Fašiangy na Budatínskom hrade: Tradičné zvyky a podujatia

Fašiangové obdobie na Slovensku a jeho význam

Fašiangy predstavujú obdobie radosti, veselia a dobrého jedla, ktoré odštartovalo po sviatku Troch kráľov a trvá až do „Škaredej“ či Popolcovej stredy. Toto obdobie je charakteristické pestrofarebnými maskami, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kultúry. Nezameniteľnú atmosféru dotvárajú pestré sprievody a zabíjačky s hojnosťou rôznych špecialít. V mestách sú to plesy a zábavy, pretože sa nezadržateľne blíži začiatok 40-dňového pôstneho obdobia a fašiangy vrcholí.

Fašiangové obdobie symbolizuje prechod od zimy k jari a je plné zvykov a tradícií, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Korene fašiangových zvykov siahajú hlboko do minulosti, až k slovanským pohanským rituálom, ktoré boli spojené s kultom plodnosti a obnovy prírody. Zároveň to bolo obdobie, kedy sa ľudia stretávali, zabávali a pripravovali na náročnejšie obdobie. Fašiangy sú zároveň dňami oslavy blížiacej sa jari, plné dobrého jedla, tradičných šišiek, fánok či hodov.

Fašiangy vyvrcholia záverečnými sprievodmi s tradičnými i menej tradičnými maskami po obciach a príbytkoch. Ponuka tanečných zábav s veselou hudbou je bohatá a nechýba ani tradičné vyvrcholenie s pochovávaním basy. Je to skvelá príležitosť spoznať tradície na početných podujatiach.

Fašiangové podujatia udávajú charakter záverečným februárovým dňom a dňom tesne predchádzajúcim Popolcovú stredu. Viaceré slovenské múzeá a galérie na toto obdobie reagujú a pripravujú špeciálne podujatia, ktoré často zjednocuje názov „Už sa fašiang kráti“.

Fašiangy na Budatínskom hrade a v jeho okolí

Považské múzeum v Žiline, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, pripravilo na koniec februára vo svojich expozíciách dve tradičné fašiangové podujatia. V rázovitej obci Čičmany v Rajeckej doline sa stále aktívne udržiava tradícia fašiangových pochôdzok, ktorou sa zachovávajú a udržiavajú zvyky našich predkov. Krojovaný sprievod obcou sa zastaví pri každom dome a „maškary“ spevom a tancom potešia každého obyvateľa či návštevníka, ktorý sa bude chcieť zabaviť. V Radenovom dome pracovníci múzea nielen počastujú fašiangovníkov, ale aj ochotne predstavia Turoňa.

V nedeľu 26. februára sa aj návštevníci Budatínskeho hradu a parku mohli zabaviť pri tradičných fašiangových tancoch a spevoch z okolia Žiliny s folklórnymi súbormi, ktoré zachovávajú zvyky z Považského Chlmca a Štiavnika. Nebudú chýbať tradičné nápoje a jedlá ako medovina, fánky, šišky, chlieb s masťou a cibuľou.

Považské múzeum a divadelno-hravé zoskupenie RAZCA pripravili na Budatínskom hrade valentínske zážitkové prehliadky. Počas nich sa návštevníci mohli spoznať zásadné ženy v živote Ľudovíta Štúra, Jozefa Miloslava Hurbana a Janka Kráľa, a dozvedieť sa aj niečo, čo ich v škole neučili.

V rámci podujatia "Hosť v múzeu" sa návštevníkom Budatínskeho hradu predstavia aj iné organizácie zo Žiliny a okolia. Jednou z nich je Bábkové divadlo v Žiline, ktoré v priestoroch bývalej tanečnej sály ponúklo výstavu bábok, kulís a plagátov z predstavení.

Budatínsky hrad sa stal dejiskom aj podujatia s názvom „Fašiangy patria medzi obľúbené sviatky, pretože každý si môže dať masku a byť kýmkoľvek. Príďte na Budatínsky hrad a zažite ich prípravu.“ Toto podujatie bolo vhodné pre materské školy a prvý a druhý stupeň základných škôl.

