Úvod do Sveta Betlehemov
Betlehem, inými názvami aj jasle alebo betlehemské jasle, či expresívne jasličky, je umelecké, často priestorové vyobrazenie znázorňujúce Svätú rodinu pri narodení Ježiša. Práve narodený Ježiško leží v chlieve, prípadne v jaskynke, na sene v jasliach (teda kŕmidle pre dobytok), a Panna Mária a svätý Jozef ho opatrujú.
Dôležitosť Betlehemov vo Vianočnom období
Vianočné sviatky sú obdobím, keď sa spomaľujeme, trávime čas s rodinou a hľadáme chvíle pokoja. Betlehem má na Vianoce hlboký kultúrny a symbolický význam. Je to tradičná vianočná dekorácia, ktorá symbolizuje narodenie Ježiša a prináša do domácnosti pocit pokoja a radosti počas sviatočného obdobia. Betlehem pod stromčekom pomáha túto atmosféru vytvoriť. Pokojná scéna narodenia Ježiša Krista pod zelenými vetvami vianočného stromčeka pôsobí hrejivo, pokorne a zároveň dôstojne. Tak ako si dnes nevieme predstaviť Vianoce bez stromčeka, tak v mnohých obciach a mestách nemôže chýbať ani betlehem.
História a Pôvod Betlehemov
História drevených betlehemov siaha až do stredovekej Európy, a to predovšetkým do oblasti Álp a Karpát. Predstavenie narodenia Ježiša Krista hralo v kresťanskej kultúre významnú úlohu, a tak bolo prirodzené, že ľudia začali túto udalosť zobrazovať aj vo svojich domovoch. Táto podoba umeleckého vyjadrenia sa stala ikonou vianočných osláv, či už vo veľkých kostoloch alebo v izbách rodinných domov.
Začiatky s Františkom z Assisi
Pôvod betlehema je spojený so svätým Františkom z Assisi, ktorý v roku 1223 vytvoril prvý betlehem v talianskom Grecciu. Tradícia jaslí, ako sa tiež zvykne nazývať betlehem, siaha až do 13. storočia. V roku 1223 taliansky šľachtic Giovanni di Velita pozval na svoje panstvo Františka z Assisi, aby u neho strávil Vianoce. František si vraj želal vidieť, ako práve narodený Ježiško leží v núdzovom príbytku v chlieve na sene v jasličkách, a rozhodol sa, že tento výjav zobrazí. Vybral si preň jaskynku na vrchole skalnatého kopca pri dedinke Greccio, ktorú upravil ako kaplnku a usporiadal v nej výjav narodenia Pána. Sem pozval v noci 24. decembra dedinčanov zo širokého okolia. O polnoci sa rozozneli zvony a kopec sa rozžiaril mnohými svetlami z pochodní prichádzajúcich ľudí. V jaskynke boli jasle, oslík a teliatko, pri ktorých slúžil kňaz omšu a František čítal úryvky z Lukášovho evanjelia, ktoré jediné podrobnejšie opisuje Kristovo narodenie.

V blízkosti dediny Greccio v Umbrii postavil František jednoduché jasle, do ktorých uložil dieťa a k nim postavil jeho rodičov, miestnych obyvateľov. Tak stvárnil motív Svätej rodiny. Súčasťou boli aj zvieratá a mudrci z Východu s darmi, tak ako sa uvádza v evanjeliu. Pri tejto „scéne“ slávil štedrovečernú polnočnú omšu. Týmto spôsobom chcel upriamiť pozornosť na to, v akej chudobe prišiel Ježiš na svet. Veriaci tak mohli priamejšie rozjímať nad Ježišovým narodením. Mnohí z mužov i žien totiž nikdy nedržali Bibliu v rukách, pretože nevedeli čítať. Pustovňu premenil na kaplnku, na jeho žiadosť v nej postavili jasličky, v skutočnosti sa tak nazývalo kŕmidlo pre dobytok, a naplnili ich senom. Na seno uložili živé bábätko, pozor naň dávali Mária a Jozef, mladí ľudia z farnosti, a z neďalekého gazdovského dvora priviedli oslíka i vola. Scéna zodpovedala narodeniu Božieho syna opísanému v Biblii.
