Fašiangy odjakživa patria medzi najkrajšie dni a zábavy, predstavujúc jedno z najbohatších zvykov v obciach, ktorým sa končieval celý zvykový rok. Toto obdobie je spojené s veselosťou, spevom, zábavami, zabíjačkami a svadbami. Starí ľudia dodnes tvrdia, že práve fašiangy sú dňami plnými zábav, hojnosti a veselosti.
Fašiangové zvyky v Kubrej
Veselá fašiangová nálada v Kubrej mala svoje špecifické tradície a prebiehala podľa zaužívaných pravidiel, ktoré sa dedili z generácie na generáciu.
Príprava na fašiangy
Akousi predohrou v starej Kubrej bol zvyk vitia „fašiangových pier“. Už týždeň vopred dievky zháňali pekné veľké husie perá - „brká“ na výrobu fašiangových pier. Každá dievka pero zhotovila svojmu milému a poslala mu ho po chlapcovi vždy v sobotu pred fašiangovou nedeľou. Mládenci sa tiež nedali zahanbiť a svojmu dievčaťu poslali kožmanický ručník alebo nejakú peknú vyšívanú stuhu na zásterku.
Fašiangová nedeľa: Od úvodu k polnoci
Samotná fašiangová nedeľa bola v Kubrej bezprostredným úvodom do veselej nálady, ktorá začínala popoludní. Okolo tretej hodiny v nedeľu popoludní zahrali muzikanti pred krčmou „marš“, a tým sa vlastne začali samotné fašiangy. Mládenci boli sviatočne oblečení s fašiangovým perkom za klobúčikom „tralaláčikom“. Dievky prichádzali postupne jedna po druhej.
Cez deň tancovali v kole len mládenci - najlepší tanečníci. Ostatní postávali v krčme alebo sa medzi sebou bavili, spievali si a niektorí sa pri pulte „častovali“ hriatym. Muzika patrila vždy len mládencom, pretože oni platili muzikantov a tí poslúchali len mládeneckého richtára. V kole sa najčastejšie tancovali čardáše, polka, valčík a najmä mazúrka.
Zaujímavosťou bola prítomnosť starých žien. Tetky z Kubrej rozprávali, že v krčme bola viac ako 100-ročná pec aj so šporákom. Bola murovaná a pomerne veľká. Preto sa na ňu skoro pri každej muzike „vyteperili“ staré baby a odtiaľ pozorovali, ako sa mládež v krčme baví a ešte im tam bolo aj príjemne teplo. Keďže sa im z tohto miesta, nazývaného „z hanbálku“, kde sedávalo aj päť, ba i viac starých báb, nechcelo ísť preč, mali celú krčmu ako na dlani a ich pozornosti neušla ani tá najmenšia vec. Preto ich mládenci už večer vyháňali z krčmy domov. Keď sa zdráhali, tak im mládenci nasypali na šporák papriky a vtedy ženy chtiac-nechtiac, s nadávaním a obrovským kašľaním utekali, po jednej sa vytratili z krčmy.
Obchôdzky „pre konope“: Pondelok a utorok
Fašiangy sa nezaobišli bez chodenia „fašangárov“ po domoch, zvané „pre konope“. Bolo treba zavinšovať gazdinej, aby úroda, konope pekne narástli, vytancovať dievky v dome, získať ošítku jačmeňa do vreca, vajcia na praženicu, na pálenku, nastoknúť niečo na ražeň i čosi „do basy", aby bolo z čoho uhradiť fašiangovú muziku. Samotné tancovanie „pre konope“ je starým zvykom vo väčšine obcí na Slovensku. Muzikanti spolu s mládencami chodili po dedine a zastavovali sa pred každým domom, kde mali dievku a hrali „pre konope“. Tanečníci museli dievča a niekedy aj samotnú gazdinú dobre vyvrtieť a vyhadzovať dovysoka, aby konope vysoké narástli. Tancovalo sa „sellácka - vyhadzovaná".
Špecifiká obchôdzok
Tetky na skúškach v Kubrej hovorili, že v najstaršej Kubrej sa obchôdzky začínali len v pondelok napoludnie vždy na dolnom konci dediny a končili sa v strede dediny. V utorok sa pokračovalo tam, kde sa v pondelok skončilo. Počuli, že vraj dievka tancovala aj bosá, nie v papučiach, pretože konope by boli pupencové.
