Fašiangy: Veselý čas masiek, zábavy a dobrôt pred pôstom

Fašiangy sú obdobím plným radosti, hodovania a veselosti, ktoré symbolizujú prechod od zimného k jarnému obdobiu. Toto obdobie, ktoré začína po sviatku Troch kráľov a končí sa pred začiatkom štyridsaťdňového pôstu pred Veľkou nocou, bolo v minulosti, a čiastočne aj dnes, spojené s rôznymi tradíciami, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a miestnych zvykov.

Čo sú to fašiangy a odkiaľ pochádza ich názov?

Fašiangy predstavujú obdobie medzi koncom Vianoc, teda po sviatku Troch kráľov (6. januára), a Popolcovou stredou, po ktorej nasleduje štyridsaťdňový pôst až do Veľkého piatku. Toto obdobie je charakteristické veselosťou, hodovaním a zábavou, pričom v minulosti sa v tomto čase organizovali svadby, zabíjačky a ľudové veselice. Najbujarejšie boli posledné dni pred Popolcovou stredou.

Slovo "fašiangy" má nemecký pôvod, pravdepodobne z výrazu "vast-schane", čo by sa dalo preložiť ako "posledný nápoj pred pôstom". Naši predkovia na Veľkej Morave toto obdobie nazývali "mjasopust", čo znamenalo začiatok pôstneho obdobia, kedy sa nemohlo jesť mäso. V susednom Česku sa dodnes používa slovo "masopust". Pôvod slova "karneval" je pravdepodobne z talianskeho "carne levare", teda "odoprieť si mäso".

Fašiangy sa oslavovali už pred príchodom kresťanstva, kedy sa naši predkovia snažili magickými praktikami privolať jar. Symbolicky znamenajú oslobodenie sa od starostí, čas, kedy si každý mohol dovoliť viac radosti a zábavy pred prísnym pôstnym obdobím.

Ako vyzerali fašiangové sprievody a masky?

Vrcholom fašiangového obdobia bol sprievod masiek. V minulosti mali masky hlboký symbolický význam, najmä tie strašidelné, ktoré mali moc odohnať zlé sily. Na Slovensku boli tradičné masky medveďa, vlka či Turoňa. Turoň bol ústrednou maskou, ktorá mala základ v volskej hlave na tyči s pohyblivou papuľou. Muž v maske bol oblečený do vrecoviny alebo obrátenej kožušiny. Slovo Turoň bolo odvodené od staroslovanského boha plodnosti Tura.

V sprievode sa tradične objavovali aj masky cigánky, drotára, kominára, nevesty a ženícha. Počas fašiangových slávností sa robili aj veci, ktoré sa inak nedali - masky strašili deti, váľali dospelých, štípali ženy či predstierali kradnutie. Sprievod obchádzal dedinu, kde v každom dome dostal jedlo, ktoré sa potom spoločne konzumovalo. Masky často držali v rukách ražeň či šabľu, na ktoré im dedinčania napichovali slaninku alebo klobásu.

Masky neboli len pre zábavu; mali svoju rolu a význam. Medveď symbolizoval silu a plodnosť, kôň životnú energiu, baba s nošou staré poriadky a skúsenosť, kominár bol nositeľom šťastia. Objavovali sa aj masky zvierat ako koza či kôň, ale aj ľudské postavy ako Cigánka, vojak, alebo dokonca aj "slameník" či "kurina baba", ktorý bol celý obalený v slame.

Masky umožňovali ľuďom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle, čím pomáhali búrať sociálne bariéry. Symbolika masiek často zobrazovala smrť a následné oživenie, čo symbolizovalo obnovu prírody.

Tradičný fašiangový sprievod s maskami medveďa a Turoňa

Čo ľudia počas fašiangov jedli?

