Fašiangy predstavujú jedno z najveselších období roka, kedy je všetko dovolené a zábava nepozná hraníc. Sú súčasťou tradičnej duchovnej kultúry a spájajú sa s veselosťou, hodovaním a tradičnými zvykmi, ktoré sa na Slovensku zachovávajú už stáročia. Ide o čas plný maskovaných sprievodov, hudby, tanca a jedla, ktorým sa ľudia lúčia so zimou a pripravujú na pôstne obdobie. Vplyvom spoločenských zmien nadobudli fašiangové zvyky rôzne podoby; niektoré prvky sa vytratili, iné pretrvali do súčasnosti. Fašiangy na Slovensku sa líšia v rôznych oblastiach podľa miestnych tradícií a zvykov.
Pôvod a časové vymedzenie fašiangov
Fašiangy majú hlboké korene v pohanských zvykoch a neskôr sa spojili s kresťanským kalendárom. Nemožno presne povedať, kde a kedy karnevalové oslavy začali, ich pôvod siaha do dávnych čias. Už v starovekom Grécku a Egypte sa konali oslavy, ktoré pripomínali karneval, a boli venované mytologickým bohom, kde ľudia nosili masky. Fašiangy sú tradicionálny rímskokatolícky karneval.
Toto obdobie začína po sviatku Troch kráľov (6. januára) a vrcholí v utorok pred Popolcovou stredou (pohyblivý sviatok), ktorá otvára pôstne obdobie. Oslavy symbolizujú radosť a hojnosť pred prísnym štyridsaťdňovým pôstom, ktorý vedie k Veľkej noci. Pretože Veľká noc je pohyblivý sviatok, ani dĺžka fašiangov nie je vždy rovnaká, a tak sa striedajú dlhé fašiangy s krátkymi. Paradoxom je, že práve počas krátkych fašiangov sa vraj vydalo omnoho viac dievčat. Fašiangy sú tak prechodným obdobím medzi zimou a jarou.
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“, čo doslova označuje „koniec jedenia mäsa pred pôstom“. Pôvod slova karneval je od latinského výrazu „carnem levare“ alebo „carnelevarium“, čo označuje „odstránenie mäsa“. Tradične sa karneval koná v čase pred Veľkým pôstom ako symbolické rozlúčenie s mäsom.
V minulosti boli fašiangy dôležitým spoločenským sviatkom, keď sa ľudia stretávali, zabávali a užívali si posledné chvíle bez obmedzení. Bolo to obdobie častých svadieb, zabíjačiek, organizovania zábav a priadok - teda spoločných stretnutí dievčat pri pradení ľanu, kde sa okrem práce, venovali viac ako inokedy zábavným hrám. Fašiangy sa s väčším počtom svadieb spájali napríklad v obci Horná Lehota, kde „niekedy boli v jeden deň aj tri sobáše“.
Fašiangové zvyky a obrady
Medzi najrozšírenejšie fašiangové zvyky patria sprievody masiek, výber potravín, príprava tradičného pečiva, tanec a pochovávanie basy. V úzkom ponímaní sa za fašiangy považuje posledné trojdnie pred Popolcovou stredou, a to fašiangová nedeľa, pondelok a utorok. Tieto dni boli vyvrcholením fašiangov, nazývaných aj „posledný fašáng“, „ostatky“ alebo „vôstatky“.
Obchôdzky masiek a vyberanie darov
Pri tejto príležitosti boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Účastníci sprievodu, často slobodná mládež, prechádzali dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberali dary. So sebou niesli vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu, ktoré slúžili na uschovanie alebo napichnutie vyzbieraných komodít. Odpredajom niektorých z nich získali finančný obnos na pokrytie nákladov, napríklad zaplatenie priestorov, kde usporiadali „muziku“, nákup alkoholu a podobne.
Tzv. „zapisovateľ“ zapísal „kto čo dal“, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“. Pred domom vo dvore zaspievali známu koledovú melódiu s prosbou o obdarovanie. Muzika hrala a mládenci „v tanci vykrúcali“ gazdinú i ostatné ženy v domácnosti. Domáci im za odmenu odrezali zo slaniny, inokedy si žartom odrezali i sami. Gazdiná pre pobavenie niekedy do vreca k zemiakom vložila i kamene.
