Fašiangy v Detve a úloha DFS Ratolesť

Fašiangy sú obdobím radosti, veselosti a tradičných zvykov, ktoré v Detve majú hlboké korene. Hoci na čas zanikli, boli s úspechom obnovené a dnes sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho života mesta, pričom v nich významnú úlohu zohráva Detský folklórny súbor (DFS) Ratolesť.

Tradície fašiangov v Detve: História a obnova

V Detve počas troch fašiangových dní tradične chodili bursovníci, ktorí si spomedzi seba vybrali richtára, pisára a krčmára. Pri bursovaní získanú výslužku v podobe peniažkov či potravín (slanina, klobása, vajcia...) použili na vyplatenie gazdinej v dome, v ktorom sa uskutočnila zábava. Vyzbierané podarúnky slúžili aj na vybielenie izby, kde vyvrcholila zábava, a na trúnok či pohostenie. Hlavné masky boli pán, cigán a horár. Typické pre všetky slovenské oblasti boli palicové (reťazové) tance mládencov.

Fašiangy v Detve zanikli koncom 50. rokov minulého storočia. Detvania však tento zvyk úspešne obnovili v roku 2008, keď sa ho zúčastnili všetky domáce folklórne kolektívy. Od roku 2011 fašiangové zvyky organizuje OZ DFS Ratolesť v spolupráci s Kultúrnym centrom A. Súčasťou obnovených fašiangov sú rôzne podujatia, ktoré zapájajú širokú verejnosť a zachovávajú pôvodné tradície.

Fašiangová zabíjačka a sprievod v roku 2016

V sobotu 6. februára 2016 už v skorých ranných hodinách rodičia malých súboristov kúrili do kotla a začala sa tradičná detvianska zabíjačka, so všetkým čo k nej patrí. Všetky produkty boli súčasťou vstupného na Fašiangovej zábave v Kultúrnom dome pri kostole. Bursovníci a maskový sprievod so spevom a bláznením sa, čo na tento sviatok je priamo určené, začal od Domu kultúry A. Program „Tuto nám nedali, tuto nám dajú“ v Chudobienci naplnil sálu Kultúrneho domu do posledného miesta.

Pochovávanie basy a fašiangová zábava

Pred pochovávaním basy divákov milo prekvapili mamičky svojich ratolestí žartovným tancom „Na fašiangy stará baba“. Potom priestor patril cigánskym piesňam v podaní Maryši Oláhovej a pozvanie na parket so sprievodnou hudbou Tomáša Boráka. Pochovávania basy sa ujal Pavel Ľupták a Jana Ľalíková ako „kvázi farár a mníška“ s výborným hereckým výkonom. Aj keď sa basa pochovala, zábava pokračovala, lebo podľa zvykov na ňu tento rok mal prísť rad až 9. februára.

Fašiangy v zariadeniach sociálnych služieb: Radosť pre každého

Fašiangové obdobie je v Domove dôchodcov Detva už roky spojené s pečením plnených šišiek, zábavou a karnevalom, ktorý sa úspešne podarilo v domováckom prostredí zrealizovať aj v piatok 5. februára 2016. Klienti domova sa premenili na indiánov, tanečnice, princezné, kovbojov, mušketierov, pričom krátkovlasí sa stali dlhovlasými. Vidieť, akú má radosť napríklad 93-ročná pani, ktorá sa prestrojí za detskú rozprávkovú postavičku „Pipi dlhú pančuchu“, dáva zamestnancom pozitívny impulz, že ich práca dáva zmysel a zverencom prináša radosť. Fašiangový čas je taký - čas radosti, veselosti.

V piatok 5. februára 2016 to naplno roztočili aj deti z Domova sociálnych služieb v Detve (DSS). Stretli sa tam bytosti z rozprávkového sveta aj z toho reálneho. Všetci spolu boli dôkazom, že môžeme súzvučiť, napriek rôznemu veku, rôznym chorobám. Rodičia si dali záležať, aby svoje ratolesti vystrojili parádne. Jeden z najmenších klientov, Radko, bol na karnevale za bábätko. Občas si síce pristúpil plienku, ale držal sa statočne - aj s cumlíkom - a vykrútil rytiera Davidka. Prišiel aj lekár Andrej, aj princezné, dokonca aj väzeň (či väzenkyňa) v pruhovanom. Čarodejníci tiež mali svoj priestor a fičali len taký fukot. Aj včela doletela, priateľská, nikoho neuštipla, objavil sa i duch v bielom. Kto nezažil, prišiel o veľa.

Vytancovali sa aj tí, ktorí majú kvôli zdravotným ťažkostiam bariéru pri osobnejších kontaktoch s inými ľuďmi, no hudba, tanec a smiech zmietli všetky zábrany. Tancoval každý, no hádam najviac to roztočili vozíčkari, veľkí i malí. Fašiangový karneval v Domove sociálnych služieb Detva (DSS) bol temperamentný, veselý, nasmiali sa, vyšantili. Dokonca nechýbala ani súťaž Lets Dance - zapojiť sa mohol každý smelý tanečník (záujemcov bolo neúrekom, žiadne okolky či ostych) a, veru, tanečné kreácie boli neskutočné. Odmeny boli sladké a bolo ich veľa, takže rezeň na obed po karnevale poniektorí už nezvládli. Karnevaly patria medzi tradičné školské akcie, no tak, ako to dokážu rozbaliť deti v detvianskej DSS-ke, to je výnimočný zážitok, napriek tomu, že im osud veľa ubral zo zdravia.

Úspechy DFS Ratolesť Detva

Okrem organizovania fašiangových zvykov sa OZ DFS Ratolesť aktívne zapája aj do ďalších folklórnych podujatí a súťaží, kde dosahuje významné úspechy:

• 26.11.2023 - Na súťaži Zlatý kľúčik Slovenska získali 1. miesto Sabi a 2. miesto Oli.
• 22.8.-27.8.2023 - Súbor sa zúčastnil XIII. ročníka majstrovstiev sveta vo folklóre „World folk 2023“, ktoré sa konali v Nessebar, letovisku Slnečné pobrežie, Sveti Vlas a Pomorie v Bulharsku. Na festivale sa zúčastnilo viac než 700 účinkujúcich z Bulharska a zahraničia.
• 26.7.2023 - Účasť na podujatí Talenty Podpoľania.
• 12.6.2023 - Účasť viacerých speváčikov z Ratolesti na podujatí Spievanky pod Poľanou.
• 10.6.2017 - Účasť na DFF Hrajte nám, husličky III.
• 2.6.2017 - Účasť na podujatí Deň na dedine - I.
• 2.5.2017 - Účasť na tradičnom podujatí Stavanie májov - I.
• 19.12.2016 - Účasť na Vianočnej akadémii I.
• 3.6.2016 - Účasť na podujatí Deň na dedine - Spevy - I.
• 29.4.2016 - Účasť na tradičnom podujatí Stavanie májov I.
• 3.10. - 4.10.2015 - Účasť na Detvianskom jarmoku na Námestí.
• 2.10.2015 - Účasť na Partizánskej prehliadke na Námestí.

Členovia súboru, od najmenších detí, strednej zložky až po staršie dievčatá, pravidelne vystupujú s Ľudovou hudbou T., prezentujúc tak bohatstvo detvianskeho folklóru na rôznych regionálnych i medzinárodných podujatiach.

tags: #fasiangy #s #ratolestou #detva