Historické fotografie sú fascinujúcim oknom do minulosti. Pri pohľade na ne sa u niektorých z nás vynoria nostalgické spomienky, u iných vyčaria úsmev na tvári. Preto sme sa rozhodli začať so zberom starých fotografií našich domov, ulíc, ľudí. Touto cestou prosíme našich občanov, ktorí majú v zásuvkách a škatuliach dobové fotografie z našej dediny, aby sa zapojili tohto procesu.
Budeme vďační za fotografie Výčap - Opatoviec, našich občanov, folklóru, aktivít z minulých rokov, ktoré zverejníme na našej stránke. I takouto cestou chceme uchovať spomienky na minulosť a umožniť nahliadnuť do histórie i mladšej generácii. Aby si starší spomenuli, mladí objavili, deti nezabudli a vnukovia boli hrdí.
Zbierka dobových fotografií a ich význam
Zbierka starých fotografií obce je cenným príspevkom k uchovaniu histórie. Naskenované fotografie spolu s popisom, čo resp. kto je na nich zachytený, tvoria dôležitý archív pre budúce generácie. Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z archívu TASR s originálnymi popiskami.
Konkrétne príklady historických fotografií a ich popis
- Ignác Magáth s bubnom ako obecný hlásnik v r. [rok nie je uvedený].
- Rodinná fotografia Ignáca Magátha z r. [rok nie je uvedený].
- Fotografia z prác v Rakúsku v r. [rok nie je uvedený].
- Michal Chudý ako vojak 8. Pešieho pluku 5 T. G. [rok nie je uvedený].
- Svadba Michala Chudého a Heleny v r. [rok nie je uvedený].
- Ladislav Tóth v r. [rok nie je uvedený].
Veľká vďaka za fotografie z rodinného albumu patrí nasledujúcim osobám:
- Členkám speváckej skupine NÁDEJ
- Alžbete Holkovej, rođ. Tóthovej
- Marike Sitárovej
- Barbore Kuckovej, rođ. Machovej
- Anastázii Čulákovej, rođ. Machovej
- Ing. Žigmundovi Bedemu
- Ing. Gabriele Jánoškovej, rođ. Tóthovej
- Margite Magáthovej, rođ. Chudej
- Danele Machovej, rođ. Sollárovej
- Anne Balkovej, rođ. Machovej
- Terézii Škandíkovej, rođ. Tóthovej
- Márii Kunovej, rođ. Sollárovej
- Alojzovi Kunovi
- Veronike Tóthovej, rođ. Kunovej
- Margite Lacenovej, rođ. Mitkovej
- Sestrám Margite Kierovej, rođ. Kunovej a Elene Kunovej, rođ. Kunovej
- Kataríne Eššeovej, rođ. Tóthovej
- Anne Magáthovej, rođ. Tóthovej
- Anastázii Hudecovej, rođ. Chudej
- Margite Maticsovej, rođ. Magáthovej
- Deziderovi Billikovi
- Terézii Kunovej, rođ. Tóthovej
- Valérii Jesenskej, rođ. Černej
Sú len dva trvalé odkazy, ktoré môžeme dať našim deťom - jedným sú korene, druhým krídla.
Fašiangové obdobie na Slovensku
Fašiangy sú tradičným obdobím na Slovensku, ktoré sa začína 7. januára a končí sa pohyblivým utorkom pred Popolcovou alebo tzv. škaredou stredou. V roku 2019 táto streda pripadla na 6. marca.
Fašiangy v rôznych obciach a regiónoch
Obec Bzenica, okres Žiar nad Hronom
Fašiangy v obci Bzenica, v okrese Žiar nad Hronom, boli spojené s ľudovými zvyklosťami. Pred tzv. Škaredou stredou prechádzala obcou skupina masiek. Zastavila sa v takmer 200 dvoroch, kde pripomenula, že Fašiangy sa už končia. Za svoju návštevu sa im odplácalo tradičnou výslužkou, vajíčkami, šiškami a inými domácimi pochúťkami. Hlavnou postavou celého symbolického obradu je tzv. cigán ražniar a jeho žena.
Fotografia z Fašiangov v Bzenici z 22.02.1966.