Fašiangy Turíce
Zvyky na zabezpečenie úrody a plodnosti
Klimatické pomery v našom regióne nie vždy úrode priali, práve rozšírené agrárnomagické obrady vykonávané v tomto období predjaria mali stav vylepšiť. Vo všeobecnosti boli zamerané na príchod jari, zabezpečenie hojnosti úrody, plodnosti i sýtosti v rodinách.
Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé cestoviny, ako rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode, podobne ako zaužívané varenie dlhých cestovín (rezance, šúľance).
Fašiangové masky a symbolika
Fašiangy si nevieme predstaviť bez masiek. V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky. Bujaré správanie masiek počas obchôdzok bolo tolerované a vinníka ukrytého pod maskou domáci málokedy spoznali. V minulosti mali masky rituálny význam; čím strašidelnejšia maska, tým väčšiu moc jej pripisovali a ľudia verili, že démoni a zlí duchovia sa vyplašia a nebudú ich obťažovať.
Fašiangové masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Medzi najarchaickejšie fašiangové masky patria masky zvierat, ale objavujú sa aj masky rôznych povolaní, národností, vojaka, cigána, žida alebo čerta. Časté boli aj kostýmy Cigánok a Cigánov či bábätiek. Nechýbali ani muži a ženy preoblečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.
Typické fašiangové masky:
- Turoň: Najrozšírenejšia maska symbolizujúca silu a plodnosť. Býval znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou. V iných obciach masku stvárňovala dvojica, z ktorej jeden držal hlavu a druhý zadnú časť tela, spoločne zakrytí vrecovinou.
- Medveď: Bol symbolom fyzickej sily a znovuzrodenia. Mal odpudzovať škodlivé sily i čary. Maska pokrývala celé telo a pozostávala z ovčej kožušiny, obrátenej vlnou smerom von.
- Slameník (alebo „kurina baba“): Patrí medzi najstaršie masky. Bol zhotovený zo slamy stočenej do povriesla v jej prosperitnej funkcii. Človek znázorňujúci túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame. Na hlave mal rovnako zo slamy zhotovenú korunku.
- Cigánky: Často predstavované mužmi v dlhých ženských županoch, so šatkou na hlave a maskou zhotovenou z pančuchy. Búrlivú náladu dodávali komediálne postavy báb, cigánok s dieťaťom v koši i muži preoblečení za ženy.
Podobne i farby použité pri výrobe jednotlivých masiek mali určitú symboliku, napríklad biela predstavovala smrť, čierna zase starobu. V prvej polovici 20. storočia k maskám pribudol aj vojak so šabľou a práve na túto šabľu napichovali gazdiné potravinové podarúnky.
Fašiangové hodovanie a zabíjačky
Počas fašiangov sa konali spoločné zabíjačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. Zabíjačka je starodávny zvyk, kde sa na konci zimy spracúva domáce prasa a pripravujú sa rôzne mäsové špeciality. Tento zvyk je spojený s prípravou na pôstne obdobie a je príležitosťou pre rodiny a priateľov, aby sa stretli a spoločne sa podieľali na príprave a konzumácii širokej škály mäsových jedál, ako sú klobásy, jaternice, tlačenka a iné.
Fašiangové jedlá rozšírené v regióne zahŕňali mäsové výrobky, ako napríklad slanina, klobásy. Nezabúdalo sa ani na alkohol a z pečiva boli a aj sú najrozšírenejšie smažené šišky, fánky, ktoré zastupujú obradové pečivo. Tieto pochúťky sa často zdobia práškovým cukrom alebo plnia džemom, či makovou pastou a sú neoddeliteľnou súčasťou fašiangových stretnutí a osláv. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu. Dostatok jedla sa mal blahodarne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.
