Slovenská kultúra je bohatá na tradície a zvyky, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Medzi najvýznamnejšie obdobia roka patria Fašiangy, Veľká noc a Turíce. Hoci známa fašiangová pesnička spieva "Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde…", málokto vie, že jej slová nie sú úplne pravdivé. Po správnosti nasleduje po Fašiangoch Veľká noc a presne sedem týždňov po Veľkej noci prichádzajú turičné sviatky. Táto žartovná slovenská ľudová pieseň pravdepodobne poprehadzovala sled sviatkov, pretože sa spievala kedysi práve v čase fašiangových veselíc.
Fašiangy: Obdobie Radosti, Hojnosti a Veselia
Časové Vymedzenie a Pôvod
Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy nazývame fašiangy. Je to obdobie prechodu medzi zimným a jarným obdobím. Fašiangy trvajú od Zjavenia Pána (6. januára) a končia o polnoci pred Popolcovou stredou. Názov "fašiangy" pochádza z nemčiny (Fasten - Schank), čo znamená "posledné čapovanie alkoholu pred pôstom". V období Veľkej Moravy sa používal výraz "mjasopust". Fašiangy, často nazývané aj karneval, sú tradičný rímskokatolícky sviatok, ktorého pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval, venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Vznik a podobu fašiangov ovplyvnili aj starorímske slávnosti na počesť bohov Bakcha a Marsa a dni rodičov, kde masky predstavovali predkov. U Slovanov sa fašiangové obchôdzky konali na prelome zimy a jari. Pôvod slova karneval je od latinského výrazu "carnem levare" alebo "carnelevarium" alebo "carnevale", čo označuje "odstránenie mäsa". Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Charakteristika Fašiangového Obdobia
Fašiangy predstavujú obdobie veselosti, hodovania a zábavy pred príchodom pôstu. V súčasnosti ide o obdobie, ktoré sprevádza čas plesov, bálov, zábav. Organizujú sa svadby, hostiny, zabíjačky. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. V minulosti ľudia v tomto období mali menej práce okolo domu, hospodárstva a na poliach, a preto sa častejšie zabávali, tancovali a hodovali. Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku. Nielen preto sa všetci tešili, ak fašiangy trvali čo najdlhšie. Na dedinských tancovačkách bolo ideálne prostredie, kde si slobodné dievčatá našli svojich ženíchov a mládenci vyvolili svoje nevesty. V fašiangovom čase sa do spoločnosti prijímali mládenci a dievčatá, učni sa stávali tovarišmi a cechy volili nových cechmajstrov.
Tradičné Fašiangové Zvyky a Hry
- Fašiangové sprievody a masky: Neodmysliteľnou súčasťou fašiangov sú tradičné fašiangové hry a sprievody mladých mužov v preoblečení v rôznych maskách. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrili Cigánka, Žobrák, Drotár, Stará žena, Prespanka s dieťaťom, Mladucha a Mladý zať, Kováč, Kominár, Handrár. Často nechýbali ani masky s vyobrazením zvierat, ako Medveď (reprezentuje silu), Kôň (symbolizuje život a vitalitu), Koza a Turoň (symbolizujú plodnosť, ale aj smrť) či Slameník. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Muži prezlečení v maskách žobrali, kradli, predstierali prácu, za ktorú sa dožadovali odmeny, ale aj tancovali. Ich úlohou bolo zabaviť prizerajúcich sa. Parodovali svadobčanov, vysmievali sa z vydajachtivosti, lenivosti, hlúposti, pýchy a spanštelosti a trestali staré dievky - priviazali im na nohu klát. Strašili malé deti, naháňali, štípali ženy, tancovali s nimi, dokonca ich váľali po zemi. Jedným slovom si mohli dovoliť počas fašiangov to, čo si inokedy nemohli.