Zvyk „bieleho rubáša“
Zaujímavým, no dávno zaniknutým zvykom bolo, že ak v pondelok aj v utorok prišla dievka do krčmy oblečená v bielom rubáši, znamenalo to, že „rodičia púšťajú muziku“, t. j. muzikantov aj mládencov zavolajú dnu a pohostia ich vo vnútri v izbe. Tohto momentu si musel všímať najmä mládenecký richtár, aby vedel usmerniť „obchôdzkárov“ (muziku aj mládencov), do ktorého domu musia vojsť. Stalo sa totiž, že v bielom rubáši prišli oblečené aj dve-tri dievky naraz z jedného úseku, kadiaľ sa v ten deň „pre konope“ tancovalo. V ostatných prípadoch sa tancovalo len vonku pred domom. Nikdy sa nesmelo stať, že by taký dom obišli, pretože by to bola najväčšia urážka pre celú rodinu.
Večerné zábavy a preberanie muziky
Keď už v utorok skončili obchôdzku a tancovanie „pre konope“, vrátili sa do krčmy okolo 18.00 hodiny, kde pokračovala zábava mladých. Postupne sa v kole objavil aj nejaký ten „ženáč“ či vydatá žena. Všetci spolu tancovali mazúrku - „Na to som k vám prišiel“, špacírpolku - „Kačička divoká“, židovskú alebo trcanú polku, hrozenú - „Keď som išiel ven z Prahy“, sellácku (na kúby) - „V Orechovom zvonili“, sellácku-vyhadzuvanú-fašiangovú - „Niečo pre konope“, občas nejaký starý valčík, polku a pod. Večer okolo desiatej hodiny zábavu začali preberať ženáči, čo znamenalo, že pánom muziky nebol mládenecký richtár, ale jeden zo ženáčov - niekdajší mládenecký richtár. Mládenci sa bavili aj naďalej, s tým, že nemali ďalšie práva, a poslúchali ženáčov.
Pochovávanie basy: Koniec fašiangov
V nedeľu trvala muzika vždy do polnoci a tak ako pochodom začala, tak aj pochodom skončila (pochod je vlastne marš). Mládenci, ktorí mali pri sebe milú, museli ju „vystrojiť“ domov a hneď zostávali na vohľadoch. Ostatní si ešte na dobrú noc zaspievali nejakú pesničku a rozišli sa spať.
Utorok je deň, kedy sa končí obdobie zábav a veselosti - fašiang. Presne o polnoci muzikanti v Kubrej hrávali pochod a vykonali najslávnostnejší a zároveň najsmutnejší akt na koniec fašiangov - pochovanie basy. Samotný akt mal veľkú vážnosť, preto ho vždy vykonával jeden z najstarších a najváženejších občanov. Nesmel chýbať farár, ktorý si dával na seba niečo čierne, organista oblečený v kabani a mendíci, ktorí mali oblečené biele košele naruby.
Basu (B-bas alebo kontrabas podľa muziky, aká hrala), ktorú položili v strede krčmy na dve stoličky, pokropili, vypili pri nej fľašku pálenky a začali spievať. V miestnosti zhasli všetky petrolejové lampy a svietili iba dve-tri sviečky okolo basy. Určený chlap - spevár, ktorý spieval vždy sám, začal vlastný obrad pochovávania basy. Spieval predpísanú pieseň, ktorá sa dedila z pokolenia na pokolenie, so smútočným tónom a s dôstojným chovaním. Po odspievaní všetkých „obradných“ piesní sa pochovávanie basy skončilo a prítomní sa rozchádzali domov.
Tradície po Fašiangoch
Keď „Škaredá streda“ uzamkne v dedine veselosť a utíchne muzika, harmonika i krčma, nastáva 40-dňový pôst, počas ktorého sa nesmelo hrať na žiadnom nástroji.
Zber jačmeňa a „chodená s klátom“
Popoludní a niekedy aj dopoludnia zvykli mládenci zapriahnuť koňa do voza, ktorý však nikdy nebol poriadne „zložený“. V prípade snehu sa zapriahalo do saní. Mládenci si zvykli posadať na voz (aj keď bol pôst, s jemným spevom so sprievodom harmoniky) a išli po domoch zberať vrecia s jačmeňom, ktoré najatý muž nechal poloplné po domoch počas fašiangovej obchôdzky. Potom toto obilie predali.
So spomínaným „klátom“ sa chodilo večer vo sviatočnom oblečení. Bola to v podstate taká ovenčená, nastrojená hračka - koník, s ktorým vošli do každého domu, kde sa konali priadky. Zaspievali nejakú pieseň a každá dievka, ktorá bola prítomná, zaplatila predpísaný poplatok, dva šestáky. Potom niektorú z nich posadili na klát, že vraj, aby cez pôst sedela a netancovala... No a tomu vraveli „chodená s klátom“.
