O diele Figarova svadba
Opera Figarova svadba (v origináli Le nozze di Figaro) je komická opera o štyroch dejstvách od Wolfganga Amadea Mozarta (* 27. január 1756, Salzburg - † 5. december 1791, Viedeň).
Vznik a svetová premiéra
Dielo, ktorého hudbu skomponoval Wolfgang Amadeus Mozart a libreto napísal Lorenzo Da Ponte, vychádza z predlohy Pierre-Augustina Carona de Beaumarchaisa s názvom La Folle Journée, ou le Mariage de Figaro. Vzniklo v rokoch 1785 - 1786. Svetová premiéra sa uskutočnila 1. mája 1786 vo Viedni.
Historický a spoločenský kontext
Komická opera Figarova svadba vznikla v období politických a spoločenských revolúcií konca 18. storočia, ktoré zásadne menili európsky svet. Mozart na myšlienky osvietenstva zakódované v librete Lorenza da Ponteho reagoval a vo svojej kompozícii novátorsky kombinoval komické momenty, drámu a zložité ansámble. Dielo sa považuje za odvážnu kritiku feudálneho poriadku, prináša silné posolstvo o rovnosti a slobode.
Charakteristika a význam
Figarova svadba patrí medzi najvýznamnejšie a najznámejšie opery svetovej literatúry. Ide o dielo tzv. zlatého fondu svetovej opery a je jedným z najhranejších diel svetovej opernej literatúry. Predstavuje brilantnú komédiu plnú vtipu a emócií, ktorá je dokladom geniality Mozartovho hudobného myslenia, jeho kreativity, hravosti i humoru. Mozart vytvoril hudbu, ktorá je živá, ľahká, majstrovsky inštrumentovaná, plná vzruchov a emócií. Samotná opera je však dokumentom nielen hudobného majstrovstva, ale aj odvahy otvorene komentovať dobu, v ktorej vznikala.
Dej opery
Hlavné postavy a zápletka
Dej opery sa odohráva v 18. storočí na vidieckom šľachtickom sídle grófa Almavivu. Sústreďuje sa na služobníka Figara a jeho snúbenicu Zuzanu (Zuzanku), ktorí plánujú svadbu. Počas vymeriavania izby, v ktorej majú bývať, sa Zuzana zveruje Figarovi, že ju obťažuje gróf Almaviva, čo Figara rozčúli. Konflikty vznikajú v dôsledku toho, že gróf Almaviva, majiteľ sídla, sa snaží uplatniť svoje právo prvej noci so Zuzankou.
Príbeh prináša napätie, prestrojenia, komiku i spoločenskú satiru. Dynamický dej vnára divákov do vzťahových zápletiek starých ako ľudstvo samo: vidíme lásku medzi Zuzanou a Figarom, Cherubína, ktorý hľadá objekt svojej lásky, grófku, ktorá sa v láske sklamala i grófa Almavivu, starnúceho seladona a jeho neúspešné ľúbostné výboje.
V druhej časti si k Zuzane prichádza pre radu páža Cherubin, zamilovaný do grófky, ktorého sa chystá gróf poslať do vojny, pretože sa o tomto jeho cite nejako dozvedel. Cherubin sa musí ukryť, lebo prichádza gróf a snaží sa dohodnúť si so Zuzanou schôdzku. Gróf ukrytého Cherubina objaví a rozkáže mu okamžite opustiť zámok. Figaro sa snaží vrátiť grófa do náručia grófky, aby nechal Zuzanu na pokoji a umožnil ich svadbu. Situácia sa komplikuje, keď gróf skoro pristihne Cherubina v izbách grófky, kde sa tento prezlieka do ženských šiat. Grófka sa chystá potrestať manžela a prehovorí Zuzanu, aby si dala s grófom schôdzku.
Figarova svadba na Slovensku
Historické uvedenia
Na slovenskej profesionálnej divadelnej scéne operu Figarova svadba prvýkrát uviedli v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v roku 1924. Odvtedy ju inscenovali všetky tri naše operné domy. V Banskej Bystrici zaznela v rokoch 1963 a 1980.
Návrat do Štátnej opery Banská Bystrica
Po 45 rokoch sa na javisko banskobystrickej Štátnej opery vracia Mozartova Figarova svadba. Premiéry novej inscenácie, ktorá bude zároveň jedinou novinkou sezóny 2025/2026, sa uskutočnia 24. a 25. [dátum bude upresnený]. Od Figarovej svadby očakávajú širokospektrálne dospelé diváctvo. „Ide v podstate o situačnú komédiu, ktorú Mozart naplnil ideálnym obsahom,“ hovorí dramaturgička Alžbeta Lukáčová a pokračuje: „Pre Štátnu operu v Banskej Bystrici predstavuje dielo výnimočnú príležitosť. Z dramaturgického hľadiska dopĺňa Figarova svadba repertoár divadla, v ktorom z diel klasicizmu aktuálne figuruje len Mozartova Čarovná flauta.“
Štátna opera verí, že rekonštrukcia budovy Národného domu sa začne a ich súbor bude dlhé mesiace hosťovať na rôznych scénach Slovenska. „Po dvoch premiérach Figarovej svadby by sme chceli uviesť do konca kalendárneho roka ešte dve reprízy,“ dodáva Alžbeta Lukáčová.
