Fašiangy sú obdobím radosti, zábavy a karnevalov, ktoré sa tradične oslavujú na prelome zimy a jari. V materských školách predstavujú fašiangy jedinečnú príležitosť na priblíženie ľudovej slovesnosti, zvykov a tradícií deťom predškolského veku. Tieto tradície sú základným kameňom, na ktorom sa buduje ďalšie systematické pôsobenie výchovy umením. Materské školy sa v tomto období premenia na miesta plné smiechu, tanca a kreativity, kde deti nielen slávia, ale aj objavujú bohatstvo kultúrneho dedičstva.
Historický kontext a pôvod Fašiangov
Fašiangy sú tradičné rímskokatolícke obdobie karnevalu, ktoré prináša radosť, hojnosť a veselosť. Ich čas nastáva po konci Vianoc príchodom Troch kráľov (6. januára) a končí sa pred veľkonočným pôstnym obdobím na Popolcovú stredu, niekedy nazývanú aj „Škaredá streda“. V ľudovom kalendári sú fašiangy druhou polovicou zimy a prechodným obdobím medzi zimným a jarným obdobím. Ich dĺžka je premenlivá, pretože je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktoré sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa pripadla na prvú nedeľu po prvom jarnom splne. Oslavy fašiangov vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka.
Názov „fašiangy“ je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená „posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom“. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“, odkazujúci na čas, keď sa končilo s jedením mäsa pred pôstom.
Tradičné fašiangové zvyky
Počas fašiangov sa konali a dodnes konajú zábavy, plesy, sprievody a zabíjačky. Ľudia boli uvoľnenejší, obliekali sa do masiek a vypekali tradičné jedlá. Pre našich predkov malo všetko svoj zmysel, a vyprážanému sladkému pečivu dokonca pripisovali rituálny charakter.
Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa robili magické obradné úkony, ktorými sa ľudia snažili ovplyvniť úrodu a zdravie:
- Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance.
- Sánkovali sa po poliach.
- Muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy.
- Vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.
Usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobré sily. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Medzi najznámejšie fašiangové piesne patrí táto:
„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.
A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“
Konali sa aj spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a tradičné šišky.
Fašiangové masky a ich symbolika
Fašiangové sprievody boli plné rozmanitých masiek. Ľudia verili, že masky im pomôžu zahnať zlých duchov a privolať hojnosť.
Najtypickejšie fašiangové masky:
- Medveď: Často ho ťahali na vôdzke, zatiaľ čo on vtipne tancoval. Symbolizoval silu a plodnosť.
- Koza, turoň, kôň: Zvieracie masky boli bežné a predstavovali plodnosť a úrodu.
- Slameník (alebo „kurina baba“): Jedna z najstarších masiek, kedy bol človek obtočený slameným povrieslom alebo mal slamenú sukňu. Symbolizoval prechod zo zimy na jar.
- Masky rôznych povolaní alebo národností (napr. Cigáni).
- Muži a ženy prezlečení za opačné pohlavie, pričom vzájomne parodovali ich typické vlastnosti.
Fašiangy v materskej škole: Prípravy a oslavy
V materských školách sa fašiangy stávajú skvelou príležitosťou na prepojenie detí s ľudovými tradíciami hravou a interaktívnou formou.
Prípravy na fašiangový karneval
S prípravami na fašiangový karneval sa zvyčajne začína s predstihom. Deti sa aktívne zapájajú do rôznych tvorivých činností, ktoré im pomáhajú spoznávať a prežívať fašiangové tradície.
- Výroba masiek: Deti vyrábajú papierové masky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou karnevalu. Pri výrobe masiek sa oboznamujú s rôznymi predmetmi a ich vlastnosťami a učia sa rozlišovať zdraviu nebezpečné pomôcky a predmety.
- Výzdoba priestorov: Spoločne pripravujú výzdobu tried, aby vytvorili veselú a farebnú atmosféru.
- Hudobná príprava: Deti sa učia fašiangové piesne a riekanky, ktoré spievajú a recitujú počas karnevalu.
- Tanečná príprava: Nacvičujú tance, ktoré predvádzajú na karnevale.
Karnevalový deň
Deň karnevalu je pre deti jedným z najobľúbenejších dní v roku. Materská škola sa premení na pestrofarebnú miestnosť plnú rozprávkových postavičiek.
