Fašiangy predstavujú obdobie hojnosti, tanca, spevu a veselosti, ktoré sa končí Popolcovou stredou, štyridsať dní pred Veľkou nocou a sviatkami jari. Keďže závisia od pohyblivej Veľkej noci, je to logicky tiež pohyblivé obdobie, predovšetkým pokiaľ ide o jeho koniec. Po ňom v kresťanských tradíciách nasleduje 40-dňové obdobie pôstu, ktoré trvá do Veľkonočnej nedele. Pôst zaviedla cirkev v 4. storočí, aby potlačila zvyky pôvodného duchovna. Pôst sa pritom netýka len striedmeho jedenia, vylúčenia mäsa a mastných jedál, ale aj spoločenskej zábavy či súlože. Bez pôstu by fašiangy stratili svoj zmysel, pretože sú vlastne odpoveďou - reakciou ľudu na nariadený pôst.
Nie je prekvapujúce, že ľudia často pociťujú zmätok ohľadom presného významu fašiangov, ich priebehu, hlavných udalostí a dôvodov na oslavy. Je to spôsobené množstvom rôznych zvykov a tradícií, ktoré sa líšia v závislosti od regiónu a krajiny.
Pôvod a Symbolika Fašiangov
Pôvod fašiangových zvykov siaha do antického obdobia. Fašiangy boli formované rôznymi európskymi kultúrami a sú výsledkom transformácie zvykov, akými boli saturnálie, luperkálie, mamurálie, bakchanálie, dionýzie a podobne. Tieto oslavy bohov sa spájali so spoločenskou zábavou, postavami v ľudských i zvieracích maskách, ale aj obetovaním zvierat. V tej dobe, pred rozmachom kresťanstva, ešte neboli „využitím času pred pôstom“.
Názov fašiangov, rovnako ako karneval - t.j. `carni vale`, naznačuje, že sa na určité obdobie lúčime s príjmom mäsa. Preto od stredoveku fašiangy značili príležitosť poriadne si prilepšiť na nadchádzajúce obdobie, naplniť brucho tým najlepším, čo sa dalo doniesť na stôl. Fašiangy sú tradičný rímsko-katolícky karneval, ktorý začína na Zjavenie Pána (6. januára) a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Po ňom nasleduje 40-dňový pôst, zavedený kresťanskou cirkvou koncom 4. storočia, ktorý trvá do Veľkého Piatku.
Symbolika Fašiangových Masiek
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inými rolami a správaním, ktoré by inak bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle.
Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností. Jednou zo špecifických masiek je maska tura, inšpirovaná vyhynutým zvieraťom. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu. Kôň symbolizuje život a vitalitu. Koza a tur predstavujú plodnosť.
Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou a jednou z najstarších masiek bol „slameník“ alebo „kurina baba“, oblečený v slamených šatách alebo celý obalený v slame.
Fašiangy na Slovensku - kontext
Na Slovensku sa tieto tradície vyznačovali a vyznačujú predovšetkým organizovaním zábav, zabíjačiek, jedením sýtych jedál - najmä mäsa či vysmážaných pochutín, chodením po domoch s muzikou a v maskách, popíjaním vína či pálenky. K tomu patrila aj povznesená veselá nálada, zosmiešňovanie a parodovanie zaužívaných spôsobov a spoločenských noriem.
Hlavným organizátorom fašiangových zábav na dedine je dospelá mládež, ktorá prostriedky na zábavu získava najmä obchôdzkami. Medzi najznámejšie zvyky z konca obdobia patrí tzv. „pochovávanie basy“. V mestách organizáciu fašiangových zábav zastrešovali cechy a remeselníci.
Fašiangové zvyky, aj keď sa zdali byť na ústupe, začali v 60. rokoch u nás ožívať. Hoci v súčasnosti sa často jedná o jednodňové záležitosti, v minulosti fašiangové zábavy trvali niekoľko dní. Dnes fašiangy namiesto mládencov často organizujú folklórne skupiny, mestá a obce či múzeá slovenskej dediny v spolupráci s folklórnymi súbormi. Tradičné slovenské fašiangové jedlá sú napríklad pampúchy, šišky, fánky či kreple.
Tradičné pochovávanie basy
Fašiangy v iných krajinách
Fašiangy sú obdobím plným radosti, tanca, maskovania a osláv, ktorým sa tešia v rôznych kútoch sveta. Tento sviatok má pre každú krajinu svoju špecifickú tradíciu, no spoločným menovateľom je bezpochyby veselie a oslavy konca zimy.