V novozrekonštruovanom podkroví Budatínskeho hradu bola od 3. septembra 2024 sprístupnená výstava o dejinách textilnej výroby v Žiline a jej okolí. Cieľom výstavy je poukázať na textilnú produkciu ako na jeden zo sektorov, ktoré stáročia výrazne ovplyvňovali hospodársky a spoločenský charakter mesta a jeho regiónu. Návštevníci sa mohli dozvedieť viac o tradícii spracovania vlny v Žiline, o prvých odevných továrňach či o podniku so službou tzv. progresívnej zákazky, ktorá bola ojedinelá v danom období na Slovensku. Vystavené exponáty ako výrobné nástroje, fotografie, pohľadnice, reklamné letáky, ale aj samotné produkty vybraných žilinských textilných podnikov dopĺňajú spravodajské šoty z druhej polovice 20. storočia.

V Drotárskom pavilóne v areáli Budatínskeho hradu bola od začiatku augusta prístupná výstava s názvom „Čo drôt spojil, čas nerozdelí…“. Autorkami sú etnologička Mgr. Katarína Kendrová a historička Mgr. Katarína Hallonová z drotárskeho oddelenia Považského múzea. Výstava približuje typické slovenské remeslo zapísané aj v UNESCO netradičným spôsobom, zameraným na jeho prvotnú vandrovnú formu. Výstava je obohatená o odborné texty s fotografiami a detailné opisy špecifických drotárskych opravárenských techník.

V kaplnke Budatínskeho hradu bola od 10. októbra 2024 do 28. februára 2025 sprístupnená výstava fotografií astrofotografa Ondreja Králika s názvom „Čo na oblohe (ne)vidíme?“. Zbierka snímok odhalí krásy nočnej oblohy a mimoriadne úkazy, ktoré je možné zachytiť len snímačom fotoaparátu. Na snímkach bolo možné vidieť letnú Mliečnu dráhu, kométu, polárnu žiaru, nadoblačné blesky, súhvezdia, hviezdokopy a hmloviny. Zbierku tvoria fotografie získané na Slovensku, v Chorvátsku a Taliansku.

V priestoroch Budatínskeho hradu sa konali aj špeciálne prehliadky s múzejnou pedagogičkou, určené pre materské školy a prvý stupeň základných škôl. Tieto prehliadky priblížili nielen dejiny hradu, ale aj proces jeho stavby, príbehy o zamurovaných osobách či ukrytych mečoch.

Múzejná pedagogička viedla aj prehliadky zamerané na prácu múzejných pracovníkov. Návštevníci mali možnosť stretnúť historikov, reštaurátorov, lektorky a pokladníčky a dozvedieť sa o ich práci.

Pre školy boli pripravené aj špeciálne tvorivé programy, napríklad zamerané na tkanie na malých krosnách. Tieto programy boli vhodné pre prvý a druhý stupeň základných škôl.

V rámci interaktívnych prehliadok Budatínskeho hradu sa deti mohli zapojiť do riešenia úloh a hľadania indícií, ktoré viedli k objaveniu strateného pokladu kráľa Dobromila. Táto aktivita bola vhodná pre materské školy a prvý stupeň základných škôl.

Pre štvrtý až ôsmy ročník základných škôl bola pripravená prehliadka hradom s vedomostným kvízom, zameraným na pozornosť a zábavu.

V Považskom múzeu sa konali aj programy zamerané na remeslá, ako napríklad drotárstvo, tkanie či plstenie, ktoré boli vhodné pre prvý a druhý stupeň základných škôl.

Pre druhý stupeň základných škôl boli pripravené špeciálne prehliadky s odbornými zamestnancami múzea (historikom, etnológom, dokumentátorom, zoológom či botanikom), ktorí sa podelili o svoje poznatky a odpovedali na otázky.

Návštevníci sa mohli zoznámiť aj so činnosťou špeciálnej vedeckej knižnice Považského múzea, ktorá spravuje viac ako 13 000 knižničných jednotiek.

V rámci Budatínskeho hradu bola prezentovaná aj výstava o histórii dopravy na Slovensku, rozdelená do troch častí: staršie dejiny dopravy, železničná časť a cestná doprava v 20. storočí.

V Drotárskom pavilóne bola umiestnená výstava výtvarných prác s prvkami trash artu, inšpirovaných témou 30. ročníka Stretnutia drotárskych majstrov.

V priestoroch hradu bola tiež prezentovaná výstava o kultúre a pamiatkach starovekého Egypta, ktorá obsahovala autentické repliky známych artefaktov.

Stála expozícia palatína Juraja Turza pripomína jedinečnú historickú osobnosť.

Historické divadelné predstavenie - komédia plná lásky a humoru sa konalo pri príležitosti dňa sv. Valentína.

