Farský kostol v Prievidzi, zasvätený sv. Bartolomejovi, má bohatú históriu a je centrom duchovného života pre miestnych veriacich. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na históriu tohto významného chrámu, ako aj komplexné informácie o sviatosti krstu, ktorá je základným pilierom kresťanskej viery, a súvisiacich sviatostiach v miestnej farnosti.
História Farského Kostola sv. Bartolomeja v Prievidzi
Kostol sv. Bartolomeja slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Prievidza je okresné mesto a centrum regiónu Horná Nitra, pričom kostol stojí v centre mesta na Pribinovom námestí v otvorenom areáli.
Vznik a Rané Storočia
Kostol postavili niekedy v priebehu 14. storočia ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou vežou na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Odborníci sa nevedia úplne zhodnúť na dobe vzniku stavby; uvádza sa prvá polovica 14. storočia, ako aj druhá polovica 14. storočia.
Vzorom pre staviteľov mal byť podľa časti odborníkov farský kostol v neďalekých Bojniciach, vtedy sídle vicearchidiakonátu. Zasvätenie farského kostola sv. Bartolomejovi našlo odraz aj v prvom erbe mesta, na ktorom sa nachádzala postava tohto svätca, patróna garbiarov.
Prestavby a Historické Udalosti
V roku 1383 bola Prievidza povýšená na kráľovské mesto s právom slobodnej voľby farára, ktorý sa ale mal prezentovať ostrihomskému arcibiskupovi. Už na začiatku 15. storočia farský kostol nestačil rastúcemu počtu farníkov, preto padlo rozhodnutie o prestavbe, ktorú mali podporiť aj odpustky udelené pápežom Jánom XXIII.
V 30. rokoch 15. storočia možno predpokladať poškodenie stavby počas útokov husitov, kedy mala byť Prievidza vypálená. Následne, po roku 1450, sa realizovala veľká oprava a prestavba poškodeného farského chrámu. Počas reformácie prešiel kostol do rúk evanjelikom, ktorí zväčšili jeho kapacitu prístavbou murovaných tribún pri južnej a severnej stene lode. V roku 1678 bol objekt podpálený vojskami Imricha Tököliho (Thököly).
Ďalšie práce sa uskutočnili aj v priebehu 20. storočia. V roku 1956 boli objavené a reštaurované nástenné maľby v exteriéri. Banskobystrický biskup Rudolf Baláž 22. novembra 2009 posvätil kostol po približne dvojročnej obnove exteriéru. Išlo o opravu fasád a strechy, ako aj o reštaurovanie kamenných prvkov a zvonov.
Architektonické Detaily a Umenie
Nezvyčajná je dvojpodlažná sakristia na severnej strane. Obe podlažia sú zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom. Na poschodie vedie točité kamenné schodisko vo valcovej prístavbe s dvoma malými okienkami s lomeným oblúkom.
Gotické portály nájdeme na západnej strane v podveží, ako aj na južnej strane presbytéria (zaslepený). Z freskovej výzdoby sa dochovali len zvyšky. Na severnej strane ide o scénu “Snímanie z kríža” s uvedeným letopočtom 1523. V západnej časti južnej steny lode staršiu maľbu prekryl mladší, dnes len fragmentárne zachovaný obraz.
Sviatosť Krstu
Krst je prvou a najpotrebnejšou sviatosťou. Je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krstom sme oslobodení od hriechu a znovuzrodení ako Božie deti, stávame sa Kristovými údmi, sme začlenení do Cirkvi a dostávame účasť na jej poslaní.
Význam a Teológia Krstu
Slovo krst pochádza z gréckeho slova baptizein a znamená doslova ponoriť. Krst je sviatosť znovuzrodenia, ktorou človek vystupuje zo stavu dedičného hriechu a navracia sa k Bohu. Božou mocou je oslobodený od zla a začleňuje sa do Cirkvi - rodiny Božích detí.
Telesným narodením dostávame prirodzený život. Pokrstením sa duchovne rodíme pre nadprirodzený život, čiže pre nebo. V krste nás Pán Boh očisťuje od dedičného hriechu a posväcuje našu dušu, zaodieva nás do posväcujúcej milosti. Stávame sa Božími deťmi, kresťanmi katolíkmi, členmi Cirkvi a dedičmi Božieho kráľovstva.