Nemecko
Pre nemecky hovoriace krajiny existujú hneď tri názvy na obdobie fašiangov - sú nimi Karneval, Fasching a Fastnacht. V okolí Porýnia sa všeobecne používa slovo Karneval. Slovo Fasching označuje úplne totožnú slávnosť v južnom Nemecku a tiež v Rakúsku. Slovo Fastnacht označuje švábsko-alemanský karneval a používa sa predovšetkým v oblastiach Bádenska-Württemberska, Hesensku a vo veľkej časti Švajčiarska.
V Nemecku fašiangy začínajú už 11. novembra o 11:11 vstupom do piateho ročného obdobia, zvaného tiež často Karnevalsession. Začína panovnícke obdobie karnevalových princov, ktorí budú vládnuť až do Popolcovej stredy karnevalovému raju. V Kolíne nad Rýnom sa dokonca volí trojica vládcov - sedliak, princ a panna, kedy všetky role bývajú spravidla stvárňované mužmi.
Karnevaly a fašiangové sprievody v Nemecku sú oveľa živšie a veselšie, plné tanca a vystúpení. Ulice sa zaplavia maškarami, ktoré sa snažia dobyť mestskú radnicu. Najviac maskovaných vychádza do ulíc na Ružový pondelok. V uliciach sa rozoznie hudba, veselice a všetko je sprevádzané alegorickými vozidlami. Ľudia sú prezlečení za šašov, žandárov, strašidlá i čarodejnice, nechýba ani symbolika smrti či zvierat.
Büttenrede je tradícia sprevádzajúca karneval v Porýní, kde môžete vysloviť veršovaný prejav priamo do davu z pódia, ktoré stvárňuje obyčajný sud. Každý v tejto oblasti má jeden alebo aj viac kostýmov, ktorý sa vyznačuje jedinečnosťou a musí byť pripravený doslova do každého počasia. Oslavy sú nepretržité a za celé šesťdňové obdobie nesmie žiadny maskovaný vyjsť zo svojej role. Táto tradícia je spojená so sladkosťami, ktoré maskovaní vhadzujú do davu.
Ženským karnevalom všetko začína a muži sa musia mať na pozore! Ženy sa púšťajú do ulíc v prevleku za čarodejnice a ďalšie strašidlá. Muži v Nemecku sú obvykle na túto tradíciu pripravení a neberú si kravatu vôbec, alebo len starú, pretože akonáhle padnú do pazúrov ženského sprievodu, bude im nekompromisne odstrihnutá.
S blížiacim sa koncom fašiangov nadchádza aj nadvláda temných síl. Farebný a veselý sprievod sa premení na zástup strašidiel, kostlivcov, prehĺtačov ohňa, katov a bubeníkov. Každá karnevalová oslava v nemecky hovoriacich krajinách má svoje typické pokriky. V Kolíne nad Rýnom je najčastejším pokrikom: „Kölle Alaaf!“. Ďalšie sú Ahoj! Helau! Hajo!/Hei-Jo! Ho Narro! Schelle schelle - schellau!
Keď je Popolcová streda za dverami, nastáva temná chvíľka pre slamenú postavu zvanú Nubbel. Tá býva v procesii, ktorej vládnu osoby prezlečené za mníchov, obvinená zo všetkého zlého, čo sa odohralo, a následne upálená.
V Nemecku sa na stoloch rozhodne nechýbajú matjesy, ktoré sú svojou kyslosťou skvelou voľbou na opicu po alkoholových záťahoch. Rovnako sa pripravuje celý rad druhov pečiva z šiškového cesta, či už plnené marmeládou, alebo len posypané cukrom.
- Braunschweigský karnevalový sprievod sa tradične koná v nedeľu pred Ružovým pondelkom. S dĺžkou asi piatich kilometrov je sprievod v Braunschweigu najväčším karnevalovým sprievodom v severnom Nemecku.
- Karnevalový sprievod v Rottweile je známy ako Narrensprung, doslova „skok bláznov“. Konajú sa tu tri veľké sprievody, jeden na Ružový pondelok a dva na fašiangový utorok.
- V Kolíne nad Rýnom sa koná jedna z najznámejších a najväčších nemeckých karnevalových slávností. Kölner Karneval sa v miestnom dialekte nazýva aj Fastelovend („predvečer pôstu“) alebo Kölsche Fasteleer. Vrcholom Karnevalu je veľký sprievod na Ružový pondelok (Rosenmontag), najväčší v celom Nemecku, ktorý sa tiahne v dĺžke šiestich kilometrov.
Brazília
Brazília je bezpochyby synonymom pre karneval - najväčšiu a najfarebnejšiu oslavu fašiangového obdobia na svete. Karneval v Riu de Janeiro je svetoznámou udalosťou, ktorá priťahuje tisíce turistov. To, čo robí tento karneval jedinečným, je jeho neporovnateľná atmosféra - obrovské sprievody, úchvatné kostýmy a samba, ktorá nikoho nezastaví ani na chvíľu. V uliciach Ria sa stretávajú tisíce ľudí, ktorí spoločne tancujú a oslavujú v rytme brazílskej hudby.