Fašiangy pod Tatrami
Zavŕšenie predpôstneho fašiangového obdobia patrí na Slovensku k hlboko zakoreneným tradíciám, plným veselosti a humoru. Fašiangy pod Tatrami sú rovnako írečité a veselé. V Batizovciach majú typické fašiangové postavy, najmä brucháč a slameniak. K nim patria ďalšie postavy ako dvaja doktori, kováči a dve ženy, samozrejme hudba a fašiangové koledy. V posledný fašiangový deň sa mládenci poobliekajú do týchto historických šiat a chodia za zvukov harmoniky po dedine, navštevujú jednotlivé domy, kde obyvateľom koledujú. Deti sa ich veľmi boja, preto ich nazývajú strašiaky.
Fotografia z Fašiangov pod Tatrami z 29.02.1968.
Obec Bartošová Lehôtka, okres Žiar nad Hronom
Už niekoľko rokov oživujú členovia základnej organizácie požiarnej ochrany v Bartošovej Lehôtke krásu ľudového folklóru a tradíciu fašiangových sviatkov. Ich pričinením už od skorého nedeľného rána znejú na dvoroch tamojších obyvateľov veselé ľudové pesničky, fašiangové vinše i prekáračky. Z fašiangového sprievodu a z úst dobre odetých vinšovníkov, ktorí z domu do domu chodia a vtipnými vinšovačkami a spevom oznamujú nastávajúce obdobie veselia a zábavy, sa ozýva: "Fašiangy, Turíce, Veľká noc bude, kto nemá, kožúška zima mu bude."
Fotografia z Fašiangov v Bartošovej Lehôtke z 08.02.1978.
Liptovské Sliače
Fašiangy šialené, kedy sa miniete... kedy sa dievčatá vydávať budete, znie v týchto dňoch rázovitou dedinou Liptovské Sliače (predtým Tri Sliače). Každý zo spomínaných Sliačov si organizuje svoje fašiangy, ktoré sa tu volajú Bursa. Už 60 rokov obyvateľom fašiangy pripravuje folklórna skupina Sliačanka. Tradície tu stále žijú, zachovávajú sa. Mladí i starí sliačanci si spoločnými silami zhotovujú masky, renovujú pomôcky i kroje pre bursovníkov. Tí ich za to vykrútia, zohrejú tancom i spevom. Zatiaľ cigánky, čert i hajdúch klmačia pri dverách vajíčka, slaninku, klobásky i peniažtek na tancovačku pre všetkých bursovníkov. Cigánka a domino zaklopú na každé dvere.
Fotografia z Fašiangov v Liptovských Sliačoch z 06.02.1994.
Obce Valaská Dubová a Komjatná
Fašiangové zvyky, ktoré sa volajú na Liptove bursa, znova po roku ožili v dvoch susedných liptovských dedinách - vo Valaskej Dubovej a Komjatnej. Na pochôdzky do ulíc sa vydali hlavne mládenci - regrúti spolu s dievčatami, oblečení vo sviatočnom ľudovom odeve. Fašiangové koleso v Komjatnej.
Fotografia z Fašiangov v Komjatnej z 15.02.1998.
Košické fašiangy
Fotografia z Košických fašiangov z 20.02.1998.
Hlavné námestie v Bratislave
Fašiangové zvyky a obyčaje ožili 13. februára 1999 na Hlavnom námestí v Bratislave. Hoci masky poriadne premrzli, dokázali vyčariť úsmev na tvárach okolostojacich.
Fotografia z Fašiangov na Hlavnom námestí v Bratislave z 13.02.1999.
Fašiangový sprievod z maďarskej obce Ipolydamázd do slovenskej Chľaby
Sprievod masiek z maďarskej obce Ipolydamázd do slovenskej Chľaby v okrese Nové Zámky, ktorý 4. marca 2000 prekročil most cez Ipeľ, znamenal koniec fašiangov v týchto poipeľských oblastiach. Súčasťou vyše osemstoročnej tradície bolo aj zapálenie figuríny, ktorú z mosta za sprievodu miestnej muziky hodili do rieky, čím symbolicky pochovali aj zimu. Na čele sprievodu išla nevesta v kroji, sprevádzaná notárom. Ten zaznamenával dary, ktoré dostali z jednotlivých domov popri ceste. Okrem peňazí to boli aj naturálie vo forme vajíčok, ktoré speňažili v miestnom obchode. Takto získavané prostriedky použili na pohostenie. Podujatie sa končilo ľudovou veselicou v kultúrnom dome. Maskovaná nevesta pripravuje figurínu, symbolizujúcu fašiangy a zimu na zapálenie.
Fotografia z Fašiangového sprievodu z maďarskej obce Ipolydamázd do slovenskej Chľaby z 05.03.2000.