Pochovávanie basy
Rozšíreným zvykom vykonávaným v utorok tesne pred polnocou bolo „pochovávanie basy“. Je to paródia na pohreb, ktorá symbolizuje koniec fašiangových radovánok a začiatok pôstneho obdobia. Mládenci ju vykopávali, oplakávali, lamentovali nad ňou a menovali všetky jej pozitívne aj negatívne vlastnosti. Keď bola basa zasypaná, v dedine sa rozhostilo ticho.
Obrad pohrebu mal v oravských obciach viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode), avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Jeho účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami. Pri pochovávaní bol prítomný aj kňaz, ktorého predstavoval jeden z mládencov.
Počas „pochovávania“ sa koná pietny sprievod, kde účastníci, často oblečení v čiernom alebo inom smútočnom odeve, sprevádzajú basu na jej poslednej ceste. Pritom sa spievajú smutné piesne alebo ľudové melódie, ktoré odrážajú melancholickú atmosféru tohto rituálu. Táto tradícia nie je len prejavom smútku za koncom fašiangových radovánok, ale tiež vyjadrením rešpektu k nadchádzajúcemu obdobiu duchovnej obnovy počas Veľkého pôstu.
Fašiangy v regiónoch Slovenska
Fašiangové zvyky sa na Slovensku líšili v závislosti od konkrétneho regiónu a miestnych tradícií. V príspevku uvádzam podoby fašiangových zvykov zaznamenané v dostupnej monografickej literatúre obcí najčastejšie z obdobia 20. storočia, ako aj z vlastných terénnych výskumov (začiatok 21. storočia).
Orava
V oravských obciach sú najintenzívnejšie oslavované práve posledné tri dni pred pôstom alebo Popolcovou stredou, nazývanou aj „Škaredá“ alebo „Popolečná“. Fašiangové obchôdzky sprevádzala živá hudba a spev. Vo večerných hodinách sa konala obyčajne zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín.
Párnica
V Párnici, obci s väčšinou evanjelického vierovyznania, prechádzal tradičný fašiangový sprievod obcou od rána do neskorého večera, pričom fašiangové masky postupne navštevovali všetky domácnosti „z domu do domu“. Na čele kráčala jedna alebo dve „cigánky“, z ktorých jedna, „krotiteľ“, držala na reťazi „medveďa“. Za ňou nasledovala skupina hudobníkov a mládenci v krojoch. Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos a pšenicu, ďalšiemu nasypali „švábku“. Chlap s košom zbieral vajíčka a cibuľu. Sprievod často organizoval hasičský zbor. Z nazbieraných potravín si pripravili praženicu s klobásou, alebo klobásu jedli s kapustnicou. Ovos, jačmeň a pšenicu predali, aby mali finančný obnos.
V utorok večer sa v kultúrnom dome konala „koledova zábava“, ktorá trvala do polnoci. Mládenci symbolicky s plačom, nárekmi a v sprievode smútočnej piesne pochovali basu. V obci bolo zvykom počas fašiangov zorganizovať aj zábavu pre manželské páry, nazývanú „ženácka“, „krojovú“ zábavu a tzv. „maškarnú“, kde prichádzali obyvatelia prestrojení v maskách. Nedeľné popoludnie patrilo párnickým ochotníkom, ktorí sa tradične predstavili s nacvičenou divadelnou hrou.
Vyšný Kubín
V Vyšnom Kubíne, obci so zemianskymi tradíciami, prebiehali najintenzívnejšie oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Každý deň sa konali tri „muziky“ - zemianska s cigánskou hudbou v krčme (len pre príslušníkov zemianskych rodov), sedliacka a muzika pre paholkov (pre všetkých). V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali dianie v obci. So sebou niesli kefu na vymetanie komínov a kontrolovali, či majú domáci vymetenú pec a komín. Za túto prácu dostali vajcia, slaninu, cibuľu, klobásu, z čoho si večer s richtárom pripravili pohostenie. Pondelňajšia zábava s účasťou masiek trvala do rána. V utorok prechádzal sprievod s hudbou celou dedinou „z domu do domu“, kde vytancovali predovšetkým nežné pohlavie. Za odmenu dostávali šišky, pálenku, vajcia do košíka a slaninu na šabľu. Dievky z vyzbieraných surovín pripravili praženicu, ktorú na muzike ponúkali zúčastneným. Aj v tejto obci dostali na konci fašiangov možnosť predstaviť ostatným obyvateľom obce nacvičené divadelné predstavenie miestni ochotníci.