Tvorivý tím a koncepcia
Nová banskobystrická inscenácia kombinuje rešpekt k historickej predlohe s jemnými modernými prvkami. Réžia je dielom Dany Dinkovej, ktorá sa ako riaditeľka Baletu Štátnej opery vyznačuje dôkladným poznaním umeleckého ansámblu, jeho silných aj slabých stránok. Pre režisérku Danu Dinkovú ide o jej prvé režijné stretnutie s týmto titulom. „Som presvedčená, že nesmrteľnou sa Figarova svadba stala pre svoju dráždivú aktuálnosť a precíznosť vášnivého dejového temporytmu,“ hovorí režisérka. Podľa nej je tento titul „ostrým zrkadlom spoločnosti, výsmechom moci a oslavou múdrosti a slobody“. V slovách ‚brať, žiadať a dostávať‘ sa skrýva výsmech vyššej vrstve a spoločenský vzdor. „Usilovala som sa o činoherné divadlo v rámci možností hudobného žánru. Postavy autorít sú viac afektované a teatrálne, aby zakrývali svoju hlúposť, zatiaľ čo poddaných som oslobodila od pátosu,“ dodáva Dinková.
Autorkou kostýmov je významná výtvarníčka Ľudmila Várossová: „Našim divákom doprajeme historizujúcu rokokovú inscenáciu z obdobia, v ktorom opera vznikla. Zvláštnosť, že speváci a celý ansámbel sú aranžovaní najmä na proscéniu, ma inšpirovala k práci s detailom, rozmanitosťou a prísnou dobovou technológiou. Farebnosť kostýmov je pastelová a celá výprava je poprekladaná použitím mäkkých tylov. Takto práve cítim túto operu. Plnými priehrštiami využívam krásu dobových korzetov, spodníc s okružím a parochní. Neraz zároveň stieram hranicu medzi ženským a mužským obliekaním, ktorá je pre toto obdobie príznačná.“
Podcast | 5 vecí, ktoré by ste mali vedieť o Figarovej svadbe
Herecké obsadenie
V postave grófa Almavivu sa predstaví Martin Popovič, jeho manželku v alternáciách stvárnia Patrícia Malovec a Michaela Várady. Zuzanku si zahrajú Michaela Kušteková, Paulína Ovádková a Katarína Procházková, Figara Ivan Lyvch a Camilo Olguín. Cherubina si zahrajú Orsolya Bagosi a Alena Grach.
Zaujímavosti a historické súvislosti
Bratislavský originál partitúry
Zaujímavý pohľad do hudobnej histórie Bratislavy prináša jej znalec a turistický sprievodca Ján Vyhnánek v seriáli Opera Slovakia - Bratislava, mesto hudby. V jeho deviatej časti opisuje, že oproti kostolu na Panenskej ulici sa nachádza rozľahlá klasicistická budova bývalého evanjelického sirotinca (č. 10). „Začiatkom 19. storočia v nej býval skladateľ Heinrich Klein, učiteľ zakladateľa maďarskej opery Ferenca Erkela a pravdepodobný recenzent prvého Lisztovho koncertu v Bratislave (1820). V budove sa stretával so slovenským národným buditeľom Jánom Kollárom (býval v nej ako správca sirotinca) a dával mu hodiny hudby.“ Kollár si na toto obdobie spomínal so slovami: „Tu som si náruživo obľúbil hudbu a spev, cvičil som sa v nich vo dne, v noci.“
Ešte pozoruhodnejší je však fakt, že „o čosi neskôr (1856 - 1861) býval v dome aj organista evanjelického kostola a prvý zbormajster spevokolu Liedertafel Volkmar Schurig, ktorý v ňom uschovával mimoriadnu vzácnosť - originál partitúry Mozartovej opery Figarova svadba… Z Bratislavy partitúru vykúpil známy hudobný vydavateľ Peter Joseph Simrock, ktorého rodina ju neskôr darovala Pruskej knižnici v Berlíne,“ uvádza Vyhnánek.
Mozart a Praha
Hudobný skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart si Prahu a Stavovské (vtedy Nosticovo) divadlo doslova zamiloval a navštívil ju celkom päťkrát. So Stavovským divadlom nie je osudovo spätý iba Mozartov Don Giovanni, ktorého svetová premiéra sa konala v roku 1787. Necelý rok predtým, pri Mozartovej prvej návšteve Prahy, tu zaznela práve Figarova svadba, ktorú osobne majster dirigoval.
