Fašiangy: Tradície a Zvyky na Slovensku

Fašiangy sú obdobím veselosti, hodovania a tradičných zvykov, ktoré sa na Slovensku zachovávajú už stáročia. Symbol radosti, hojnosti a veselosti - to sú fašiangy. Ide o čas plný maskovaných sprievodov, hudby, tanca a jedla, ktorým sa ľudia lúčia so zimou a pripravujú na pôstne obdobie. Je to obdobie, počas ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. Toto prechodné obdobie medzi zimným a jarným obdobím, pred pôstnym časom, je jedným z najveselších slovenských sviatkov.

Časové Obdobie Fašiangov

Vo všeobecnosti sa fašiangami nazýva obdobie od Troch kráľov (6. januára) až do Popolcovej stredy, keď sa začína 40-dňový veľkonočný pôst. Fašiangy začínajú po sviatku Troch kráľov a končia Popolcovou stredou. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia. Dátum Popolcovej stredy závisí od dátumu Veľkej noci, a ten zasa od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Preto sa dĺžka fašiangov líši a striedajú sa dlhé fašiangy s krátkymi.

V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Popolcovou stredou, a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Oslavy fašiangov vrcholili práve v posledné tri dni. V utorok bývajú ešte posledné zábavy, ktoré sa volajú posledný fašiang.

Pôvod a Význam Názvu

Aj pre fašiangy jestvovalo hneď niekoľko názvov. Najpôvodnejší siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy, kedy sa hovorilo o mjasopuste, teda čase, keď sa končilo s jedením mäsa pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“. V Česku sa názov masopust používa dodnes. Na Slovensku sme sa časom ujali označenia fašiangy, ktoré pochádza z nemeckého slova Fasching alebo Fastenschank. Tento názov označoval „posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom“.

Historické Korene a Spoločenský Význam

Fašiangy majú hlboké korene v pohanských zvykoch a neskôr sa spojili s kresťanským kalendárom. O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Oslavy symbolizujú radosť a hojnosť pred prísnym štyridsaťdňovým pôstom, ktorý vedie k Veľkej noci. V minulosti boli fašiangy dôležité spoločenské sviatky, keď sa ľudia stretávali, zabávali a užívali si posledné chvíle bez obmedzení. Slávenie fašiangov bolo vždy symbolom oslobodenia sa od starostí; každý mal právo na radosť, pretože sú akýmsi spojením medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Naši dávni predkovia sa na bujaré oslavy veľmi tešili, hoci to bolo tŕňom v oku pre cirkev. Veselil sa bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš. Fašiangy sa oslavovali hravosťou - neboli žiadne predpisy, žiadne tresty, spytovanie svedomia, žiadne pôsty. Naopak, z komôr zmizlo veľa mäsa a veľa pitia. Ľudia sa častokrát zadlžovali, aby si mohli tiež užiť. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií - svadby, zabíjačky, tanečné zábavy.

Fašiangové Zvyky a Tradície na Slovensku

Na Slovensku sú fašiangy známe rôznymi zvykmi a tradíciami, ktoré sa líšia podľa regiónu. Tradičné fašiangové hry boli neodmysliteľnou súčasťou fašiangov. Oslavy majú hlboké korene v slovanských i európskych tradíciách a často sú spojené s ľudovými zvykmi, sprievodmi masiek a symbolikou prechodu medzi zimou a jarou.