Odborná historická prednáška s témou „Mýty, legendy a tajomstvá“ bola doplnená o stretnutie s odborníkom.

Odborná konferencia popredných slovenských archeológov priblížila najnovšie poznatky z archeologických výskumov v oblasti stredného Slovenska.

Unikátny bál mal návštevníkov vtiahnuť do atmosféry stredoveku.

Tradičná odborná prednáška etnologičky Považského múzea o zvykoch a tradíciách fašiangového obdobia bola doplnená o tematickú tvorivú dielňu.

Interaktívna prehliadka Múzea dopravy v Rajeckých Tepliciach bola zameraná na riešenie úloh a hľadanie indícií, s možným objavením skrytého pokladu.

Fašiangové zvyky a tradície na Orave

Obdobie Fašiangov je neoddeliteľnou súčasťou tradičnej kultúry regiónu Orava už niekoľko desaťročí. Na Orave sa najintenzívnejšie oslavovali práve posledné tri dni (nedeľa, pondelok a utorok) pred „Škaredou“ alebo Popolcovou stredou. Tieto dni predstavovali vyvrcholenie fašiangov - „posledný fašáng“, „ostatky“, „vôstatky“.

V tomto období boli v dedinách rozšírené obchôdzky masiek. Vo večerných hodinách sa konala zábava a pohostenie pripravené z vyzbieraných potravín. Fašiangové obdobie bolo považované za pokojné aj z hľadiska poľnohospodárskych prác a v cirkevnom kalendári predchádzalo dlhodobému pôstu. V oravskom regióne bolo toto obdobie často spojené so svadbami, zabíjačkami, organizovaním zábav a priadok - spoločných stretnutí dievčat pri pradení ľanu.

Symbolika sprostredkovaná prostredníctvom fašiangového diania, ako aj fašiangových masiek či jedál, je rozšírená a známa na väčšine územia Slovenska. V oravskom regióne sa zachovali špecifické fašiangové obyčaje, zaznamenané v monografickej literatúre obcí, najčastejšie z obdobia 20. storočia, ako aj z vlastných terénnych výskumov.

Klimatické pomery v regióne Orava nie vždy priali úrode, preto boli v tomto období predjaria rozšírené agrárnomagické obrady zamerané na príchod jari, zabezpečenie hojnosti úrody, plodnosti i sýtosti v rodinách. Súčasťou boli obradové veselie, parodovanie oficiálnych obradov (nevesty v sprievode masiek, pochovávanie basy) a povolaní (kňaz, kováč, mäsiar).

Špecifickým zvykom bol sprievod masiek, ktorý porušoval zaužívané formy správania sa (výmena pohlaví, výmena veková - mladý/starý). Vykonávateľmi boli najčastejšie slobodná mládež, ktorá prechádzala dedinou a počas obchôdzky po domácnostiach vyberala dary. Účastníci sprievodu niesli so sebou vrecia, prútené koše, ražeň alebo šabľu na uschovanie či napichnutie vyzbieraných komodít. Z odpredaja niektorých získali finančný obnos na pokrytie nákladov, z ostatných surovín si pripravili obyčajne praženicu. Špeciálny „zapisovateľ“ zaznamenával, kto čo dal, čo sa zohľadňovalo pri vyberaní „vstupného na muzike“.

Medzi fašiangové jedlá rozšírené v regióne patrili mäsové výrobky (slanina, klobásy), alkohol a z pečiva najrozšírenejšie smažené šišky a fánky. Zvýšená konzumácia vajec mala plodonosnú funkciu a dostatok jedla sa mal pozitívne odraziť v nastávajúcom hospodárskom roku.

Tradičné fašiangové masky

Tradičné masky mali často vegetačný alebo magický charakter, pričom sa využívali materiály ako slama, prevrátená kožušina, alebo sa niesli predmety symbolizujúce plodnosť či silu. V oravských fašiangových sprievodoch boli zastúpené zvieracie i ľudské masky, medzi ktoré patril známy turoň, medveď, slameník a rôzne cigánky.

• Turoň: Symbolizoval silu a plodnosť. Bol znázorňovaný ako volská hlava držaná na tyči s otvárateľnou papuľou. V niektorých obciach masku stvárňovala dvojica, ktorá spoločne zakrývala telo vrecovinou.
• Slameník: Zhotovený zo slamy stočenej do povriesla, symbolizoval prosperitu. Na hlave mal slamennú korunku.
• Medveď: Symbolizoval fyzickú silu a znovuzrodenie, mal odpudzovať škodlivé sily i čary.
• Komičné postavy: Cigánky s dieťaťom v koši, muži preoblečení za ženy dodávali veselú náladu.