Na Štedrý deň pozval František k jaskyni svojich priateľov a obyvateľov mestečka, ktorí si na cestu v hore svietili pochodňami alebo sviečkami, čím vytvorili v tmavej noci pôsobivú svetelnú reťaz. Po skončení omše rozdával darčeky, aby napodobnil lásku Boha, ktorý sa sám dal ľuďom ako dar. Tajomná atmosféra pri jaskyni na prítomných tak zapôsobila, že aj po smrti Františka z Assisi vždy 24. decembra slávili Božie narodenie pri jasličkách so živými postavami a zvieratami. František z Assisi teda v roku 1223, tri roky pred svojou smrťou, zaviedol touto slávnosťou tradíciu betlehemov a zároveň v skalnej jaskyni v Grecciu celebroval ako prvý polnočnú omšu. Od tejto chvíle sa v Taliansku silno zakorenil zvyk betlehemov. Podmanil si mnohé stredoveké mestá, živých ľudí, často hercov, postupne nahrádzali sochami Ježiša, Márie a Jozefa v životnej veľkosti.
Šírenie Tradície a Vplyv Cirkvi
Táto tradícia sa rýchlo rozšírila do ďalších častí Európy, najmä do Španielska a Nemecka. V 16. storočí začali v Európe okrem františkánov šíriť tradíciu betlehemov aj jezuiti. Najväčší rozmach tvorby betlehemov na našom území je zaznamenaný v 18. storočí. Počet postáv sa storočiami rozrastal, k Svätej rodine pribudli anjeli, pastieri, Traja králi i ďalšie zvieratá.
Reformy Jozefa II. a Rozmach Ľudových Betlehemov
Do ľudového prostredia sa betlehemy dostali s reformami Jozefa II. na konci 18. storočia, ktorý nariadil zrušenie niektorých cirkevných objektov. Koncom 18. storočia cisár Jozef II. zakázal stavať v kostoloch betlehemy, vyhlásil to za nedôstojné pre cirkev. Pravý dôvod bol, že ho popudila najmä ich honosnosť a nákladnosť. Cisárovým zákazom však vznikla paradoxná situácia, sám netušil, ako ich ešte viac spopularizuje. Pre svoju obľubu sa výroba betlehemov preniesla do bežných domácností. Stali sa trvalým symbolom Vianoc takmer v každej rodine. Tvorili ich neškolení rezbári, preto dostali označenie ľudové betlehemy.
Charakteristika a Typy Betlehemov
Betlehemy boli a sú vytvárané z najrôznejších materiálov: z dreva, keramiky, papiera, perníku, ale i piesku, snehu či ľadu. Od veľkých rozmerov sa prešlo k malým soškám, vytvárali sa nielen z dreva, ale z iných rozmanitých materiálov. Najtypickejšou surovinou na výrobu betlehemov bolo drevo. U nás i v okolitých krajinách to bolo lipové, brezové alebo jedľové. Na Slovensku prevládali drevené vyrezávané betlehemy. Drevo ako materiál pôsobí teplo, autenticky a príjemne.
Materiály a Spracovanie
Drevené betlehemy sa vyznačujú rôznymi parametrami, ktoré ovplyvňujú ich estetiku a použitie. Veľkosť betlehemov je rôznorodá a závisí od konkrétneho typu a výroby. Betlehemy sú prevažne vyrobené z 3mm preglejky, čo zabezpečuje ich trvácnosť a estetickú hodnotu. Drevo sa často ručne opracováva a farby sú aplikované tak, aby zachovali prirodzený vzhľad dreva, pričom dodávajú aj jemný vizuálny efekt.