Fašiangové Masky a Sprievody

Jedným z najvýraznejších znakov fašiangov je fašiangová maska. Tento symbol je spojený s ochranou pred zlými duchmi a s vyháňaním zimy. V rôznych oblastiach Slovenska sa organizujú fašiangové sprievody, kde miestni obyvatelia prechádzajú ulicami v pestrých maskách a kostýmoch, tancujú a spievajú. Dedinčania v maskách prechádzajú obcou, spievajú, tancujú a obveseľujú ostatných. Masky sú často vyrábané ručne z dostupných materiálov, čo dodáva sprievodom autentickú atmosféru. Sprievody symbolizujú oslavu života, plodnosti a príchod jari. Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat. Najtypickejším zvykom boli sprievody v maskách. Desiatky prezlečených mladých ľudí prechádzali za spevu a tanca ulicami, strašili deti a predvádzali sa. Obľúbené boli masky tura (býka), kozy, koňa či medveďa, ktorého väčšinou ťahali na vôdzke, kým on vtipne tancoval. Prezliekali sa však aj za ľudské postavy. Časté boli kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti. Vtipnou maskou bola aj žena s čiernou tvárou a bábikou v náručí. Klasické fašiangové masky, ako je medveď, čert, alebo napríklad smrtka, sa stále objavujú na rôznych podujatiach. Všetko to boli ručne vyrábané a šité masky. Mládenci - fašiangovníci - poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče a samozrejme aj vypiť. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá.

Fašiangová Zabíjačka

Fašiangy sú tiež obdobím, kedy sa na dedinách konali tradičné zabíjačky. Tento zvyk sa v mnohých slovenských dedinách udržiava dodnes. Mäso zo zabíjačky slúžilo na prípravu hostiny, ktorá bola súčasťou fašiangových osláv. Bol to čas hojnosti a hodovania, ktorý bol pre ľudí prípravou na prichádzajúce obdobie pôstu, počas ktorého sa mäsité jedlá nekonzumovali. Kedysi sa počas fašiangov robili hlavne zabíjačky, pretože „bola zima, ľudia ešte nemali chladničky a mrazničky, preto vedeli dobre uskladniť mäso. Snažili sa mäso spracovať údením, pripravovali sa klobásky, slanina či údené mäso.“ Zabíjačka bola na východe spoločenskou udalosťou roka, ktorej vyvrcholením bola spoločná večera - ovar alebo inak povedané Grejzupa, pečené mäso s chrenom a domáce špeciality.

Fašiangové Tanečné Zábavy a Plesy

Fašiangové obdobie je spojené aj s veľkým množstvom zábav a plesov. Tieto tanečné večery sa konali v dedinských sálach alebo hostincoch a bývali centrom spoločenského života. Ľudia sa obliekali do tradičných krojov, tancovali, spievali a zabávali sa až do neskorých hodín. Každý región mal svoje špecifické piesne a tance, ktoré sa spájali práve s fašiangovým obdobím. Na dedinách sa tieto zábavy organizujú dodnes. V mestách sa počas fašiangov konajú bály a plesy, na ktorých sa v honosnej atmosfére oddávajú prítomní takisto tancu a hojnosti dobrého pohostenia. Aj tancovanie v krásnych večerných róbach na plesoch a báloch má svoju dlhodobú tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Dôležité na plesoch bolo okrem honosnej zábavy aj uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti.

Symbolické Pochovávanie Basy

Azda najznámejším fašiangovým zvykom, ktorý sa koná posledný deň fašiangov, čiže na Popolcovú stredu alebo deň pred ňou, je pochovávanie basy. Tento obrad sa koná tesne pred Popolcovou alebo škaredou stredou. Hudobný nástroj basa, ktorá sa pochová, symbolicky predstavuje stíchnutie hudby, keďže počas nadchádzajúceho pôstu sa oslavy ani zábavy nekonajú. Pochovávanie basy je obrad, ktorý sa končí o polnoci, a je to paródia na pohreb. Mladí parodovali skutočný pohreb na znak toho, že sa končí zábava, spev a tanec na dlhé pôstne obdobie. Nechýba smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Obrad pochovávania basy je zvyčajne humorný a má divadelný charakter. Obyvatelia dediny sa obliekajú do čiernych smútočných šiat a zinscenujú smútočný obrad, pričom smútok je, samozrejme, len symbolický a celé podujatie má veselý podtón. Na poslednej dovolenej fašiangovej zábave, ktorá končí polnocou, je obrad pochovávania basy. Basu najskôr položili na stôl a obkolesili sviecami. Samotné pochovávanie basy bolo sprevádzané improvizovaným predstavením. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.