Farby použité pri výrobe masiek mali tiež svoju symboliku, napríklad biela predstavovala smrť a čierna starobu.

Fašiangové tance a obrad pochovávania basy

Tance s výskokmi „na vysoký ľan“ (obilie, konope) mali priniesť želaný efekt v úrode, podobne ako zaužívané varenie dlhých cestovín (rezance, šúľance). Cieľom bolo napomôcť aj uvoľnenejšej nálade zúčastnených.

Rozšíreným zvykom vykonávaným v utorok tesne pred polnocou bolo „pochovávanie basy“. Tento parodovaný obrad pohrebu mal v oravských obciach viaceré podoby (pochovanie do hrobu, utopenie vo vode), avšak vždy smeroval k rozlúčke s hudbou, zábavou i jedlom. Účastníci „humorné odlučovanie“ doprevádzali predstieraným plačom a vtipnými lamentáciami.

Príklady fašiangových zvykov vo vybraných oravských obciach

Párnica

V obci Párnica boli fašiangové zvyky a priebeh fašiangovej obchôdzky zachytené počas výskumu v roku 1969. Tradičný fašiangový sprievod prechádzal obcou od rána do neskorého večera, pričom masky postupne navštevovali všetky domácnosti. Na čele sprievodu kráčala „cigánka“, ktorá „krotila“ „medveďa“. Za nimi nasledovala skupina hudobníkov a mládenci poobliekaní v krojoch. Muži v bežnom odeve niesli ražne, vrecia a košíky, pričom jeden z nich plnil funkciu „zapisovateľa“.

Maska medveďa pokrývala celé telo a pozostávala z ovčej kožušiny. Kostým cigánky, predstavovaný mužom, tvoril dlhý ženský župan, šatka na hlave a maska zhotovená z pančuchy. Gazdiné sypali mužom do vriec jačmeň, ovos a pšenicu, zatiaľ čo chlap s košom zbieral vajíčka a cibuľu. Z nazbieraných potravín si pripravili praženicu s klobásou alebo klobásu s kapustnicou. Ovos, jačmeň a pšenicu predali, aby získali finančný obnos.

V utorok večer sa v kultúrnom dome konala „koledova zábava“, ktorá trvala do polnoci. Mládenci symbolicky s plačom a nárekmi pochovali basu, pričom bol prítomný aj „kňaz“ predstavovaný jedným z mládencov. Začínala Popolcová streda.

V obci bolo zvykom počas fašiangov zorganizovať zábavu pre manželské páry („ženácka“), „krojovú“ a „maškarnú“, kde prichádzali obyvatelia prestrojení v maskách. Nedeľné popoludnie patrilo aj párnickým ochotníkom, ktorí sa predstavili s nacvičenou divadelnou hrou.

Vyšný Kubín

V obci Vyšný Kubín, so zemianskymi tradíciami, prebiehali najintenzívnejšie oslavy posledné tri dni pred Popolcovou stredou. Každý deň sa konali tri „muziky“: zemianska s cigánskou hudbou v krčme, sedliacka a muzika pre paholkov. Na posledné dve mali prístup všetci, na zemiansku bolo dovolené prísť len príslušníkom zemianskych rodov.

V pondelok chodili po dedine „kochári“ (muži z obecného výboru s bubeníkom), ktorí oznamovali program a kontrolovali pripravenosť pecí a komínov. Za túto prácu dostali vajcia, slaninu, cibuľu, klobásu, z ktorých si večer pripravili pohostenie.

V utorok sprievod s hudbou prechádzal celou dedinou „z dom do domu“, pričom vytancovali predovšetkým nežné pohlavie. Za odmenu dostávali šišky, pálenku, do košíka vajcia, na šabľu napichli slaninu a pridali i peniaz. Dievky z vyzbieraných surovín pripravili praženicu, ktorú na muzike ponúkali.

V snahe zabezpečiť v nasledujúcom roku dobrú úrodu boli súčasťou záveru fašiangových osláv tance s výskokmi žien - na dobrý, pekný alebo vysoký ľan. Za rovnakým účelom varili dlhé cestoviny - šúľance s makom alebo sa na Hromnice išlo sánkovať. Miestni ochotníci sa tiež predstavili s nacvičeným divadelným predstavením.