Tradičné pochovávanie basy
Taliansko
Taliansky karneval, najmä ten v Benátkach, je známym symbolom tajomstva, elegancie a noblesy. Masky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto slávnosti, umožňujú ľuďom prežívať tento čas bez toho, aby boli obmedzení svojou identitou. Ulice Benátok sa počas karnevalu premenia na jeden veľký divadelný priestor, kde si každá maska nesie svoj príbeh. Je to skutočná oslava histórie a tradícií, kde sa v uliciach stretávajú aristokratické a ľudové prvky.
V minulosti bol Rím hlavným strediskom karnevalových udalostí, a veľkoleposť a bohatstvo osláv, ktoré sa tam konali, boli ťažko prekonateľné inde. Aktuálne sa stali Benátky centrom osláv karnevalu v Taliansku, kde karneval trvá až dva týždne.
Španielsko
V Španielsku je karneval jedným z najväčších sviatkov, a to najmä v mestách ako Cádiz a Tenerife. Karneval v Cádize je známy svojím špecifickým humorom a veselím. Počas karnevalu sa konajú rôzne sprievody, koncerty, tance a spevy, ktoré vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru. Tento karneval je veľmi osobitý tým, že veľkú časť programu tvoria rôzne skupiny, ktoré spievajú satirické pesničky komentujúce aktuálne spoločenské a politické udalosti.
Španielske tradičné fašiangové palacinky nájdete v tomto období na každom kroku. V niektorých častiach krajiny je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.
Francúzsko
Karneval v Nice na Azúrovom pobreží je jedným z najväčších a najznámejších karnevalov v Európe. Tento karneval je plný farieb, krásnych kvetov a okázalých sprievodov, ktoré často zobrazujú rôzne satirické obrazy a politické témy. Typické sú tu alegorické vozy, ktoré sú ozdobené kvetmi, a veľká tradícia „bitky s kvetmi“, kde sa hádžu kvety do publika. Typický francúzsky fašiangový slaný koláč je niečo podobné ako naša veľkonočná nádivka.
Grécko
V Grécku sa fašiangy oslavujú najväčšmi v meste Patras, kde sa každoročne koná jeden z najväčších karnevalov v krajine. Tento karneval je plný tanca, veselosti a zábavy, a to aj vďaka dlhým tanečným maratónom, ktoré trvajú celé dni. Patraský karneval sa vyznačuje jedinečnými maskami, pestrými kostýmami a nádhernými sprievodmi. Ulice sú plné hudby, smiechu a spevu, čo vytvára nezabudnuteľnú atmosféru.
Česká republika
V Českej republike sa fašiangy slávia pod názvom „masopust“ a sú neodmysliteľnou súčasťou kultúrneho života. Masopust je obdobím plným sprievodov, tancov, zábavy a samozrejme, aj tradičných fašiangových masiek. V mestách aj na dedinách prebiehajú sprievody, kde sa objavujú rôzne masky, zvieratá, postavy z rozprávok a fantazijné tvory. Dôležitou súčasťou osláv je aj konzumácia fašiangových jedál, medzi ktoré patria najmä masové pokrmy a koláče.
Portugalsko
V Portugalsku sa karneval najväčšmi oslavuje v meste Ovar, kde sa každý rok konajú obrovské sprievody, tance a hudobné vystúpenia. Karneval v Ovar je známy svojou živou atmosférou a prekrásnymi kostýmami, ktoré sú bohaté na farby a detaily. V uliciach mesta sa stretnú tisíce ľudí, ktorí tancujú na rytmy tradičnej portugalskej hudby, zatiaľ čo v sprievodoch sa objavujú alegorické vozy a masky, ktoré vyjadrujú rôzne kultúrne, politické a historické odkazy.
Poľsko
V Poľsku sa fašiangy slávia v rámci tzv. „Zapusty“, čo je obdobie zábavy, tancov a tradičných domácich pokrmov. Tento sviatok je obľúbený najmä na dedinách, kde sa počas fašiangových osláv organizujú tanečné večery a hostiny. V Poľsku sa často organizujú maskované plesy a karnevaly, ktoré sú bohaté na humor a zábavu. Tradičné poľské jedlá, ako sú pierogi (pirohy) a kiełbasa (klobásy), sú neodmysliteľnou súčasťou tohto obdobia.
USA
Hlavnou karnevalovou udalosťou v USA je New Orleans, kde oslavy karnevalu vrcholí s Mardi Gras.