Existuje niekoľko typov drevených betlehemov, ktoré sa líšia podľa techniky spracovania, dizajnu a funkčnosti. Vlastnoručne vyrobené drevené betlehemy majú osobitnú hodnotu. Tieto kusy sú často vyrezávané z jedného bloku dreva alebo z menších kusov. Ručná práca zaručuje, že každý betlehem je originálny. Používané drevo môže byť napríklad lipa, javor alebo orech. Tento typ betlehemu sa často stáva rodinným dedičstvom, ktoré sa prenáša z generácie na generáciu. Drevené skladacie betlehemy sú praktické a veľmi obľúbené. Umožňujú jednoduché uskladnenie, pretože sa dajú zložiť na menší rozmer. Tieto betlehemy sú často konštruované tak, aby odolali poškodeniu a opotrebovaniu. Môžu byť zhotovené z rôznych druhov dreva, čo umožňuje pestré dizajnové variácie. Gravírované betlehemy predstavujú spojenie tradičného umenia a moderného dizajnu. Tieto kusy sú často personalizované, pričom sa na nich nachádzajú mená rodiny, vianočné priania alebo symboly.
Tradičné a Moderné Dizajny
Dnes je na výber množstvo betlehemov - od tradičných drevených, cez porcelánové až po minimalistické moderné dizajny. Betlehem pod stromčekom tak môžete doladiť k celkovej výzdobe vášho domova. Niekto si potrpí na detailne prepracované postavy, iný preferuje jednoduchý štýl. Vianočné betlehemy sa často používajú ako dekoratívne prvky, ktoré obohacujú interiér počas sviatkov. Pri výbere je možné zohľadniť minimalistické alebo moderné dizajny, ktoré sa hodia k súčasným trendom. Drevené materiály dodávajú teplo a prírodný vzhľad, čo zaisťuje, že sa betlehem stáva atraktívnym stredobodom pozornosti.

Významné Postavy Betlehema
Betlehem zobrazuje kľúčové postavy, ktorých symbolika je neoddeliteľnou súčasťou Vianoc. Svätá rodina, ktorá zahŕňa Pannu Máriu, Jozefa a Ježiša, je stredobodom každého vianočného betlehema. Mária, často zobrazená s modrým plášťom, symbolizuje nevinnosť a materskú lásku. Ježiško, znázornený ako novonarodené dieťa, symbolizuje príchod Spasiteľa. Tieto postavy sú zvyčajne zhotovené z dreva a sú vystavené s láskou, čo posilňuje ich duchovný význam v rodinách.
Príchod Troch kráľov, známych aj ako mudrci z Východu (Gašpar, Melichar a Baltazár), je významným momentom v betlehemských scénach. Ich prítomnosť je nielen umeleckým prírastkom betlehema, ale aj symbolom viery, nádeje a lásky, ktoré sa šíria počas Vianoc. V betlehemoch tiež môžu byť zobrazené dary, ktoré so sebou priniesli, tj. myrha, kadidlo a zlato. Chýbať tu nemôžu ani zvieratá, ktoré sú vyberané s ohľadom na miesto, kde sa daná udalosť odohrala. Zakomponovaní bývajú oslíky, ťavy, kone, voly, baran a stádo oviec, ktoré je strážené ovčiarskym psom. Nad betlehemom sa vznáša anjel s posolstvom „Sláva Bohu na výsostiach“.
Postavy v betleheme majú často jedinečný autorský rukopis a majster ich stvárňuje podľa predlohy nášho folklóru. Ich výraz spája s ľudovou tradíciou a obrazom slovenského človeka na vidieku.
Slovenské Betlehemy: Tradícia a Unikáty
Slovensko je na vrchole pomyselného rebríčka v obľube drevených betlehemov. Vianočné obdobie sa v mnohých kútoch sveta spája práve s betlehemami, ktoré nielen symbolizujú príbeh narodenia Ježiša Krista, ale tiež odrážajú bohatú históriu a tradičné umenie.
Historický Vývoj na Slovensku
Na území dnešného Slovenska sa prvé betlehemy začali objavovať od 14. storočia. Tento zvyk priniesli františkáni, ktorí v tom čase prišli na naše územie. Spočiatku sa výjavy o narodení Krista alebo klaňaní Troch kráľov nachádzali na gotických krídlových oltároch. Postupne umelci preniesli jednotlivé postavy do priestoru. Známe sú drevené sochy od Majstra Pavla z Levoče alebo z Baziliky sv. Egídia v Bardejove. Živé jasličky spoznali v 15. storočí obyvatelia Prešporka i Banskej Štiavnice.
