Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Také boli fašiangy v minulosti a také sú dnes, aj keď v redukovanej podobe, takmer vo všetkých regiónoch Slovenska. Fašiangové obdobie sa vlastne začína už v čase od Troch Kráľov a trvá do Popolcovej stredy. Je v podstate obdobím prechodu od zimy k jari. Po ňom nasleduje čas štyridsaťdňového pôstu, ktorý vrcholí Veľkonočnými sviatkami.
Fašiangy sa oslavovali hravosťou. Každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. A na záver potom prišla tá najslávnostnejšia zábava, koniec fašiangov so sprievodom a s obchádzaním domov a neodmysliteľným pochovávaním basy.
Pôvod a význam Fašiangov
Nie je prekvapujúce, že ľudia sú zmätení z toho, čo presne fašiangy znamenajú, aký je ich priebeh, aká je ich hlavná udalosť a celkovo, aké sú dôvody na oslavy. Existuje totiž množstvo rôznych zvykov a tradícií v rôznych regiónoch a krajinách. Fašiangové obdobie je jedno krásne obdobie v roku, ktoré je nabité tradičnými rituálmi. V minulosti, ale aj dnes, sú fašiangy obdobím radosti a osláv, vrcholom ktorých je fašiangová zábava s maskami. Je to veselá udalosť, kde sa ľudia obliekajú do masiek, tancujú a spolu oslavujú. Je to čas, keď sa tradičné spoločenské pravidlá uvoľňujú a všade sa šíri vôňa zabíjačkových jedál a typických šišiek. Je to obdobie, kedy sa ľudia tešia z voľnejšieho životného štýlu a bláznivých zábavných akcií.
Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach, podľa miestnych tradícií a zvykov. Vedeli ste, že karneval vlastne nie je sviatok, ale obdobie? Presnejšie ho nazývame celé obdobie od Zjavenia Pána až po začiatok pôstu. Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali. Ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval. Tieto oslavy boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky.
Fašiangy sú tradičný rímskokatolícky karneval. Začiatok obdobia fašiangov je pred Veľkou Nocou. Začína sa na Zjavenie Pána, ktoré sa slávi 6. januára na Troch kráľov, a končí o polnoci pred Popolcovou stredou. Potom nasleduje obdobie 40-dňového pôstu, ktorý bol zavedený kresťanskou cirkvou už koncom 4. storočia, a tento pôst trvá do Veľkého Piatku. Fašiangy sú bežne nazývané aj karneval. Pôvod slova je od latinského výrazu „carnem levare“ alebo „carnelevarium“ alebo carnevale, čo označuje „odstránenie mäsa“. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
Fašiangové masky a ich symbolika
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. Tieto sviatky a oslavy vytvárajú prostredie, kde ľudia môžu experimentovať s inými rolami a správaním, čo by inokedy bolo neprijateľné. Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní alebo národností.
Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého (pratura). Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol „slameník“, iným slovom „kurina baba“. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúci túto masku nosil slamenú sukňu alebo bol celý obalený v slame.
Tradičné fašiangové zvyky a hodovanie
Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Typickým zvykom je pochovávanie basy. Ako ten pohreb basy vyzerá? Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.
Ďalším zvykom je vyčistenie studničiek. Ďalším zvykom bolo, že na veselých tancovačkách na dedine slobodné dievčatá nachádzali svojich ženíchov a chlapci si vyberali nevesty. Ďalší symbol boli fašiangoví koledníci. Chodili dom po dome, spievali koledy, vinšovali domácim a zatancovali si s každým dievčaťom.