Pôvod a Biblický Základ Krstu
Sám Pán Ježiš dal apoštolom príkaz: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28, 19). Apoštoli tak naozaj konali, rozšírili sa do celého sveta a plnili Ježišov príkaz. Neskôr (okolo roku 100) v diele Didaché čítame takéto svedectvo: „Vo veci krstu postupujte takto: Krstite v tečúcej vode v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého.“ Kedysi sa krst udeľoval väčšinou dospelým tak, že vošli do akéhosi „malého bazéna“ plného vody a tam boli trikrát ponorení.
Účinky Krstu
V Liste Galaťanom 3,27 sa píše: „Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.“ Krstom sa obliekame v Krista, čo znamená skôr bytie, stav človeka. Človek sa pripája ku Kristovi a k jeho telu, získava nový základ pre svoj život.
- Odpustenie hriechov: Krstom sa človeku odpúšťajú všetky hriechy, ktoré spáchal až do chvíle krstu. Človek je tak po krste úplne očistený kúpeľom, a preto sa mu už nemá čo odpúšťať pri sviatosti zmierenia. Napriek tomu v nás zostáva zlá žiadostivosť, ktorá nás nabáda ku konaniu zlých skutkov, ktoré nás vzďaľujú od Božej lásky.
- Znovuzrodenie v Duchu Svätom: Je účinkom krstu, ktorý nás posväcuje. Keď sa dáme pokrstiť, ponoríme svoje osobné príbehy do Božej lásky, čím sa naše životy odovzdajú Kristovi, ktorý nás sprevádza svojou láskou a oslobodzuje nás od strachu.
- Nezmazateľná pečať: Sv. Augustín pripodobnil túto pečať znaku, aký dostávajú vojaci. Aj krst vtláča človeku pečať, ktorá sa nedá zrušiť, odvolať alebo zničiť. Ak boli raz pokrstení, zostáva im to navždy.
- Jednota v spoločenstve Cirkvi: Krst ľudí spája tak hlboko do jedného spoločenstva, že hoci majú rôzny pôvod či patria do rôznych spoločenských vrstiev, v cirkevnom spoločenstve nachádzajú jednotu. Krst vytvára rozdiel medzi ľuďmi, no zároveň tvorí jednotu medzi tými, ktorí boli pokrstení. Tým, že sa niekto stane členom Cirkvi, prestáva patriť sebe a začína patriť Kristovi. Jeho úlohou sa stáva služba spoločenstvu, rozvíjanie duchovného života a vyznanie viery, ktorú dostal.
Požiadavky a Podmienky pre Krst
Prijať krst môže každý človek, ktorý ešte nebol pokrstený a túži po ňom. Rodičia, keď Vás Pán Boh požehnal dieťaťom, ste povinní vychovávať dieťa prirodzene, aby bolo dobrým človekom. Keď dávate dieťa pokrstiť, máte povinnosť vychovávať ho aj k nadprirodzenej viere. Vy ste pre svoje dieťa prvými učiteľmi, kňazmi a pastiermi ich duší. Vy ste v prvom rade zodpovední za výchovu Vášho dieťaťa.
Príprava na Krst
Krst detí do 7 rokov
Ak chcete dať pokrstiť svoje dieťa do 7 rokov, je potrebné prísť v úradných hodinách do kancelárie fary. Doneste rodný list dieťaťa a dohodnete si termín krstnej náuky a termín krstu. Krstná náuka býva zvyčajne v stredu, v týždni pred krstom o 18:00 vo fare. Krst sa udeľuje 2. a 4. sobotu v mesiaci o 9:00 vo farskom kostole alebo v nedeľu v rámci niektorej svätej omše. Pre dieťa je potrebné zabezpečiť bielu košieľku s vyšitým menom, priezviskom a dátumom krstu a krstnú sviecu. V Prievidzi je možné zakúpiť ich v predajni Spolku sv. Vojtecha. Predkrstné stretnutie rodičov a krstných rodičov býva podľa dohody s kňazom, zvyčajne v sobotu o 9:30.
Krst detí od 7 do 14 rokov
Pokiaľ je vaše dieťa vo veku od 7 do 14 rokov a chcete ho dať pokrstiť, treba to ohlásiť v priebehu septembra na fare kňazom alebo v škole katechétom. Príprava je v rámci hodín náboženstva v škole a v rámci farskej katechézy - začína sa na začiatku školného roka. Sviatosť krstu a prvé sv. prijímanie sa vysluhuje deťom po ukončení prípravy v rámci svätej omše. Bližšie informácie sa dozviete od kňaza po nedeľnej detskej svätej omši.
