Fašiangy sú obdobím medzi vianočnými sviatkami a predveľkonočným pôstom, ale aj prechodovým obdobím medzi zimou a jarou. Začínajú po Troch kráľoch a trvajú niekoľko týždňov až do noci pred Popolcovou stredou. Je to čas hojnosti, tancovačiek, veselíc a karnevalov. U Slovanov sa spájalo so snahou o zabezpečenie dobrej úrody do ďalšieho roka, plodnosti, sýtosti a hojnosti. Názov „fašiang“ je odvodený z nemeckého slova Faschang (pôvodne fast-schank), čo vyjadrovalo výčap pred pôstom, teda posledné dni tohto veselia. Týmto dňom sa u nás hovorí tiež mjasopust, mjasnica, ostatky, šaľone či bláznivé dni.
Magicko-rituálna funkcia masiek
Ak sa v súčasnosti snažíme predovšetkým o to, aby bola maska vizuálne efektná, v dávnej minulosti mali mať masky predovšetkým magicko-rituálnu funkciu. Mali chrániť pred pôsobením zla, odplašiť negatívne sily, a zároveň mali pomôcť nakloniť tie pozitívne - privolať prosperitu na gazdovstve, zaistiť si plodnosť, zveľadiť hospodárstvo. Preto sa zhotovovali zo slamy, vlnených kožuchov, hrachoviny, ľanu, konopy; napodobňovali mátohy a zvieratá, karikovali ženy i mužov, štrngali zvoncami, nosili prúty, palice či ražne. Etnológ Daniel Luther vysvetľuje, že masky nesúvisia len s obdobím fašiangov. Ich pôvod siaha až do mladšieho paleolitu a neolitu a ich používanie súviselo s lovom, náboženskými obradmi a pohrebom.
Na Slovensku sa používali masky v období zimného slnovratu ako ochranný prostriedok proti pôsobeniu zlých síl. Počas novočoria a fašiangov ich ľudia nosili, aby si privodili prosperitu, zaistili dobrú úrodu a plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Masky sa objavovali aj inokedy počas roka (Lucia, Barbora, Mikuláš) či v súvislosti s rôznymi príležitosťami životného cyklu ľudí (svadby, pohreby).
Typy masiek a ich symbolika
- Zvieracie a zoomorfné masky: Turoň, koza, koník, medveď.
- Turoň: Špecifická maska fašiangov, ktorej názov je odvodený od vyhynutého zvieraťa tura. Zobrazuje volskú hlavu na tyči s otvárateľnou papuľou a so zvoncami na rohoch. Symbolizuje silu a plodnosť. Muž, ktorý niesol hlavu turoňa, bol prikrytý vrecovinou alebo obrátenou kožušinou. S turoňom chodila skupina fašiangovníkov - strelec, hájny, poľovník, mäsiar, žobrák s košom na dary, kominár, žena ľahkých mravov, stará žena s nemanželským dieťaťom (figurína dieťaťa). Turoň sa v každom dvore pováľal po hnojisku, kde ho obradne zabili a mäsiar ho naporcioval. Hnoj týmto magickým úkonom nadobudol vegetatívnu silu. Cieľom obchôdzok bolo zabezpečenie prosperity, plodnosti hospodárskych zvierat i ľudí.
- Slamené masky a masky z obrátenej kožušiny: Boli najrozšírenejšie na Slovensku a nazývali sa medveď, dedo a slameník.
- Prezliekanie za opačné pohlavie: Rozšírené bolo aj prezliekanie mužov za ženy a naopak. Masky svadobného páru, tehotných žien či slobodných žien s figurínou dieťaťa využívali erotickú symboliku.
- Chlap v koši: Vymyslená maska, ktorá paroduje ľudské vlastnosti.
- Obradové masky: Mlčali, mali démonický vzhľad alebo boli z materiálu s magickým významom (napríklad slama či kožušina), alebo niesli predmet magického charakteru (napríklad bábka dieťaťa). Maskované postavy vykonávali magické úkony, lebo ľudia verili, že tak zabezpečia dobrú úrodu či podporia plodnosť hospodárskych zvierat i ľudí. Napríklad skákali, váľali sa, ukazovali erotické gestá.