- Masky a kostýmy: Deti prichádzajú v krásnych maskách a kostýmoch, ktoré si pripravili s pomocou rodičov.
- Zábavný program: Na karnevale je pripravený zábavný program plný hier, súťaží, tanca a spevu.
- Účasť rodičov: Karnevalu sa zúčastňujú aj rodičia, pre ktorých je často pripravený špeciálny program, a niekedy aj oni prichádzajú v maskách vyrobených z odpadového materiálu.
- Odmeňovanie: Všetky masky sú odmenené peknými a chutnými cenami, aby nikto nebol smutný.
Fašiangový sprievod
Niektoré materské školy organizujú aj fašiangové sprievody. Napríklad, deti zo včielkovej triedy sa oblečené a v rámci možností zamaskované vyberú do mesta s vyzdobeným vozom a basou. Veselú náladu tak prinášajú na rôzne miesta, ako sú mestský úrad, predajne, obecný úrad alebo dokonca do základnej školy k starším kamarátom. K dobrej nálade prispieva aj hudobný doprovod, napríklad na akordeóne, a tety upratovačky prezlečené za „cigánky“, ktoré spolu s deťmi vytancujú všetkých, ktorí ich prijmú.
Fašiangový sprievod
Návšteva špeciálnych hostí
V niektorých materských školách počas fašiangového obdobia zavíta aj spevák, napríklad Viktor Guľváš, ktorý so svojím programom zabáva deti veselými pesničkami. Deti sa môžu aktívne zapojiť do programu a zaspievať si spolu s ním.
Pochovávanie basy
Posledné tri dni fašiangového obdobia končili nevšedným pohrebom - pochovávaním basy, ako symbolom rozlúčky so zábavou a príchodu pôstu. Pri tomto obrade sa vyprázdnili vínne poháre a štamperlíky, a ľudia sa lúčili s veselím.
V materských školách je tento zvyk adaptovaný pre deti. Predškoláci z tanečných krúžkov predvádzajú krásny ľudový program, pri ktorom ukazujú zvyky a tradície tohto obdobia. Pri tanci si spoločne zaspievajú, zašantia, chlapci vyzvŕtajú dievčatá a povedačkami všetkých pobavia. Po tanci nasleduje dlho očakávaná hostina, kde sa deti pohostia, pri obrade pochovávania basy aj „poplačú“ a potom tú „BASU“ aj pochovajú. Deti často s radosťou recitujú báseň o pochovávaní basy:
„Udrela dvanásta hodina, spí každá poriadna rodina, … kde sa fašiang kráti, už sa nenavráti, staré baby plačú, že sa nevyskáču …“
Význam Fašiangov pre rozvoj detí
Fašiangy majú pre deti v materskej škole veľký význam a prispievajú k ich všestrannému rozvoju.
Ľudová tvorivosť a výchovná hodnota:
Ľudová tvorivosť je pre deti veľkou umeleckou i výchovnou hodnotou. Je v nej zobrazený svet a život s nevšednou vynaliezavosťou, postrehom a vtipom. Ľudové tradície si tak našli svoje miesto aj v materských školách. Aktivity ako výroba fašiangových škrabošiek sú zamerané na precvičenie strihania, lepenia, rozlišovania farieb a tvarov. Veselé pamätné listy a omaľovánky postavičiek v rôznych kostýmoch sú ideálne na detský karneval a slúžia ako krásna pamiatka.
Kľúčové oblasti rozvoja:
- Oboznamovanie s tradíciami: Deti sa oboznamujú s ľudovými tradíciami a zvykmi, ktoré sú dôležitou súčasťou našej kultúry.
- Rozvoj kreativity: Výroba masiek a kostýmov rozvíja detskú kreativitu a fantáziu.
- Sociálny rozvoj: Karneval je príležitosťou na sociálnu interakciu a zábavu s kamarátmi, učiteľmi a rodičmi.
- Podpora sebavedomia: Vystupovanie v maskách a predvádzanie nacvičených programov podporuje detské sebavedomie a odvahu.
- Radosť a zábava: Fašiangy sú predovšetkým o radosti a zábave, ktoré deti prežívajú v kruhu svojich kamarátov a učiteľov.
Fašiangové pranostiky
K fašiangovému obdobiu sa viaže aj množstvo pranostík, ktoré predpovedali počasie alebo úrodu:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“