirit´s Reincarnation“. Vystúpenie bolo vynikajúce. Hoci mnohí bývalí členovia DEPRESY už asi aktívne nehrávajú, vidieť niektorých opäť na pódiu s DEPRESY by bola podľa autora „poriadna nostalgia“.
Nemeckí slameri Stillbirth od svojho posledného vystúpenia vyrástli. Ich havajský štýl a zladenosť bavili publikum. Medzi najznámejšie kapely z Turecka patrí legenda Cenotaph. Batu Cetin drží túto kapelu pri živote už 25 rokov a pravidelne mení zostavu. Tí, ktorí boli na ich koncerte minulý rok, si všimli, že v kapele „nezostal kameň na kameni“, no napriek tomu im to hrá nesmierne dobre.
Na rad prišla jedna z exkluzívnych kapiel, ktoré za svoju vyše dvadsaťročnú kariéru ešte nikdy nenavštívili Slovensko - Cerebral Effusion. Ak sa na nich čakalo 20 rokov, „tak to čakanie stálo za to“. Počas vystúpenia Acranius sa recenzent opäť venoval povinnostiam, no podivných Holanďanov Rectal Smegma už plne vnímal. Ich vystúpenie na Flesh Party bolo „párty“ porovnateľnou so žánrovo blízkymi Gutalax či Spasm, pričom lietali z pódia „aj jednorožce“. Jednu vec treba na Rectal Smegme oceniť.
Prišiel čas na posledného z headlinerov Flesh Party, španielsku kapelu Avulsed. Prišli v pozliepanej zostave, pretože basák Tana sa nemohol zúčastniť a nahradil ho mladík Victor Blanco. Začalo sa klasicky inštrumentálkou Amidst the Macabre, ktorá plynule prešla do Stabwound Orgasm. Pri Gorespattered Suicide prišlo tradične na Wall of Death. Publikum náležite ocenilo aj klasiky Nullo (Pleasure of Self Mutilation), Exorcismo Vaginal, Sick Sick Sex... Dave Rotten je skutočnou osobnosťou extrémnej scény, u ktorej je vidieť, že sa „pre toto musel narodiť“.
Ak by Batushka hrala goregrind namiesto black metalu, odpoveď by sa našla u projektu Cult of the True Light z Rakúska, ktorý predstavuje „radikálne katolícky goregrind“. Záver Fleshky sa už točil v tradičnejších goregrindových stupniciach, určených pre vyznávačov „fekálií, spotených pazúch a špiny podnechtovej“. Z Maďarska sem ako záskok, keďže Poliaci Porky Vagina žiaľ neprišli, dorazili Vile Disgust.
Flesh Party Open Air Fest 3. (2016) - Hlukoskop Trailer 1.
Organizačné Aspekty a Festivalová Atmosféra
Šiesty ročník Flesh Party je za nami a patrí poďakovanie Romanovi Halmovi, že má stále nervy na organizovanie tejto „psycho session“. Sklamaním bola však trochu divácka účasť. Časť redakčného tímu, ktorá sa podieľala na chode festivalu, mala aj iné skúsenosti. Nakoľko bola redakcia zapojená do chodu festivalu, väčšinu kapiel nevideli (možno 10 percent). Redaktorka spomína, ako hneď po príchode bola zapojená do akcie, vyberala vstupné a vybavovala prichádzajúce kapely, poskytovala im informácie, kde sa čo nachádza a koho kde nájsť.
Organizátorom však patrilo aj veľké pokarhanie za nedostatočnú komunikáciu zmien v programe. Návštevníci sa čudovali, kto sa zvučí na pódiu, pretože nebolo počuť, že by niekto vyšiel na pódium a oznámil zmeny v programe či úplnú absenciu niektorých kapiel, čo viedlo k zmäteniu časti osadenstva. Počasie však „dalo reparát“ a nič nečakane nepríjemné neprišlo.