Na zmenu vzhľadu ľudia v minulosti nevyužívali len masky. Mnohokrát si tvár nalíčili sadzami, múkou a prírodnými farbami. Používali sa aj rôzne kukly zahaľujúce celú hlavu alebo náličnice z kože či papiera, ktoré prekrývali tvár. Na tvár si ľudia lepili aj fúzy alebo briadky. Farby mali v tradičnej kultúre symbolickú funkciu: červená vyjadrovala mladosť a veselosť, biela zosobňovala smrť a démonickosť.
Málo známy staroveký festival na odohnanie zimy | BBC Global
Fašiangové hodovanie a zvyky
Kult novoročnej hojnosti sa tiahol celým obdobím fašiangov. Čerstvé mäsko dobre padlo, vo väčšine rodín sa práve cez fašiangy konali domáce zabíjačky. Pečienka, slanina, klobásy, k tomu jaternice, tlačenka, huspenina, škvarky. To všetko patrilo k špecialitám fašiangových hostín a výslužiek. K nim sa vo veľkom núkal alkohol, víno aj pálenka. Bohato prestreté stoly a štedré hodovanie mali priaznivo pôsobiť na hojnosť v nasledujúcom roku. Panovala predstava, že kto sa na fašiangy dosýta nenaje, bude po celý rok hladný.
Fašiangové dobroty a ich symbolika
- Vysmážané múčne jedlá: Z kysnutého cesta sa robili okrúhle, krútené a splietané šišky (koblihy, pampúšiky, krapne), ktoré sa podávali s lekvárom. Z nekysnutého cesta sa pripravovali fánky (božie milosti, chrapne, drchanice, herovky) a po vypražení sa bohato pocukrovali. Vyprážané šišky aj fánky sa považujú za obradové pečivo, ktorému sa kedysi pripisovala ochranná a plodonosná funkcia, tvary mali jednoznačne symbolický význam a zrejme slúžili aj pri babských veštbách.
- Cestoviny: Počas niektorých fašiangových dní sa varili dlhé cestoviny - rezance, šúľance, párance. To preto, aby sa z budúcej úrody ľanu a konopy dali upriasť dlhé nite. Cestoviny sa preto najčastejšie podávali s tvarohom alebo bryndzou, aby aj utkané plátno bolo pekné biele.
Spoločenské aktivity a zábava
K fašiangom už tradične patrí zábava. Bolo to obdobie, kedy mali hospodári pokoj od poľných prác, a tak si zábavu mohli skutočne dopriať. Pri speve, pri muzike, pri tanci, bavili sa mladí aj starí, bohatí aj chudobní. No aj pri tanci mysleli na svoju úrodu, a tak gazda musel vykrútiť gazdinú, aby sa im urodili veľké zemiaky. Mládenci pri tanci vyhadzovali dievčatá dovysoka, aby také narástli ľan aj konopa.
Počas fašiangového obdobia sa hrali rôzne hry, robili sa žarty a tancovali sa tanečné hry či improvizované tance maškár. Podľa Centra pre tradičnú ľudovú kultúru boli rozšírené a obľúbené obchôdzky maskovaných postáv s medveďom a turoňom, ale aj masky zobrazujúce rôzne zamestnania a typy ľudí.
V mestách mali špecifickú podobu zábavy a sprievody remeselníckych cechov. Usporadúvali súťažné hry, obradne prijímali učňov medzi tovarišov, volili nových cechmajstrov. "Fašang, to búv śas, koť sa śicko veseľilo, radovalo, ľuďe sa mohľi viac stretávať ako inakoďi."
Zakončenie fašiangov
Fašiangy sa končili deň pred Popolcovou stredou, ktorou sa začal predveľkonočný pôst. Trvali teda rôzne dlho, vždy si ich však ľudia vedeli užiť. Pochovanie basy v „posledný fašiang“, na zábave v utorok pred Popolcovou stredou ukončilo toto niekoľko týždňov trvajúce obdobie veselosti, bujarosti a hojnosti. "Zábavi buľi kím basu nepochovali, do pokoňího utorka, pred 4O dňovím pôstom." Na škaredú stredu, (krivú, popolcovú), alebo v Klenovci "pirohovú" sa už tancovať nesmelo, lebo by sa im nohy "zbierali". Nesmelo sa ani v hore robiť, ani statok zapriahať, lebo by sa im veru zle mohlo povodiť. Ženy už vtedy nerobili ťažké práce a muži pomáhali "zvárať pradena" v kadi, aby mali ženy z čoho tkať plátno. Polievali ich lúhom z popola z dreva, vylúhované pradená plákali na Rimave.