Absolútna väčšina z nás žije od narodenia v prítomnosti iných ľudí, t.j. v sociálnom prostredí, ktoré má významný vplyv na utváranie všetkých zložiek našej osobnosti. Porozumieť dynamike sociálneho prostredia, poznať princípy sociálneho vplyvu, sociálnej interakcie, sociálneho správania a mnohých ďalších aspektov sociálna psychológia môže nadobudnutiu týchto kvalít napomôcť.
Žiť s ľuďmi a dobre s nimi vychádzať je jedným z dôležitých zdrojov životnej spokojnosti človeka. Žiť s ľuďmi ale nie je vždy jednoduché. Poznanie v tejto oblasti pomôže k lepšiemu porozumeniu sociálnym dimenziám osobnosti človeka, porozumeniu fungovania vzájomných interakcií a hádam i pomôckou k lepšiemu poznaniu seba samého, resp. k pozitívnej zmene vlastných aspektov sociálneho fungovania.
Poznatky zhromaždené v sociálnej psychológii prinášajú základné vedomosti o tejto stále mladej, ale veľmi dynamicky sa rozvíjajúcej vednej disciplíne. Aplikácie sociálnej psychológie do všetkých oblastí ľudskej praxe súvisia so zameraním jej predmetu. Nech pôsobí jednotlivec v oblasti obchodu, priemyslu, školstva, medicíny alebo inej, vždy prichádza do kontaktu s inými ľuďmi, či už je v pozícii podriadeného, kolegu alebo nadriadeného.
Sociálna Psychológia ako Veda a jej Predmet
Veda sa stáva vedou vtedy, ak má definovaný svoj predmet, čo znamená, že je určená a vymedzená oblasť jej skúmania. Je jasné, čím sa zaoberá a tiež akými prostriedkami - metódami skúma danú oblasť, teda objekt skúmania. Vymedzením predmetu skúmania vednej disciplíny sa táto ohraničuje a oddeľuje od iných vedných disciplín, hoci určité spojenia a styčné oblasti skúmania s príbuznými vednými disciplínami ostávajú.
V prípade sociálnej psychológie by sa zdalo, že definovať predmet tejto vednej disciplíny je jednoduché. Samotný názov disciplíny s adjektívom „sociálna“ zdanlivo jasne vymedzuje predmet skúmania - sociálne javy. Avšak, opak je pravdou. Pojem „sociálny“, pochádzajúci z latinského slova „socius“, t.j. spoločník, druh, je pojem veľmi široký. Zahŕňa najrozličnejšie sociálne aspekty existencie živých tvorov žijúcich sociálne (spolu, spoločne), v skupinách, v spoločnosti, a to tak existencie človeka, ako aj iných živočíchov. Vymedzenie predmetu sociálnej psychológie preto predstavuje v histórii formovania tejto vednej disciplíny veľmi náročný a zdĺhavý proces.
Vznik sociálnej psychológie ako vedy sa zvyčajne spája s rokom 1908. V tomto roku boli, a to nezávisle od seba, vydané dve odborné publikácie nazvané Sociálna psychológia autorov W. McDougalla v Londýne a E.A. Rossa v New Yorku (Výrost, 1997). Od tohto roku do súčasnosti bolo napísaných a vydaných vyše 150 učebníc, monografií sociálnej psychológie, aj publikácií spracúvajúcich čiastkové témy disciplíny. Pri definovaní jej predmetu, t.j. vymedzení oblasti jej skúmania, sa v týchto dielach stretneme s rôznymi náhľadmi.

Súvislosti so Sociálnou Interakciou
V rámci sociálnej psychológie sa skúma široká škála javov súvisiacich so sociálnou interakciou. Medzi kľúčové oblasti patrí:
- Sociálna percepcia: Vnímanie a poznávanie iných ľudí a seba samého (sebapercepcia).
- Sociálna komunikácia: Interpersonálna komunikácia, jej pravidlá a bariéry. Asertívna komunikácia, definícia asertivity, štýly správania, asertívne ľudské práva a zručnosti (uplatnenie nárokov, schopnosť povedať „nie“, vyjadrovanie a prijímanie kritiky).
- Sociálne správanie: Sociálna motivácia (potreby, záujmy, hodnoty, ideály, ašpirácie, motivujúca prítomnosť iných), sociálne postoje (utváranie, štruktúra, funkcia, vzťah medzi postojmi a správaním, zmena postojov, etnické postoje a predsudky).
- Štýly sociálneho správania: Prosociálne, hostilné (agresia), spolupracujúce (kooperatívne), súperivé (kompetitívne) a manipulatívne správanie. Tiež sociálne správanie jednotlivca ako člena sociálnej skupiny.
Vzhľadom na povahu poskytnutého materiálu, ktorý predstavuje úvod a obsah k všeobecnej publikácii o sociálnej psychológii, neobsahuje podrobnosti o špecifickej téme psychológia počítačových večierkov. Obsah sa zameriava na základné teoretické aspekty sociálnej psychológie a sociálnej interakcie v širokom kontexte.
tags: #experiment #pocitacovy #vecierok #psychologia #n