Ľudové fašiangové a iné piesne
Počas fašiangového obdobia a na ľudových zábavách sa spievali rôzne piesne, z ktorých mnohé pretrvali do dnešných dní. Ich texty sú svedectvom o živote, láske a veselí v minulosti. Niektoré z nich sú uvedené nižšie:
Vretienko mi padá
Vretienko mi padá ktože mi ho podá (2x)
Nemám tu milého, ani brata jeho (2x)
Nebanovala by, keby nemusela (2x)
Keby ťa šuhajko, rada nevidela (2x)
Rada nevidela, a aj rada mala (2x)
Keby ťa šuhajko, stále milovala (2x)
Načo si mi načo, ty šuhajko nízky (2x)
Trenčín dolinečka
Trenčín dolinečka, pekná rovinečka.
Dýnom, dánom
Dýnom, dánom, na kopečku stála, dýnom, dánom, na mňa pozerala,
/: dýnom, dánom, neozeraj na mňa, dýnom, dánom, nepôjdeš ty za mňa. :/
Dýnom, dánom, šuhajíčko milý, dýnom, dánom k večeru sa chýli,
/: dýnom, dánom, podajže mi rúčku, dýnom, dánom, bozkaj na rozlúčku. :/
Číže si, šuhajko
Číže si, šuhajko, číže si, strela ti do duše, pekný si!
/: Keď som ťa počula zhovárať, hneď som ti bežala otvárať. :/
Porezala som sa, jaj bolí, javorový lístok zahojí.
/: Javorový lístok, zahojže, ty môj najmilejší, bozkajže! :/
Mala som frajera, jak ruža, toho by som chcela za muža,
/: ani by mu robiť nedala, len by ho pre krásu chovala. :/
A ja taka čarna
/: A ja taka čarna, jak čarna čarnica. :/
/: Naj še mi vystupi, šej, hoj, naj še mi vystupi šej, hoj, naj še mi vystupi, z drahy paradnica. :/
/: Z drahy paradnica, z poľa robotnica, :/
/: bo ja taka čarna, šej, hoj, bo ja taka čarna, šej hoj, bo ja taka čarna, jak čarna čarnica. :/
Dievča, dievča, lastovička
Dievča, dievča, lastovička, rád ťa vidím od malička,
/: od malička maličkého, zo srdiečka úprimného. :/
Dievča, dievča, lastovička milujem ťa od malička,
/: od malička až po teraz, pobozkaj ma aspoň len raz. :/
Šuhaj, šuhaj, lastovička, odpadols´ mi od srdiečka,
/: jak od srdca, tak od lásky, jaj jak jabĺčko od halúzky. :/
Na kvet dievča vodu ločká, povedalo, že ma dočká,
/: ločkaj, ločkaj, duša moja, veď ty budeš žena moja. :/
Moja mamka niečo má
Moja mamka niečo má, niečo má, schovala to do sena, do sena.
Pôjdeme my do lesíka, chytíme si zajačika.
Prší, prší
Prší, prší, len sa leje, nezatváraj milá dvere, milá má, duša má, nezatváraj pred nama.
Keď som išiel od Zuzičky, štrngali mi podkovičky, štrngali, brgali, sivé očká plakali.
70 sukien mala
70 sukien mala a predsa sa nevydala. A ja nemám iba iba jednu, pýtajú ma až za Viedňu.
70 tisíc mala a predsa sa nevydala a ja nemám iba iba zlatý, dostal sa mi bajuzatý.
Pod oblôčkom vyskakoval, štyri groše ukazoval.
Z brezového dreva voda kvapká
Z brezového dreva voda kvapká (2x).
Napiže sa Katka, Katulienka Katka, veď je sladká.
Už som sa napila, už mi je dosť (2x).
Išla sova na tanec
Išla sova na tanec vyfintená veľmi, pratala sa poza pec, pratala sa dvermi.
Keď ju vrabček uvidel, hneď ho svrbí nôžka, poď sovička na tanec, skočíme si troška.
Tančil vrabček strapatý, tance samé nové, postúpal on na palec milej pani sove.
Pozor vrabček pozor daj, ak sa bojíš búrky, na päty mi nestúpaj, ani na pazúrky.
Naľakal sa tanečník, že mu zláme kosti.
Lietala si lastovička
Lietala si lastovička lietala, až sa ona neba-zeme týkala.
Priletel k nej krahulíček, biely vták, či sa budeš lastovička vydávať.
Išlo dievča pre vodu
Išlo dievča pre vodu, cez zemiansku záhradu.
Prišiel pán, rozbil džbán, tralalala rozbil džbán.
Neplač dievča, neplač ty. Za džbán sa ti zaplatí.
Za ten džbán toliar dán, tralalala toliar dám.
Dievča toliar nechcelo, len za džbánom želelo.