- Koledovanie: Ešte pred "Škaredou stredou" si dedinčania užívali najznámejší fašiangový zvyk - chodenie fašiangovníkov na koledu po domoch. Tu zavinšovali gazdinej, aby úroda a konope pekne narástli, aby bolo všetkého hojnosť a vytancovali všetky dievky v dome. Ako odmenu dostali fašiangovníci vajíčka, pálenku, klobásky, slaninu, koláče aj peniaze, aby bolo z čoho zaplatiť fašiangovú muziku. V rukách nosili šabľu alebo ražeň, na ktoré im dedinčania napichovali slaninu a klobásu.
- Magické a rituálne úkony: Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa robili magické obradné úkony. Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Zapichovanie ražňa do povaly symbolizovalo pomyselné spojenie neba so zemou.
- Typické fašiangové jedlá: Fašiangy sú oficiálne považované za sviatok jedla a jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na masti, zabíjačkové špeciality a koláče. K fašiangom patrili aj spoločné zakáľačky, varila sa huspenina a pieklo mäso.
Fašiangy 2023 - obec Bodiná - pochovávanie basy
Vrchol Fašiangov: Pochovávanie Basy
Najveselšie obdobie roka však strieda pôst. Na poslednej fašiangovej zábave sa preto predvádza symbolické pochovávanie basy. Je to ľudová hra parodujúca skutočný pohreb. Jej základným motívom je komické stvárnenie zákazu zábav počas nasledujúceho pôstu. Celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár, nesie basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky ako symbol rozlúčky so zábavou.
Regionálne Odlišnosti
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. Napríklad, v obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú tradície fašiangového tanca nazývaného "pot šable", kde skupina v tradičných krojoch drží kovové alebo drevené repliky šablí. V obci Forbasy sú to zasa "Turone", zvyk pochodu masiek „turoňov“ na čele s hlavným turoňom, ktorý mal priniesť do domu gazdovi veľa šťastia pri rozmnožovaní hospodárskych zvierat. V Spišskej Belej sa od roku 1919 etabloval Spišský belanský karnevalový spolok, ktorý organizoval fašiangový sprievod a karneval ako vyvrcholenie fašiangov. Sprievod centrom Spišskej Belej so stovkami účinkujúcich viedli spišskí rytieri a trubači, nasledovali jazdci a alegorické vozy, ktoré predstavovali napríklad pestrú etnicitu Spišskej Belej alebo štyri ročné obdobia.
Fašiangové pranostiky
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
Hromnice: Predzvesť Fašiangov
Hoci nie sú priamo súčasťou fašiangového obdobia, Hromnice (2. február) patria medzi starobylé sviatky, ktoré sa spájajú s prírodou, svetlom a prechodom medzi zimou a jarou a predchádzajú fašiangovému vrcholu. V ľudovej tradícii sa považovali za významný predel roka. V dávnej minulosti u východných Slovanov existovalo delenie roka iba na leto a zimu, a práve v období Hromníc sa podľa ich predstáv mali tieto dve ročné obdobia symbolicky stretávať. U západných Slovanov bol tento deň zasvätený bohu Perúnovi, bohovi ohňa, bleskov a hromov, odtiaľ pochádza aj samotný názov sviatku. Známym príslovím je „Na Hromnice zimy polovice.“ alebo „Prešli Hromnice, koniec sanice.“ Medzi zvyky patrilo, že sa nesmelo pracovať ani šiť, pozorne sa sledovalo počasie, varili sa dlhé rezance a šúlance pre dobrý rast konope, a ľudia sa kĺzali na ľade a sánkovali.
Pôst a Popolcová Streda: Čas Pokánia
Po fašiangovom období nasleduje pôst, 40-dňové obdobie, ktoré bolo zavedené kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia a trvá do Veľkého piatku. Pôst mal pomôcť človeku nájsť cestu k duchovným hodnotám. Popolcová streda, prvý deň tohto pôstu, bola zavedená v 7. storočí ako deň pokánia a pôstu. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy alebo bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy. Zvyk posýpať sa popolom, kedy kňaz urobí popolom krížik na čelá veriacich, symbolizuje pokánie a pokoru človeka pred Bohom. Najčastejším jedlom Popolcovej stredy bola polievka z kyslej kapusty.