Najväčší rozmach však betlehemy zaznamenali koncom 18. storočia. Na západe Slovenska mali svoje miesto v kúte izby na stole prikrytom sviatočným obrusom alebo na zemi. Tým sa hovorilo izbové betlehemy. Do kúta sa postavili tesne pred Štedrým večerom a rozobrali sa po Hromniciach - 2. februára. Najčastejšie boli vyrobené z lipového, jedľového alebo brezového dreva, ojedinele z keramiky, vďačnými materiálmi boli aj chlebové alebo medovníkové cesto a papier. Betlehemy u nás mali rýdzo slovenský charakter. Nezdobili ich žiadne exotické palmy, ale jedle a smreky. Nachádzalo sa v nich množstvo ovečiek, pastierov a ľudí v krojoch. Okrem izbových betlehemov existovali aj prenosné betlehemy. Tie prevládali na severnom a východnom Slovensku a chodilo sa s nimi koledovať. Boli menšie, mali podobu jednoduchej drevenej skrinky, zväčša ich nosili malí chlapci. Vyrezávané figúrky nahradili papierové, boli ľahšie a dovnútra sa ich zmestilo omnoho viac. Ľudia si vianočné sviatky nevedeli predstaviť bez betlehemcov. Dotvárali špecifickú atmosféru Vianoc a ich príchod do sviatočných domácností bol veľkým zážitkom pre malých i dospelých. Betlehemci prichádzali s biblickým námetom upraveným do divadelnej podoby. Dej situovali do pastierskeho prostredia, začínal sa scénkou na salaši, pokračoval zobudením pastierov, ktorým anjel zvestoval narodenie Ježiša, a prinášaním darov. Scénku doplnili vinšmi a ľudovými piesňami. Do nácviku betlehemských hier sa zapájali učitelia i kňazi.
Najväčší Pohyblivý Betlehem v Rajeckej Lesnej
Malebná severoslovenská dedinka Rajecká Lesná ukrýva jedinečnú raritu - najväčší drevený pohyblivý betlehem na svete, označovaný aj ako Slovenský betlehem. Vďaka tomuto rezbárskemu dielu miestneho majstra Jozefa Pekaru, ktorý v rokoch 1980 - 1997 vyrezal z lipového dreva Slovenský betlehem, smerujú do Domu Božieho milosrdenstva (vedľa farského kostola Narodenia Panny Márie) ľudia z celého Slovenska i zahraničia. Ide o najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete.

Celé dielo je 8,5 metra dlhé, 2,5 metra široké a 3 metre vysoké. Tieto rozmery zaraďujú betlehem medzi najväčšie vyrezávané betlehemy v Európe a zároveň z neho robia najväčšiu drevorezbu svojho druhu na svete. Spolu je tu rozmiestnených okolo 300 vyrezávaných postáv, z ktorých polovica sa pohybuje. Vyobrazenie scény Božieho narodenia je situované priamo do obce Rajecká Lesná a dominuje celému vyrezávanému dielu. Okolo nej sú zastúpené všetky slovenské regióny so svojimi najznámejšími miestami, pamiatkami, remeslami a pracovnými činnosťami slovenského ľudu v minulosti.
Z lipového dreva tu uvidíte vyrezané hrady Devín, Bratislava, Trenčín, Orava, zámok v Bojniciach, kolonádový most v Piešťanoch a most SNP v Bratislave, katedrály v Nitre, Trnave, Spišskej Kapitule, Košiciach, Levoči a ďalšie. V pozadí sa týči slovenský národný vrch Kriváň, jeden z tatranských štítov, ktorý je symbolom slovenskej krajiny. Z činností, ktoré sú tu vyobrazené, uvidíte ručné práce žien, úmornú námahu mužov, hry detí, činnosti dní všedných i sviatočných. Napríklad scénu vinobrania, dožiniek, výrobu modranskej keramiky, zvážanie sena, kováčsku dielňu, kde kováč kuje podkovu pre koňa, stavanie mája, dobývanie rúd, pasenie oviec atď. Majster Pekara vyrezal aj vtipnú pohyblivú scénu krádeže ovce medveďom zo salaša a jeho prenasledovanie pastierom a psami. Súčasťou betlehema sú aj moderné stavby, ako most SNP v Bratislave či rýchloloď plaviaca sa po Dunaji.