Veľkou zaujímavosťou je, že napríklad v obci Borský Mikuláš dodnes pretrvávajú tieto tradície. Počas fašiangovej obchôdzky v Borskom Mikuláši ľudia tancujú fašiangový tanec nazývaný „pot šable“ za zvuku dychových nástrojov. Je to skupina oblečená v tradičných krojoch držiaca šable v rukách. Sú zložené z vedúceho obce a šabliarov (muži so šabľami), ktorí majú kovové alebo drevené repliky šablí. Sprievod dopĺňajú aj deti, dievčatá a mladí muži v tradičných krojoch. Skupinu, samozrejme, sprevádza hudba a spev. V skupine je tiež pokladník, ktorý zbiera peniaze za predstavenie tancov.
Počas tradičného fašiangového šabľového pochodu sa zvyčajne podáva domáca pálenka a pred nadchádzajúcim obdobím pôstu je potrebné pochutiť si na mastných jedlách ako sú zabíjačky a vyprážané šišky.
Príklad lokálnej oslavy Fašiangov
Fašiangové posedenie v kultúrnom dome môže otvoriť vzácny hosť, ktorého srdcovou záležitosťou je ľudová pieseň a všetko s ňou súvisiace, napríklad p. Anton Budinský z Očovej, ktorý s ukážkami hry na rôzne ľudové nástroje putuje po celom Slovensku. Spomína sa na fašiangy, spieva sa na ľudovú nôtu, spoločne sa večeria a pokračuje voľnou zábavou pri hudbe a tanci až do rána bieleho.
Fašiangy vo svete
Prvý deň karnevalu sa mení podľa krajinných a miestnych zvyklostí:
- V Nemecku sa fašiangy nazývajú Fasching a oslavujú sa vo viacerých regiónoch s rozličnými zvykmi. V niektorých regiónoch Nemecka fašiangy začínajú už 11. novembra o 11:11.
- V niektorých častiach Španielska je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.
- V minulosti bol Rím hlavným strediskom karnevalových udalostí a veľkoleposť a bohatstvo osláv, ktoré sa tam konali, boli ťažko prekonateľné inde. Aktuálne sa stali Benátky centrom osláv karnevalu v Taliansku, kde karneval trvá až 2 týždne.
- V USA je hlavnou karnevalovou udalosťou New Orleans, kde oslavy karnevalu vrcholia s Mardi Gras.
- Najznámejším moderným karnevalom je ten, ktorý sa koná v Rio de Janeiro.
Turíce: Slávnosť jari a Ducha Svätého
Slávenie Turíc je v skutočnosti záverom osláv Veľkej noci. Môžeme ich poznať aj pod názvami Sviatok Zoslania Ducha Svätého, Zoslanie Ducha Svätého, Svätodušné sviatky, Letnice a Zelené sviatky. Slovo Turíce pravdepodobne vzniklo zo slova tur. Tur je zviera a je symbolom hojnosti a plodnosti.
Turíce sa slávia sedem týždňov po Veľkej noci. Ide o slovanský sviatok, kedy vítame jar. Tento sviatok spája aj spomienku na zoslanie Ducha Svätého. Počas tohto sviatku sú chrámy zdobené zelenými vetvičkami (niekedy aj malými stromčekmi) a farba náboženských šiat je obvykle zelená. Táto farba symbolizuje Ducha Svätého ako zdroj života.
Ľudové piesne: Zrkadlo tradícií
Ľudové piesne neodmysliteľne patria k folklórnym tradíciám Fašiangov a Turíc, odrážajúc ich veselosť, zvyky a symboliku. Sú cennou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva.
Ukážky fašiangových a iných ľudových piesní
Pieseň: Fašiangy, Turíce
1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožúška zima mu bude.
2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy,
jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.
4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Pieseň: Vretienko mi padá
Vretienko mi padá ktože mi ho podá (2x).
Nemám tu milého, ani brata jeho (2x).
Nebanovala by, keby nemusela (2x).
Keby ťa šuhajko, rada nevidela (2x).
Rada nevidela, a aj rada mala (2x).
Keby ťa ľuhajko, stále milovala (2x).
Načo si mi načo, ty šuhajko nízky (2x).