Veľká Noc: Najvýznamnejší Kresťanský Sviatok
Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok. Určením jej dátumu poveril Nikajský koncil v roku 325 alexandrijského biskupa, ktorý rozhodol, aby sa Veľká noc svätila prvú nedeľu po prvom jarnom splne (spln, ktorý pripadá na deň jarnej rovnodennosti alebo najbližší nasledujúci termín). To znamená, že Veľká noc môže pripadnúť na niektorý z dní od 22. marca do 25. apríla, a tak veľkonočné sviatky a od nich závislé pohyblivé sviatky môžu pripadnúť na 35 rôznych dní.
Turíce: Záver Veľkonočných Osláv a Oslava Života
Názvy a Časové Vymedzenie
Turíce, známe aj ako Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Letnice, Zelené sviatky alebo Päťdesiatnica (v cirkvách východného obradu), sú v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Slávia sa presne sedem týždňov po Veľkej noci. Názov "Turíce" pravdepodobne vznikol zo slova tur, zvieraťa, ktoré bolo symbolom hojnosti a plodnosti. Na východnom Slovensku sa môžeme stretnúť aj s pôvabným názvom Rusadlá, odvodeným zrejme od starorímskeho sviatku ruží Pascha rosarum.
Pôvod a Symbolika
Turíce sú slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. V predkresťanskom období v čase neskorej jari a pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami. Pre kresťanov Turíce pripomínajú udalosť popísanú v biblickej knihe Skutkov apoštolov, kedy na Ježišových učeníkov zostúpil Duch Svätý a oni začali hovoriť v iných jazykoch. Po Petrovej odvážnej kázni sa ešte v ten deň dalo pokrstiť 3 000 ľudí. Samotná udalosť je obsiahnutá aj v oficiálnom názve tohto kresťanského sviatku, teda Zoslanie alebo Zostúpenie Ducha svätého.
Tradície a Zvyky Turíc
- Zelená symbolika: Počas Turíc sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami alebo malými stromčekmi a farba náboženských šiat je zvyčajne zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života. Zeleňou sa na Ducha zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na brány alebo na rohy dreveníc. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.
- Otváranie studničiek: Človek kedysi žijúci viac v spätosti s prírodou si ju vážil a staral sa o ňu. Na jar bolo pekným a užitočným zvykom "otváranie studničiek", išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý. Na lúky zas chodili vyhrabávať konáre a kamene, aby sa koscom lepšie kosilo.
- Pred letnou sezónou: Naši predkovia boli poväčšine poľnohospodári, a tak leto pre nich znamenalo predovšetkým prácu na poli a hospodárstve. Turíčne sviatky boli akousi poslednou možnosťou si ešte oddýchnuť a zabaviť sa pred letnou pracovnou sezónou, ktorá potom trvala až do jesene.
- Turíčny kráľ a kráľovná: V niektorých regiónoch Slovenska sa pred Turícami stavali máje a volil sa turíčny kráľ a turíčna kráľovná. Tieto obyčaje boli neskôr zakázané a postupne zanikli, ale v ľudovom prostredí sa transformovali do inej podoby. Turíčneho kráľa si volili spomedzi seba mládenci a tento "mládenecký richtár" preberal na istý čas svetskú moc v dedine, viedol zábavy a tanec. Turíčnu kráľovnú si zas vyvolili kamarátky a táto dievka ozdobená kvetovým vencom viedla dievčenské chorovody a spievané tanečné hry.
- Jízda králů: V susednom Česku, presnejšie v niektorých obciach na Slovácku a Hanej, sa dodnes usporadúvajú svätodušné obchôdzky na koňoch známe pod názvom "Jízda králů". Mládenec vyvolený za kráľa ide na koni v čele sprievodu, ktorý tvoria jeho pážatá a regrúti. Vyzdobený konský sprievod prechádza celou dedinou a vyvolávači vtipnými veršami pozdravujú okolostojacich a pýtajú od nich príspevok na večernú tancovačku. Táto tradícia vychádza z legendy o kráľovi Matejovi, ktorý sa v jednom neúspešnom boji prezliekol do ženských šiat, aby si zachránil holý život.