Fašiangy sú obdobím od Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou, kedy sa začína 40-dňový pôst, ktorý trvá až do Veľkého piatku. Dĺžka tohto obdobia je premenlivá a závisí od dátumu Veľkej noci. V ľudovom kalendári predstavujú fašiangy druhú polovicu zimy, ktorá je typická mnohými zvykmi a tradíciami.
Pôvod a význam názvu
Termín fašiangy, ktorý sa používa v množnom čísle, pochádza z nemeckého "vast-schane" alebo "Fastenschank", čo znamená "posledný nápoj" či "výčap" pred pôstom. Toto označenie poukazuje na príchod pôstneho obdobia pred Veľkou nocou.
V období Veľkej Moravy, už v 9. storočí, sa na označenie tohto sviatku používal termín mjasopust. Tento výraz, ktorý sa v Česku zachoval ako masopust, označoval koniec jedenia mäsa pred pôstom. Významom i časovo sú tieto dva výrazy rovnocenné. Fašiangy boli odjakživa symbolom radosti, veselosti a hojnosti, predstavujúc akési veselé spojenie medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Je to tiež obdobie prechodu od zimy k jari.
Charakteristika fašiangového obdobia
Fašiangové obdobie je plné bujarej zábavy, uvoľnených spoločenských konvencií, masiek, vône zabíjačkových špecialít a smažených šišiek, sýtych jedál, sladkých pokušení a občas aj voľnejších mravov. Fašiangy boli obdobím, ktoré ukončovalo priadky a za ktorým nasledovalo tkanie. V tomto čase sa uskutočňovala aj väčšina svadieb, rôzne zabíjačky a tanečné zábavy. Boli to dni, keď sa ľudia snažili užiť si čo najviac, pretože sa verilo, že človek, ktorý sa poriadne nenasýti, bude hladný po zvyšok roka.
Obyvatelia Slovenska si na bujaré fašiangové zábavy veľmi potrpeli, čo bývalo mnohokrát tŕňom v oku cirkvi. Vtedy však bývali fašiangy o dosť hlučnejšie a odviazanejšie ako dnes. Veselili sa bohatí i chudobní, páni aj sluhovia, majstri či tovariši. Najmä dedinské tancovačky sa tešili veľkej obľube, a preto sa všetci radovali, keď fašiangy trvali čo najdlhšie. Naopak, krátke fašiangové obdobie bolo postrachom, čoho svedkom je aj pranostika: „Krátke fašiangy - tuhá zima.“ Mimoriadne natešené boli mladé vydajachtivé dievčatá, pretože časté veselice poskytovali veľa možností nájsť si toho „pravého“. Hovorilo sa, že ak sú fašiangy dlhé, vydajú sa aj škaredé dievky.
Typické fašiangové jedlá a nápoje
Fašiangy boli predovšetkým sviatkom jedla. Jediným a hlavným účelom bolo dosýta sa najesť. Až rituálny charakter malo vyprážané pečivo. Lahodné a sýte šišky, pampúšiky, guľky, fánky, chraple, grapne, kreple, fulanki, milostki či herouki tak rozvoniavali v každom regióne Slovenska.
- Zabíjačkové špeciality: Počas fašiangov sa konali spoločné zabíjačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. Na stoloch nesmeli chýbať rezne, a v neskoršom období aj zemiakový šalát. Obľúbené bolo aj mäso s kapustou.
- Nápoje: Okrem jedla sa hojne pilo. Gazdovia pálili pálenku, na južnom Slovensku robili víno. Fašiangové hodovanie bolo spojené s nadmerným požívaním alkoholu, oleja a masti.
- Regionálne špeciality: Napríklad v regióne Liptov a v obci Čičmany sa varila praženica, na ktorú bola pozvaná celá dedina. V Honte bolo zvykom robiť pálenku z obilia, ktoré chlapci vyzbierali po dedine.
Fašiangové zvyky a obchôdzky
Tradičné oslavy fašiangov usporiadala ZO SZZP v Prievidzi vo forme priateľského posedenia
Najznámejším zvykom sú fašiangové sprievody v maskách. Tieto sprievody sa obyčajne konali na konci fašiangov, vo fašiangový pondelok a utorok. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu.
Masky a ich symbolika
Sprievod dedinou bol plný karikatúr na dedinské osoby a masiek zvierat. K najstarším maskám patrili muži prezlečení za ženy, prespanky alebo Cigánky. Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka (človek obtočený slameným povrieslom). Osobité postavenie mala maska Turoňa, odvodená od tura, zvieraťa, ktoré symbolizovalo silu a plodnosť. K ďalším maskám patrili masky vojaka, cigána, žida alebo čerta. Tieto masky často robili hluk, poskakovali a strašili ostatných ľudí naokolo.