Horná Lehota
V Hornej Lehote prechádzali obcou na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi maskované sprievody - „mládenci s ražňom“. Za vinše a vytancovanie všetkých žien v dome im domáci napichli na ražeň slaninu, prípadne klobásu, do košíkov vložili vajcia a fľašu pálenky. V utorok pred Popolcovou stredou sa v domácnostiach najčastejšie pripravovali šišky s lekvárom. V starej krčme mládež symbolicky pochovala basu a gazdiné stihli vyumývať všetky hrnce od masti. V súčasnosti rozlúčku s fašiangami organizujú členovia obecného zastupiteľstva so spolkami, pričom sa podáva pečená klobása, prebieha zabíjačka a obcou prechádza fašiangový sprievod v maskách, pozývajúci na zabíjačkové hody do kultúrneho domu.
Dlhá nad Oravou
Aj v obci Dlhá nad Oravou sa hovorilo: „Čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie. Naopak, keď boli fašiangy krátke, brali od kraja.“
Zábiedovo
V Zábiedove sa konali častejšie ako inokedy zábavy s pohostením pripraveným z vyzbieraných potravín. Po dedine chodili s tzv. „ďadom“, ktorého maska pozostávala z prevráteného kožucha. Sprevádzaní muzikou v domácnostiach vytancovali všetky dievky i ženy.
Oravská Jasenica
Obyvatelia obce Oravská Jasenica pri slove „fašiangy“ zvykli poznamenať: „Cez fašiangy čo týždeň, to svadba“, čo malo svoj význam, pretože zimné obdobie bolo obdobím zabíjačiek a nenastával problém s uskladňovaním mäsa. Aj tu sa konali veselé zábavy, ktorých sa zúčastňovali predovšetkým mladí ľudia. Potraviny a peniaze na hostiny a tancovačky získavali rovnako obchôdzkami po dedine.
Fašiangy na Záhorí
Fašiangové tradície na Záhorí majú tiež svoje špecifiká.
Fašiangy na Búroch
Fašiangy na Búroch majú osobitý slávnostný ráz. Už dva-tri týždne pred Popolcovou stredou sa v Borskom Mikuláši zídu mládenci, aby pod vedením richtára vybrali spomedzi seba 10-12 šabliarov na fašiangové chodenie a tance. Mládenci si zvolia „pokladníka“, dvoch slaninárov a mládenca, ktorý chodí pred hlavnou skupinou. Následne nastane doba nácviku tanca „šable“, príprava oblečenia a rekvizít.
Šabliari začínajú chodiť už v skorých ranných hodinách fašiangového pondelka. S hlavnou skupinou chodia „slaninkári“, oblečení za mäsiarov so zafarbenými tvárami, ktorí majú právo hocičo potiahnuť, vyvádzať šibalstvá. Pred šabliarmi ide „pýtač“ oblečený do vojenských šiat s vytesanou šabľou. V každej domácnosti sa spytuje, či chcú šable alebo tanec. Keď sa z fašiangujúcich niekto previní, richtár ho feruľou (z dreva vytesanou lopatkou - žezlom) vypláca po chrbte, kým nezakričí: Ďakujem! Podobne vyplácajú i ostatných chlapcov či mládencov, ktorí sa nezapájajú do tanca. Večer sa začne zábava, kde sa tancuje „adamica“, aby konope narástlo vysoké. Okolo polnoci začnú vystrájať ženáči a oficiálny rozchod je o polnoci, keď pochovávajú basu. Počas posledných fašiangových dní pracuje len ten, kto naozaj musí, lebo fašiangy bývajú raz do roka a na Búroch ich odbavujú s veľkou parádou.