Horná Lehota

V obci Horná Lehota sa fašiangy spájali s väčším počtom svadieb, niekedy sa konali aj tri sobáše v jeden deň. Obcou prechádzali na vyzdobených vozoch ťahaných koňmi so spevom a harmonikou maskované sprievody - „mládenci s ražňom“. Za vinše s prianím dobrej úrody, zdravia, šťastia a vytancovanie všetkých žien v dome im domáci napichli na ražeň slaninu prípadne klobásu, do košíkov vložili vajcia, fľašu pálenky.

Po vyzbieraní potravín mládenci zorganizovali pre obec tanečnú zábavu s pohostením. V utorok pred Popolcovou stredou sa v domácnostiach najčastejšie pripravovali šišky s lekvárom. V starej krčme mládež symbolicky pochovala basu a gazdiné stihli vyumývať všetky hrnce od masti.

V súčasnosti rozlúčku s fašiangami organizujú členovia obecného zastupiteľstva so spolkami pracujúcimi v obci. Už od skorého rána sa „na rínku“ podáva pečená klobása, prípadne prebiehala zabíjačka. Po nej obcou prechádza fašiangový sprievod na voze v maskách, z ktorého hudobníci pozývajú obyvateľov obce na zabíjačkové hody do kultúrneho domu.

Dlhá nad Oravou a Zábiedovo

V obci Dlhá nad Oravou platilo porekadlo: „Čím bolo fašiangové obdobie dlhšie, mládenci mali čas medzi dievčatami vyberať a povydávali sa krajšie. Naopak, keď boli fašiangy krátke, brali od kraja.“

V Zábiedove sa konali častejšie ako inokedy zábavy s pohostením pripraveným z vyzbieraných potravín. Po dedine chodili s tzv. „ďadom“, ktorého maska pozostávala z prevráteného kožucha. Sprevádzaní muzikou v domácnostiach vytancovali všetky dievky i ženy.

Oravská Jasenica

V Oravskej Jasenici sa cez fašiangy často konali svadby, čo malo svoj význam, pretože zimné obdobie bolo obdobím zabíjačiek a nebol problém s uskladňovaním mäsa a zabíjačkových produktov. Aj tu sa konali veselé zábavy, ktorých sa zúčastňovali predovšetkým mladí ľudia. Potraviny a peniaze na hostiny a tancovačky získavali obchôdzkami po dedine.

Širší kontext fašiangových podujatí na Slovensku

Fašiangy sa pomaly, ale iste chýlia k svojmu koncu. V posledný februárový víkend tak na mnohých miestach Slovenska čakajú atraktívne podujatia. Podujatím „Už sa fašiang kráti“ sa s týmto obdobím veselia rozlúčili na Oravskom hrade, v Múzeu kysuckej dediny, ale aj v Skanzene vo Vychylovke.

K vrcholu fašiangových osláv a predpôstnej rozlúčke so zábavou prispelo aj Slovenské národné múzeum v Martine - Múzeum slovenskej dediny. Pravú fašiangovú atmosféru si návštevníci mohli vychutnať v nedeľu 23. februára 2025, kde ich čakala obchôdzka tradičných masiek, pochovávanie basy a iná fašiangová veselosť. V atraktívnom sprievode masiek sa predstavili fašiangovníci z Folklórneho súboru Kriváň z Turian.

Kysucké múzeum v spolupráci s Mestským obvodom Slezská Ostrava prinieslo fašiangové podujatie do Múzea kysuckej dediny, kde návštevníci zažili atmosféru pravého fašiangového veselia. Súčasťou programu bola aj výstava „Fašiangové masky“ a vystúpenie folklórneho súboru Bystrica z Novej Bystrice.

Tradičný festival fašiangov sa konal aj v Čiernom Balogu, kde sa uskutočnil 28. ročník fašiangového festivalu. Lákadlom podujatia bol fašiangový expres a program zahŕňal remeselný jarmok, súťaže, obchôdzky po obci a kultúrne vystúpenia.

Bratislavské fašiangy oživili ulice hlavného mesta rôznymi aktivitami pre deti aj dospelých, vrátane workshopov, tanečného a speváckeho programu, bábkového divadla a veľkého fašiangového sprievodu.

tags: #fasiangy #na #budatinskom #hrade