Pieseň: Dýnom, dánom
Dýnom, dánom, na kopečku stála,
dýnom, dánom, na mňa pozerala,
/: dýnom, dánom, neozeraj na mňa,
dýnom, dánom, nepôjdeš ty za mňa.
Dýnom, dánom, šuhajíčko milý,
dýnom, dánom k večeru sa chýli,
/: dýnom, dánom, podajže mi rúčku,
dýnom, dánom, bozkaj na rozlúčku.
Pieseň: Číže si, šuhajko
Číže si, šuhajko, číže si, strela ti do duše, pekný si!
/: Keď som ťa počula zhovárať, hneď som ti bežala otvárať.
Porezala som sa, jaj bolí, javorový lístok zahojí.
/: Javorový lístok, zahojže, ty môj najmilejší, bozkajže!
Mala som frajera, jak ruža, toho by som chcela za muža,
/: ani by mu robiť nedala, len by ho pre krásu chovala.
Pieseň: A ja taka čarna
/: A ja taka čarna, jak čarna čarnica. :/
/: Naj še mi vystupi, šej, hoj, naj še mi vystupi šej, hoj, naj še mi vystupi, z drahy paradnica.
/: Z drahy paradnica, z poľa robotnica, :/
/: bo ja taka čarna, šej, hoj, bo ja taka čarna, šej hoj, bo ja taka čarna, jak čarna čarnica.
Pieseň: Dievča, dievča, lastovička
Dievča, dievča, lastovička, rád ťa vidím od malička,
/: od malička maličkého, zo srdiečka úprimného.
Dievča, dievča, lastovička milujem ťa od malička,
/: od malička až po teraz, pobozkaj ma aspoň len raz.
Šuhaj, šuhaj, lastovička, odpadols´ mi od srdiečka,
/: jak od srdca, tak od lásky, jaj jak jabĺčko od halúzky.
Na kvet dievča vodu ločká, povedalo, že ma dočká,
/: ločkaj, ločkaj, duša moja, veď ty budeš žena moja.
Pieseň: Išla sova na tanec
Išla sova na tanec vyfintená veľmi,
pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.
Keď ju vrabček uvidel, hneď ho svrbí nôžka,
poď sovička na tanec, skočíme si troška.
Tančil vrabček strapatý, tance samé nové,
postúpal on na palec milej pani sove.
Pozor vrabček pozor daj, ak sa bojíš búrky,
na päty mi nestúpaj, ani na pazúrky.
Naľakal sa tanečník, že mu zláme kosti.
Pieseň: Lietala si lastovička
Lietala si lastovička lietala,
až sa ona neba-zeme týkala.
Priletel k nej krahulíček, biely vták,
či sa budeš lastovička vydávať.
Pieseň: Išlo dievča pre vodu
Išlo dievča pre vodu, cez zemiansku záhradu.
Prišiel pán, rozbil džbán, tralalala rozbil džbán.
Neplač dievča, neplač ty. Za džbán sa ti zaplatí.
Za ten džbán toliar dán, tralalala toliar dám.
Dievča toliar nechcelo, len za džbánom želelo.
Ďalšie fragmenty ľudových piesní
- Moja mamka niečo má, niečo má, schovala to do sena, do sena.
- Pôjdeme my do lesíka, chytíme si zajačika.
- Prší, prší, len sa leje, nezatváraj milá dvere, milá má, duša má, nezatváraj pred nama.
- Keď som išiel od Zuzičky, štrngali mi podkovičky, štrngali, brgali, sivé očká plakali.
- 70 sukien mala a predsa sa nevydala. A ja nemám iba iba jednu, pýtajú ma až za Viedňu. 70 tisíc mala a predsa sa nevydala a ja nemám iba iba zlatý, dostal sa mi bajuzatý. Pod oblôčkom vyskakoval, štyri groše ukazoval.
- Z brezového dreva voda kvapká (2x). Napiže sa Katka, Katulienka Katka, veď je sladká. Už som sa napila, už mi je dosť (2x).