Slávnostné otvorenie Slovenského betlehema sa uskutočnilo 26. novembra 1995, kedy bola sprístupnená prvá časť - oblasť Stredoslovenského kraja, pričom do roku 1997 dielo skompletizoval a pribudli pamätihodnosti aj Západoslovenského a Východoslovenského kraja. Majster Pekara dielo dokončil v roku 2000. Súčasťou budovy Slovenského betlehemu je aj galéria na prvom poschodí, kde sú vystavené drevorezby významných rajeckých rezbárov, ako je majster Brieštenský, Veselý či Bača.
Rozprávka o slovenskom betleheme
Návšteva Slovenského betlehemu nie je spoplatnená, vyberá sa len dobrovoľný príspevok určený na údržbu a chod tohto majstrovského diela. Betlehem je sprístupnený od utorka do soboty v čase od 9.00 do 11.30h a od 13.00 do 17.30h. V nedeľu sú časy trochu iné - od 9.30 do 10.30 h a od 13.00 do 16.00 h. V pondelok je zatvorené.
Ďalšie Významné Slovenské Betlehemy
Okrem Rajeckej Lesnej je Slovensko domovom aj iných výnimočných betlehemov, ktoré svedčia o bohatstve ľudového umenia a tradícií.
Betlehem v Terchovej
V Kostole sv. Cyrila a Metoda v strede Terchovej nájdete nádherný betlehem dedinského rezbára Štefana Hanuliaka, ktorý ho vytvoril v roku 1976. Jeho súčasťou je Betlehem ako miesto Kristovho narodenia, prepychový Jeruzalem a stará Terchová so svojimi remeslami a dielničkami majstrov. Unikátom je to, že každý rok v betleheme niečo nové pribúda, a tiež to, že tento drevený betlehem je ozvučený typickou terchovskou muzikou. Je údajne druhý najväčší betlehem Slovenska po tom v Rajeckej Lesnej.

Betlehem v Novom Meste nad Váhom
Do slovenskej knihy rekordov je zapísaný betlehem v Novom Meste nad Váhom vďaka vyše 2-metrovým dreveným postavám v nadživotnej veľkosti, ktoré od roku 2006 do betlehemu stále pribúdajú. Vtedy ich bolo šesť, dnes ich je viac ako tridsať, najťažšia vraj váži 380 kg. Na rozširovaní betlehemu pracujú každé leto viacerí rezbári. Na Námestí Slobody v Novom Meste nad Váhom ho môžete obdivovať každý rok od 6. decembra. Druhý výnimočný betlehem tohto mesta nájdete v Podjavorinskom múzeu, ide o krásny pohyblivý betlehem s rozmermi 5 x 2,5 metra.

Banskoštiavnický Betlehem
Jedinečný betlehem nájdete aj v Banskej Štiavnici. Jeho autor, architekt Peter Chovan, ho neustále rozširuje. Má takmer 1 000 postáv, z nich asi 400 pohyblivých. Dlhý je asi 21 metrov, vysoký 3 a široký 2,5 metra. Zachytené sú aj dominanty mesta ako Horný trotuár, Námestie sv. Trojice, Kalvária, Nový zámok. Nechýba známa postavička štiavnického Nácka, salamandrový sprievod, šachtág - prijímanie do cechov, dielňa fajkárov a známe fajky štiavničky či vláčik Štiavnická Anča. Okrem biblických výjavov tu nájdete aj permoníkov a baníkov.

Najmenší Betlehem
Najmenší betlehem je v bobuľke nového korenia, jeho rozmery sú 6 x 6 mm a vytvoril ho výtvarník Jozef Praznovský zo Žiliny.
Betlehemy vo Svete
Príbeh Kristovho narodenia sa zobrazuje na celom svete. V rôznych regiónoch sú betlehemy často upravované tak, aby zahŕňali miestne prvky, krajiny a tradície.