Hoci naši predkovia žili skromne, počas fašiangov urobili výnimku a jedli a pili, čo im hrdlo ráčilo. Na stoloch sa objavovali často šišky, fánky, záviny, pampúchy a samozrejme dobroty zo zabíjačiek. Kalorické a mastné jedlá boli bežné, pretože sa verilo, že sa treba poriadne najesť pred prichádzajúcim pôstom. Tradičné jedlá ako šišky, pampúchy, fánky, božie milosti či kreple sa často vyprážali na bravčovej masti.

Zabíjačky boli neodmysliteľnou súčasťou fašiangov, najmä v minulosti, keď ľudia potrebovali spracovať mäso na zimu. Pripravovali sa klobásky, slanina či údené mäso. V rodinách, kde sa plánovala svadba počas fašiangov, sa pripravovalo špeciálne mäso. Okrem údenín a klobás sa piekli aj sladké pokrmy ako šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a rôzne záviny.

V niektorých regiónoch bol zvykom variť praženicu pre celú obec, kde chlapci zbierali vajíčka a slaninu a pozývali všetkých na oslavy.

Symbolický koniec fašiangov: Pochovávanie basy

Fašiangy vyvrcholili tesne pred Popolcovou stredou slávnostným obradom "pochovávania basy". Tento zvyk mal výrazné divadelné vyznenie a symbolizoval koniec obdobia zábavy, tanca a spevu, ktorý nahradí dlhé pôstne obdobie. Počas obradu sa parodoval skutočný pohreb. Mládenci basu "pochovávali", oplakávali ju a lamentovali nad ňou, čím sa symbolicky skončila fašiangová zábava.

Po polnoci, keď basa "umrela", v dedine sa rozhostilo ticho, oznamujúc začiatok pôstu a návrat k bežnému režimu. Tento zvyk sa často spájal s vyprázdnením pohárov a štamperlíkov.

POCHOVAVANIE BASY V ČACHTICIACH2.mp4

Fašiangy dnes: Prispôsobenie tradícií modernej dobe

Fašiangy sa dnes oslavujú rôznymi spôsobmi. Niekde sa zachovávajú tradičné sprievody s maskami a muzikou, inde majú skôr komornejšiu podobu, napríklad ako fašiangy pre deti v škôlkach a školách. Namiesto tradičných masiek sa objavujú kostýmy rozprávkových postáv, zvierat či superhrdinov. Fašiangy si ľudia pripomínajú aj doma formou karnevalu.

Tradícia fašiangov sa za stáročia premenila, ale nikdy nezmizla. Dokázala sa prispôsobiť dobe, pretože potreba stretnúť sa, pobaviť sa a na chvíľu si dovoliť viac ako v bežný deň, zostáva rovnaká. Dnes môžu mať fašiangy podobu veľkého sprievodu, ale aj malých, nenáročných osláv doma s deťmi.

Fašiangy sú jedným z najveselších slovenských sviatkov, ktorý prináša radosť, hojnosť a veselosť. Sú mostom medzi jazykom a kultúrou, ktorý pomáha pochopiť slovenskú mentalitu a naučiť sa autentickú slovnú zásobu.

Fašiangové pranostiky

  • "Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká."
  • "Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!"
  • "Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí."
  • "Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny."
  • "Aké fašiangy, taká Veľká noc."
  • "Suché fašiangy, dobrý rok."
  • "Krátke fašiangy, tuhá zima."
  • "Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok."

Fašiangy v iných krajinách

  • Nemecko: Fašiangy sa nazývajú "Fasching" a oslavujú sa s rôznymi regionálnymi zvykmi, pričom v niektorých oblastiach začínajú už 11. novembra.
  • Španielsko: Popolcová streda je súčasťou karnevalových osláv.
  • Taliansko: Dnes sú centrom karnevalových osláv Benátky, kde karneval trvá dva týždne.
  • USA: Hlavnou karnevalovou udalosťou je New Orleans s oslavami Mardi Gras.
  • Brazília: Najznámejším moderným karnevalom je ten v Rio de Janeiro.

tags: #fasiangy #vysvetlenie #pre #deti