Obrady na Odháňanie Zimy a Privítanie Jari

Mnohé fašiangové zvyky sa viazali aj k starým pohanským rituálom, ktoré mali symbolicky odohnať zimu a privítať prichádzajúcu jar. Sprievody v maskách, hlučné spevy a tance mali v minulosti magický význam - ľudia verili, že takto prebudia prírodu a privedú plodnosť do polí a domácností. Zvyky spojené s fašiangami u starých Slovanov súviseli s vyháňaním zimy, smrti a prinášaním jari.

Aj keď časovo mimo hlavného fašiangového obdobia (po Popolcovej strede), s odháňaním zimy sa spájal aj obrad vynášania Moreny. Išlo o figurínu, ktorá symbolizovala zimu a smrť. Väčšinou bola slamená a oblečená do ženského oblečenia. Morenu nosili slobodné dievčatá od domu k domu. Na konci ju zapálili a hodili do potoka. Ľudia verili, že takto od seba odoženú všetko zlé a privolajú jar.

Obrady Spojené s Dobrou Úrodou

Fašiangy boli tiež spojené s obradmi, ktoré mali zabezpečiť prosperitu a hojnosť na nasledujúci rok. Medveď a iné zvieracie masky symbolizovali silu a plodnosť a tance s nimi mali magický význam. V niektorých oblastiach sa praktizovali aj obrady, pri ktorých sa polievali polia vodou, aby bola v nasledujúcom roku hojná úroda.

Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Určite to bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch. Medzi obradné úkony patrili aj rituály na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope - ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Konopný tanec zahŕňal aj to, že keď maškary navštívili dom, gazdiná s nimi musela tancovať a vyskočiť čo najvyššie.

Fašiangové Jedlá

K fašiangovým zvykom patria aj fašiangové jedlá, ktorých spoločným menovateľom je, že sú sýte a tučné. Tradične sú to mäsité jedlá a zabíjačkové špeciality, a potom sladké pochúťky. Hoci sa v tomto období pripravovali a konzumovali skutočne veľmi kalorické a mastné jedlá, nikto sa netrápil priberaním. „Hovorilo sa, že na fašiangy sa treba poriadne najesť, lebo príde pôst.“

Medzi typické fašiangové jedlá patria:

• Šišky (kreple, pampúšiky) - sladké vyprážané koláče plnené džemom a posypané cukrom.
• Fánky (chraple, grapne, fulanki) - ľahké, chrumkavé koláčiky zo smaženého cesta.
• Pampúchy - vyprážané cestové koláče.
• Údeniny, klobásky, slanina, jaternice a huspenina zo zabíjačiek.
• Všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch.

Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter. Kruh ako Slnko: Vyprážané šišky (kreple), pampúchy či rituálne koláče svojím tvarom a zlatistou farbou pripomínajú slnko. Ochranná bariéra: V staroslovanskej mágii kruh predstavoval hranicu, cez ktorú neprenikne nič zlé.

Regionálne Osobitosti Fašiangov

Hoci sú fašiangové tradície spoločné pre celú krajinu, každý región si do nich primiešal vlastné korenie a udržiava špecifické zvyky a názvy. Niektoré z nich sú:

• Turiec: Zatiaľ čo inde dominujú masky medveďa či prespanka, v regióne Turiec (najmä v obciach ako Valča či Kláštor pod Znievom) je hlavnou hviezdou Turoň. Turoň symbolizuje silu a plodnosť. Počas sprievodu sa maska váľa v hnoji alebo na zemi, čo malo v minulosti zabezpečiť dobrú úrodu.
• Liptov: Na Liptove sa fašiangová obchôdzka nazýva bursa. Organizujú ju najmä mládenci - „bursovníci“. Mládenci museli preukázať svoju šikovnosť pri tanci a vyjednávaní s gazdinami.
• Myjava a Záhorie: Ak sa počas fašiangov ocitnete v okolí Myjavy alebo na Záhorí, neprekvapte sa, ak uvidíte mužov s drevenými šabľami. Tanečníci na šable napichujú darovanú slaninu. Tanec je rytmický, fyzicky náročný a má presné pravidlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu.
• Horehronie: Horehronské fašiangy sú, podobne ako ich spev, o niečo intenzívnejšie. Typické sú tu hromadné tance v krčmách, kde muži predvádzajú svoju fyzickú zdatnosť.
• Východné Slovensko: Fašiangy sú tu obdobím nespútanej radosti, hodovania a ľudovej mágie pred obdobím pôstu. Od Spiša až po Zemplín sa toto obdobie spája s unikátnymi zvykmi, ktoré majú korene až v predkresťanských časoch starých Slovanov. Masky tu mali ochrannú funkciu a slúžili na zmätenie zlých duchov. Jedným z najvýznamnejších zvykov boli fašiangové pochôdzky v maskách. Medzi zábavnejšie tradície patrí aj pochovávanie basy. Fašiangy boli hlavnou svadobnou sezónou; kto sa nestihol vydať do Popolcovej stredy, musel čakať až do jari.

Príklad bohatých lokálnych tradícií: Fašiangy v Kubrej

V obci Kubra boli fašiangy jedným z najkrajších a najbohatších zvykov, ktorým sa končieval celý zvykový rok. Veselosť, spev, zábavy, zabíjačky a svadby neutíchali počas celého tohto obdobia.

Prípravy a Začiatok Osláv

• Vitie "fašánkových" pier: Už týždeň vopred zháňali dievky pekné veľké husie perá - „brká“ na „fašánková perá“. Každá dievka pero zhotovila svojmu milému a poslala mu ho po chlapcovi vždy v sobotu pred fašiangovou nedeľou. Mládenci zas poslali dievčaťu kožmanický ručník alebo vyšívanú stuhu.
• Fašiangová nedeľa: Okolo tretej hodiny popoludní zahrali muzikanti pred krčmou „marš“, a tým sa začali samotné fašiangy. Mládenci boli sviatočne oblečení s fašiangovým perkom za klobúčikom „tralaláčikom“. Dievky prichádzali postupne. „Za svetla“, cez deň tancovali v kole len mládenci - najlepší tanečníci, zatiaľ čo ostatní postávali v krčme, bavili sa, spievali si a „častovali“ hriatym. Muzika patrila vždy len mládencom, pretože oni platili muzikantov a tí poslúchali len mládeneckého richtára. Najčastejšie sa tancovali čardáše, polka, valčík a najmä mazúrka. V nedeľu trvala muzika vždy do polnoci a končila pochodom.

Zvyk "Pre Konope" a Tancovanie

Starí ľudia tvrdia, že práve fašiangy patria medzi dni plné zábav, hojnosti a veselosti. Nezaobišli sa bez chodenia „fašangárov“ po domoch, zvané „pre konope“. Bolo treba zavinšovať gazdinej, aby úroda, konope pekne narástli, vytancovať dievky v dome, získať ošítku jačmeňa do vreca, vajcia na praženicu, na pálenku, nastoknúť niečo na ražeň i čosi „do basy", aby bolo z čoho uhradiť fašiangovú muziku. Samotné tancovanie „pre konope“ je starým zvykom vo väčšine obcí na Slovensku. Muzikanti spolu s mládencami chodia po dedine a zastavia sa pred každým domom, kde majú dievku a hrajú „pre konope“. Tanečníci musia dievča a niekedy aj samotnú gazdinú dobre vyvrtieť a vyhadzovať dovysoka, aby konope vysoké narástli. Tancuje sa „sellácka - vyhadzuvaná". Tetky v Kubrej hovorili, že v najstaršej Kubrej sa začínalo len v pondelok napoludnie vždy na dolnom konci dediny a končilo sa v strede dediny. V utorok sa pokračovalo tam, kde sa v pondelok skončilo. Dievka vraj tancovala aj bosá, nie v papučiach, pretože konope by boli pupencové. Ak v pondelok aj v utorok prišla dievka do krčmy oblečená v bielom rubáši, znamenalo to, že „rodičie pusťá muziku“, t. j. muzikantov aj mládencov zavolajú dnu a pohostia ich vo vnútri v izbe. Tohto momentu si musel všímať najmä mládenecký richtár, aby vedel usmerniť „obchôdzkárov“ do ktorého domu musia vojsť, pretože by bola urážka, ak by taký dom obišli.