Adaptácia na Lokálne Tradície
Aj zvieratá vyskytujúce sa v betlehemoch sú typické pre tú-ktorú krajinu. V mexických betlehemoch nájdete aj výjavy z každodenného života, kultúrneho dedičstva a histórie. Zaujímavosťou je, že tu nechýbajú ani figúrky slávnych osobností. Pre Španielsko je typická výstavba „živých“ betlehemov. Betlehemy v škandinávskych krajinách vyjadrujú prostý život ľudí a ukážku remesiel. Svoje uplatnenie našli betlehemy aj v Japonsku, kde to však nie je tradičná záležitosť, ale skôr módna vlna. Argentínske betlehemy vynikajú svojou impozantnou veľkosťou a typická je prítomnosť argentínskych postáv.
Známe Svetové Betlehemy
V mnohých krajinách sa betlehemy stali národnými pokladmi a sú predmetom obdivu po celý rok.
České Betlehemy
České krajiny patria medzi najväčších obdivovateľov betlehemov. Medzi najznámejšie patrí Trebechovický Proboštov betlehem v meste Třebechovice pod Orebem vo východných Čechách. Bol vyrobený pred viac ako storočím, zdobí ho viac ako 2 000 vyrezávaných postáv a ďalších dielov, vytvorili ho ľudoví rezbári Josef Probošt a Josef Kapucián. Betlehem je prístupný celoročne a je národnou kultúrnou pamiatkou.

Ľudový mechanický betlehem v juhočeskom Jindřichovom Hradci je zapísaný v Guinessovej knihe rekordov ako najväčší svojho druhu. Tvorí ho takmer 1 400 postavičiek, poháňaných elektromotorom. Majster Tomáš Krýza ho vytváral údajne 60 rokov. Tento skvost si môžete pozrieť v Múzeu Jindřichohradecka počas celého roka. V Prahe možno obdivovať betlehemy v Múzeu Karlovho mostu, kde sa tradične nachádza aj slamený betlehem v životnej veľkosti od poľského umelca Andrzeja Wreczioneka. Betlehemy môžete obdivovať aj v Betlehemskej kaplnke. Živý betlehem sa koná aj na nádvorí Chvalského zámku. Nemali by ste vynechať ani zlatú sošku Pražského Jezuliatka v Kostole Panny Márie Víťaznej či návštevu Karlštejnského kráľovského betlehemu. Třešť na Vysočine je jedna z najvýznamnejších oblastí betlehemárstva v Českej republike. Jeho tradícia siaha do 19. storočia, typická pre tunajšie betlehemy je výpravnosť a veľkorysosť, môžete tu obdivovať české usadlosti, farebné postavičky z vidieka a stáda oviec. V dnešnom článku sme si ukázali, že drevené betlehemy plne podporujú vianočného ducha naprieč kontinentami po celom svete.

Iné Svetové Príklady
Živé betlehemy sú reálne rekonštrukcie biblického príbehu s účasťou živých hercov a zvierat. Takéto sa uchytili len na námestiach, pútnických alebo rušných miestach. V rôznych regiónoch sveta sú betlehemy často upravované tak, aby zahŕňali miestne prvky, krajiny a tradície.
Umiestnenie a Vianočná Atmosféra
Pri umiestňovaní betlehemu pod vianočný stromček je dôležité zohľadniť niekoľko aspektov, aby sa zdôraznila jeho symbolika a estetika. Osvetlenie hrá kľúčovú rolu v tom, ako betlehem vyzerá. Pri výbere osvetlenia sa odporúča využiť LED svetielka, ktoré sú energeticky efektívne a poskytujú dostatočné množstvo svetla bez nadmernej intenzity. Nastavením intenzity svetla je možné vytvoriť rôzne nálady. Teplé svetlo prispieva k útulnosti, zatiaľ čo studené svetlo môže dodať modernejší vzhľad. Pri výzdobe dreveného betlehemu je možné použiť rôzne dekorácie, ktoré podčiarknu jeho význam a vytvoria atmosféru Vianoc. Svietniky sú skvelým spôsobom, ako zvýrazniť drevený betlehem. Osvetlenie môže byť umiestnené tak, aby osvetľovalo figúrky a vytváralo príjemné svetelné efekty. Je možné zvoliť aj dekoratívne svietniky, ktoré sa hodia k celkovému dizajnu betlehemu. Majú rôzne tvary a farby, pričom niektoré sú ladené v tradičnom štýle.