Turci v Šaštíne - Strážach
Už od skorých ranných hodín sa v uliciach Šaštína - Stráží v posledných dňoch fašiangu ozývajú slová piesne „Už sa fašank kráci, už sa nenavráci“. Spieva ju skupina Turkov v čele so svojím kapitánom. Pred sprievodom Turkov idú maškary, ktoré udávajú miesto, kde sa majú Turci zastaviť a zatancovať turecký tanec. Sprievod prechádza všetkými ulicami mesta, navštívi každý dom a tancujú turecký tanec. V rodinách, kde majú slobodné dievčatá, tieto dobre vyzvŕtajú a pozvú na fašiangovú zábavu. V predposledný deň fašiangu, v pondelok, chodia za Turkov mládenci, v utorok ženáči, či starí mládenci. Fašiangové zábavy má každá skupina samostatne, no na utorňajšej fašiangovej zábave sa pochováva basa.
Fašiangy v Sološnici
V Sološnici, rázovitej obci pod Roštúnom, býva veselo. O fašiangové zvyky a ich priebeh sa stará 10-15-členná skupina členov dobrovoľného hasičského zboru. Už v sobotu, štyri dni pred Popolcovou stredou, prechádza obcou maškarný sprievod, pričom na saniach alebo koči vezú basu. Maškarný sprievod sa zastaví pri každom dome, muzikanti zahrajú ľudovú pesničku a maškary vykrútia dievčatá i staršie ženy do sýtosti a pozvú ich na fašiangovú zábavu, na pochovávanie basy. Táto zábava sa koná v posledný deň fašiangov, teda v utorok pred Popolcovou stredou. Maškarný sprievod má aj svojho pokladníka, ktorý pri volaní na fašiangovú zábavu inkasuje za rozdávané pozvánky, ktoré slúžia ako vstupenka. Do tanca a na počúvanie na tejto zábave vyhráva hudobná skupina Klasik. Kultúrny dom v Sološnici je v posledný fašiangový deň zaplnený do posledného miesta, pretože nikto si nechce nechať ujsť pochovávanie basy. Smútočného obradu pochovávaniu basy sa zúčastňujú mladí i starší občania, začína sa spravidla pár minút pred polnocou.
Mestské fašiangové oslavy
V mestskom prostredí sa o fašiangovú zábavu významne pričinili rôzne remeselnícke cechy, spolky a združenia. Tieto organizácie organizovali rôzne podujatia, ako napríklad sprievody v maskách, turnaje a tanečné zábavy, čím dodávali fašiangom špecifickú podobu. V posledných rokoch sa niektoré mestá snažia obnoviť a priniesť fašiangové tradície späť do ulíc.
Bratislavské fašiangy
Prvý ročník podujatia Bratislavské fašiangy sa konal v roku 2023. Hlavné mesto sa vtedy rozhodlo nadviazať na tradície z minulosti a priniesť fašiangovú zábavu do ulíc Bratislavy, čím oživilo mestské oslavy.
Fašiangy v Banskej Bystrici
Fašiangové obdobie v Banskej Bystrici tradične vyvrcholí sprievodom v maskách ulicami historického centra mesta. Tento sprievod je spojený aj s tradičným zvykom pochovávania basy, ktorý symbolizuje koniec fašiangového obdobia a začiatok pôstu. Súčasťou sprievodu sú aj členovia folklórnych súborov, ktorí predstavia tradičné zvyky spojené s pochovávaním basy, čím prispejú k autenticite a kultúrnemu zážitku.
Fašiangové piesne a pranostiky
Fašiangové spevy a tance sú základným kameňom fašiangových osláv. Tradičné melódie, ktoré sa prenášajú z generácie na generáciu, odzrkadľujú bohatú históriu a kultúrne dedičstvo regiónu. Jednou z najznámejších piesní fašiangového sprievodu je tá s názvom „Fašiangy, Turíce“:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasie,
dajte mi slaninu, čo sa vypasie.
A tam hore na komore,
sedí kocúr na slanine.
Choďte si ho odohnať
a mne kus odrezať.
Ere, ere, ako dvere,
om, om, ako dom,
Ešte, ešte ako kliešte.
Ak sa máte pozerať, idem si sám odrezať.“
K fašiangom sa viaže aj viacero pranostík:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“