Krst dospelých
Príprava na krst dospelých sa začína každý rok v septembri. Ak sa chcete stať kresťanom a členom Katolíckej cirkvi, treba sa začiatkom septembra ohlásiť vo fare. Príprava na krst (katechumenát) trvá približne 2 roky. Krst býva udelený na Veľkonočnú vigíliu (Bielu sobotu) večer v katedrále v Banskej Bystrici diecéznym biskupom, alebo v našom farskom kostole. Zároveň sa dospelým vyslúži sviatosť birmovania a prvé sv. prijímanie.
Krst v nebezpečenstve smrti
Keď je dieťa choré, prípadne keď zomiera, môže byť pokrstené čo najskôr a môže ho pokrstiť ktokoľvek, kto vie krstiť a chce krstiť. Teda doma, alebo v nemocnici.
Aleteia vysvetľuje: Pochopenie sviatosti krstu
Úloha Krstných Rodičov
Úlohou krstného rodiča je pomáhať krstencovi v uvádzaní do kresťanského života. Je to dospelý kresťan, ktorý pomáha novopokrstenému vrastať do kresťanskej náuky a života. Je potrebné vybrať takých krstných rodičov, ktorí budú svojmu krstnému dieťaťu dobrým príkladom, pretože medzi nimi vzniká duchovné príbuzenstvo. Krstný rodič má mať ostatné potrebné sviatosti, ktoré ho uschopňujú vykonávať túto úlohu - prvé sv. prijímanie a sviatosť birmovania. Treba dbať aj o to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Sviatosť Birmovania
Sviatosť birmovania je dôležitým krokom v živote katolíckeho veriaceho, nakoľko je nevyhnutná na dovŕšenie krstnej milosti. V tejto sviatosti sa birmovanec skrze vkladanie rúk, pomazanie a modlitbu napĺňa Duchom Svätým k vnútornému posilneniu a odvážnemu vyznávaniu viery.
Význam a Pôvod Birmovania
Slovo „BIRMOVANIE“ pochádza z latinského slova confirmatio a znamená posilnenie. Táto sviatosť rozmnožuje v človeku dary Ducha Svätého a vtláča do duše nezmazateľný znak - poslanie. Uvedená sviatosť jednotlivca dokonalejšie spája s Cirkvou a bohato ho obdarúva osobitnou silou Ducha Svätého, takže je ako pravý Kristov svedok povinný šíriť a brániť vieru slovom i skutkom (porov. KKC 1285).
V prvých storočiach birmovanie zvyčajne tvorilo jedno jediné slávenie spolu s krstom a podľa vyjadrenia svätého Cypriána tvorilo s ním „dvoj-sviatosť“. S nárastom počtu krstov detí a rozšírením diecéz už biskup nemohol byť prítomný na všetkých krstoch. Keďže na Západe chceli vyhradiť dovŕšenie krstu biskupovi, zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí.
Východ si zachoval obidve sviatosti spojené, takže birmovanie udeľuje kňaz, ktorý krstí, avšak iba krizmou (po grécky myron), ktorú posvätil biskup. V rímskej Cirkvi vzniklo birmovanie ako samostatná sviatosť časovým posunutím krstu vodou a pokrstného pomazania spojeného s vkladaním rúk biskupa. Definitívne sa sviatosť krstu od birmovania oddelila až v 8. a 9. storočí. Poslednú úpravu obradu birmovania na odporúčanie Druhého vatikánskeho koncilu nariadil pápež Pavol VI. v roku 1971.
Obrad Sviatosti Birmovania
Viditeľným znakom, čiže matériou sviatosti birmovania, je krizmácia. Pod „krizmáciou“ rozumieme položenie ruky biskupa na hlavu birmovanca a pomazanie krizmou na čele. Krizma je olivový olej zmiešaný s balzamom a posvätený biskupom na Zelený štvrtok. Olivový olej predstavuje čistotu svedomia. Mazanie olejom - krizmou je prastarý symbol, ktorý znamená posilnenie, očistenie, splnomocnenie, silu a moc. Svoj pôvod má v Biblii pri mazaní kráľov a svätení kňazov. Pomazanie krizmou symbolizuje nasledovanie Krista až do krajnosti svedectva viery - k mučeníctvu (martýriu). Vkladanie rúk biskupa znamená privlastnenie, požehnanie a splnomocnenie. Birmovanec dostáva dispozíciu pre svedectvo, šírenie viery slovom i skutkom a jej obranu. Taktiež symbolizuje odovzdanie človeka do vlastníctva a služby Ježiša Krista.