Kam umiestniť betlehem v domácnosti
Či už ho umiestnite do predsiene alebo obývačky, vždy bude mať svoje kúzlo. Krásne vyzerá aj pod samotným vianočným stromom. Najlepšie však urobíte, keď ho postavíte na miesto, kde naň bude krásne vidieť. Ak chcete, aby bol tiež vidieť zvonku a ľudia prechádzajúci okolo vášho domu sa pohľadom mohli tiež pokochať, dajte ho na okno. V tomto prípade sa hodia skôr užšie modely, ktoré majú dostatočnú výšku a najlepšie vyzerajú osvetlené LED svetielkami. Dobre by mohli vyzerať aj sklenené betlehemy na zavesenie.
Vianočný betlehem je nezabudnuteľnou súčasťou vianočnej dekorácie, práve v ňom sa zrodili aj nami oslavované Vianoce. Okrem toho sú symbolom pripomínajúcim narodenie Spasiteľa, Ježiša. Krásna vianočná atmosféra môže byť navodená starostlivo premyslenou dekoráciou. Takýto výsledok nám dodá radosť, zútulní náš domov, ale aj ho príjemne zahreje aj uprostred mrazivých dní.
Betlehem ako Darček
Ak hľadáte originálny a hodnotný vianočný darček, betlehem pod stromček môže byť krásnym gestom. Hodí sa ako darček pre starých rodičov, rodinu alebo priateľov, ktorí si cenia tradície a sviatočnú atmosféru. Drevený betlehem pod stromček je výnimočný najmä svojou prirodzenosťou, trvácnosťou a tradičným remeselným spracovaním, ktoré v sebe nesie hlbokú symboliku aj osobný rozmer.
Domáca Výroba Betlehemov
Vedomie, že ste si ho vytvorili sami alebo s rodinou, vám dodá ešte väčšiu dávku radosti. Betlehemy si môžete vyrobiť doma z rôznych materiálov a technikami. Môžete použiť drevené figúrky, kartón, plsť, papier, ruličky od toaletného papiera alebo aj kvetináče. Práca s drevom patrí k remeslu, ktoré je krásne, ľudové a tradičné. Vyrezávanie betlehemov a jednotlivých figúrok patrilo k ľudovým obyčajom, ktoré prebiehajú ešte pred adventom.
Možnosti a Materiály
Pre domácu výrobu sú vhodné napríklad drevené betlehemy z figúrok a kartónu, kde sa postavičky maľujú a kolíska vytvára z drevených misiek. Rustikálne figúrky možno zhotoviť z hranolov a ozdobiť vrecovinou. Vyrezávaný betlehem je náročnejší, ale s vhodnou pílou a farbami sa dajú vytvoriť krásne postavy. Jednoduchšie varianty sú papierové betlehemy s drevenými postavičkami alebo úplne z kartónu, pričom sú obľúbené aj jednoduché vystrihovacie betlehemy pre deti. Recyklované betlehemy sa dajú vytvoriť z ruličiek od toaletného papiera, čo je kreatívny spôsob zapojenia detí. Figúrky do betlehemu možno zhotoviť aj z malých kvetináčov a drevených guľôčok.
Údržba Betlehemu
Aby nám betlehem dlhšie vydržal, pravidelne ho natierame rastlinným kokosovým, či olivovým olejom. Betlehemy nie sú rýdzo vianočnou kategóriou. Bežne sa nimi domácnosti zdobia napríklad na Veľkú noc. Veľkonočným betlehemom sa mnohokrát tiež hovorí pôstne, či pašijové. Namiesto klasickej scény s Ježiškom a pastiermi či Tromi kráľmi, tieto betlehemy zobrazujú motívy súvisiace s Veľkou nocou, teda Kristov kríž, jeho ukrižovanie a vzkriesenie.