Vyvrcholenie a Koniec Fašiangov

V utorok, po skončení obchôdzky „pre konope“ okolo 18.00 hodiny, pokračovala zábava mladých v krčme. Postupne sa v kole objavil aj nejaký ten „ženáč“ či vydatá žena. Večer okolo desiatej hodiny zábavu začali preberať ženáči, čo znamenalo, že pánom muziky nebol mládenecký richtár, ale jeden zo ženáčov - niekdajší mládenecký richtár. Presne o polnoci muzikanti v Kubrej hrávali pochod a vykonali najslávnostnejší a zároveň najsmutnejší akt na koniec fašiangov - pochovanie basy. Samotný akt mal veľkú vážnosť, preto ho vždy vykonával jeden z najstarších a najváženejších občanov. Nesmel chýbať farár, ktorý si dával na seba niečo čierne, organista oblečený v kabani a mendíci, ktorí mali oblečené biele košele naruby. Basu (B-bas alebo kontrabas) položili v strede krčmy na dve stoličky, pokropili, vypili pri nej fľašku pálenky a začali spievať. V miestnosti zhasli všetky petrolejové lampy a svietili iba dve-tri sviečky okolo basy. Určený spevák spieval predpísanú pieseň, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie smútočným tónom a s dôstojným chovaním. Po odspievaní všetkých „obradných“ piesní sa pochovávanie basy skončilo a prítomní sa rozchádzali domov. Počas celého 40-dňového pôstu sa nesmelo hrať na žiadnom nástroji.

„Škaredá streda“ uzamkne v dedine veselosť, utíchne muzika, harmonika i krčma. Pochovaním basy sa dá bodka za každoročnou fašiangovou veselosťou. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo znovu až pri stavaní májov.

Ďalšie Zvyky Počas Pôstu v Kubrej

Popoludní a niekedy aj dopoludnia zvykli mládenci zapriahnuť koňa do voza, ktorý však nikdy nebol poriadne „zložený“. V prípade snehu sa zapriahalo do saní. Mládenci si zvykli posadať na voz (aj keď bol pôst, s jemným spevom so sprievodom harmoniky) a išli po domoch zberať vrecia s jačmeňom, ktoré najatý muž nechal poloplné po domoch počas fašiangovej obchôdzky. Potom toto obilie predali. So spomínaným „klátom“ sa chodilo večer vo sviatočnom oblečení. Bola to v podstate taká ovenčená, nastrojená hračka - koník, s ktorým vošli do každého domu, kde sa konali priadky. Zaspievali nejakú pieseň a každá dievka, ktorá bola prítomná, zaplatila predpísaný poplatok, dva šestáky. Potom niektorú z nich posadili na klát, že vraj, aby cez pôst sedela a netancovala. Tomuto sa vravelo „chodené s klátom“.

Fašiangové Piesne a Pranostiky

S fašiangami sa neodmysliteľne spája aj špecifická ľudová slovesnosť. Spievala sa známa pieseň: „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožúška, zima mu bude.“ Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu bola i tá s názvom Fašiangy, Turíce:

Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
A tam hore na komore sedí kocúr na slanine.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!

Ďalšia pieseň, ktorá sprevádzala koniec fašiangov, bola: „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Fašiangové Pranostiky

V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické aj viaceré pranostiky:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

tags: #fasiangy #trencianska #turna