Účinky Sviatosti Birmovania
Účinok sviatosti birmovania spočíva v osobitnom vyliatí Ducha Svätého, aké kedysi apoštoli dostali v deň Turíc. Vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak, „charakter“, ktorý znamená, že Ježiš Kristus označil kresťana pečaťou svojho Ducha a obdaril ho mocou z výsosti, aby bol jeho svedkom. Birmovanie, hoci nie je nevyhnutne potrebné k spáse, má veľký význam pre napĺňanie tohto cieľa človeka. Kanonické právo však predpisuje veriacim prijať túto sviatosť, pokiaľ je k tomu príležitosť. Kto by túto sviatosť zatvrdilo odmietal a neprijal ju z pohŕdania, ťažko hreší.
Vysluhovateľ Sviatosti Birmovania
- Riadnym vysluhovateľom je biskup. Už z tradície Cirkvi je vkladanie rúk a pokrstné pomazanie vyhradeným právom biskupa.
- Mimoriadnym vysluhovateľom je kňaz so splnomocnením biskupa. Kňaz (presbyter), alebo viacerí kňazi, ktorých z vážnych dôvodov na to splnomocní biskup. Hoci biskup môže v prípade potreby dať kňazom splnomocnenie vysluhovať birmovanie, má ho udeľovať on sám. Ak je kresťan v nebezpečenstve smrti, môže mu birmovanie udeliť ktorýkoľvek kňaz.
Vek pre Prijatie Sviatosti Birmovania
Ak je človek schopný užívania rozumu (rozumového rozlišovania), je tendencia posúvať vekovú hranicu skutočnej dospelosti. Latinský zvyk už od stáročí určuje ako orientačný bod na prijatie birmovania „vek usudzovania“.
Príprava na Sviatosť Birmovania
Príprava na prijatie sviatosti birmovania je rozdelená do dvoch fáz:
- Vzdialená príprava: Prebieha na hodinách náboženskej výchovy od 1. až po 9. ročník ZŠ, počas ktorej dieťa prijme prvé sväté prijímanie (zvyčajne v 3. ročníku). Zahŕňa praktický život viery podľa zásad učenia Katolíckej cirkvi.
- Bezprostredná príprava: Začína sa v septembri a trvá necelý jeden školský rok. Táto blízka príprava trvá od júna do nasledujúcej Veľkej Noci, kedy bývajú birmovanecké katechézy. Prípravu robí kňaz vo farnosti v spolupráci s animátormi. Stretnutia prebiehajú v spoločenstvách aj spoločne. Súčasťou prípravy je chata a duchovná obnova pre birmovancov.
Prihlásiť sa na prípravu na sviatosť birmovania v našej farnosti je možné do konca mája pre tých, ktorí končia základnú školu a, samozrejme, aj pre starších. Sviatosť birmovania sa potom udeľuje zvyčajne v máji.
Farnosti v Prievidzi a Administratívne Požiadavky
Cirkevnoprávne Delenie
Prievidza sa cirkevnoprávne delí na dve farnosti: Prievidza - mesto, zasvätená svätému apoštolovi Bartolomejovi, a Prievidza - Zapotôčky, zasvätená svätej Terézii z Lisieux.
Licencia pre Krst z Inej Farnosti
Ak máte záujem o vyslúženie sviatosti krstu, je dôležité skontrolovať, do ktorej farnosti patríte. Podľa toho sa potom obráťte na príslušný farský úrad. Pokiaľ je dieťa z inej farnosti ako Prievidza - Zapotôčky, potrebujete licenciu ku krstu, ktorú si rodičia prinesú od miestneho farára. Farský úrad potom vypíše krstný lístok so všetkými náležitosťami. Dátum a hodinu krstu si dohodnete osobne. Pred krstom je potrebné absolvovať (rodičia a krstní rodičia) krstnú náuku.