Pre mnohé oblasti je typické, že sa za fašiangové maškary prezliekajú väčšinou iba muži. Kým mladým chlapcom prislúcha červená maska, ženatých mužov stretnete hlavne v maskách čiernych.
Priebeh obchôdzok a výslužka
Sprievod sa zastavil v každom dome, kde očakával nejakú výslužku v podobe slaniny, klobások a ďalších dobrôt, ktoré sa zapichovali na kôl. Za odmenu dostávali aj vajíčka, koláče a samozrejme pálenku. K typickému pečivu „na ponúkanie“ patrili smažené šišky, pampúšiky a fánky. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Každá obec mala svoje tradičné vinšovačky a masky nikdy nezabudli domácich vyzvŕtať. Na Liptove sa tancujúcemu sprievodu hovorí bursa, v iných oblastiach sa tancu mládencov hovorí „Turci“ alebo „Pod šable“.
Často sa spievala známa fašiangová pieseň: „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde, kto nemá kožucha, zima mu bude. Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“
Spoločenský život a remeselnícke cechy
V mestách sa fašiangy riadili tradíciami stredovekých a renesančných slávností. Okrem tanečných zábav a plesov sa konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry a prijímanie učňov za tovarišov. Tieto zábavy, ktorých hlavnými organizátormi boli tovariši, sa konali väčšinou v dome majstra, kde sa vítali noví tovariši a bolo im poskytnuté krátkodobé ubytovanie.
- Iniciačné obrady: V tomto období sa zvykli stávať z učňov tovariši, museli však uspieť v rôznych skúškach. Napríklad v Kežmarku bolo typické kúpanie v studenej a potom teplej vode, nosenie na žrdi alebo brvne.
- Cechové sprievody: Jednotlivé cechy konali sprievody a snažili sa o čo najväčšiu atraktívnosť. Mlynári behali na chodúľoch, debnári krútili nad hlavami obručami a podobne. Keďže sa zábavy konali u majstrov, žiadna z ich dcér nesmela zostať na ocot.
- Ďalšie zvyky: Niekde bolo známe trhanie husí, takzvaná husacia jazda, kde sa účastníci snažili získať strieborné lyžice alebo hodvábne šatky s cieľom odtrhnúť husi hlavu.
Fašiangové zábavy trvali od nedele do utorka, niekde až do stredy. V tomto období sa odohrávalo veľa akcií a každú nedeľu sa konali tanečné zábavy alebo bály. Na fašiangový pondelok sa konal „mužský bál“, kam smeli len ženatí a vydaté. Ženy, v rozpore s vtedajším tradičným životným štýlom, poriadali počas fašiangov roztopašné ženské zábavy s množstvom alkoholu, tancami a sánkovačkami. V tento deň (fašiangový utorok) sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali, čo bol odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. Taktiež sa v tento deň nemalo vešať prádlo na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch.
Jedným zo zvykov bolo aj "vyplácanie dievčat", ktoré sa konalo na fašiangový utorok. V sále plnej dievčat stál dlhý stôl s pohármi sladkého likéru. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok.
Vyvrcholenie fašiangov - pochovávanie basy
Vyvrcholenie fašiangových sviatkov bolo vo fašiangový utorok. Posledná muzika bola spojená s pochovávaním basy. Pri tomto symbolickom pohrebe miestni občania v prestrojení za farára, organistu a kostolníka uskutočnili obrad, pri ktorom bolo veľa plaču, smiechu a zábavy všetkých prítomných. Išlo o paródiu na pohreb, kde nechýbal smútočný sprievod, ale ani vtipné prejavy a humor. Tento akt symbolizoval, že hudobné nástroje zmĺknu, zábava sa končí a nastáva obdobie pôstu. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky, spievalo sa: „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“ Tieto staré zvyky sa však dodržiavali len zhruba do konca 19. storočia.
Popolcová streda a pôst
Po veselom fašiangovom období nastáva čas pôstu. Hneď v stredu začínala Popolcová streda, ktorá je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Tanec končil a tancovať sa smelo až zase v máji pri stavaní a váľaní májov a potom až neskoro cez jesenné obdobie. Na Popolcovú stredu na dedinách mládenci obradne „pochovávali“ basu, symbol dedinských tancovačiek. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst spolu so šiestimi nedeľami, ktoré sa doň nezapočítavajú. V tento deň mali ženy viac dovolené, mali svoj sviatok, a aj preto túto stredu nazývali aj Škaredá streda.
Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom, popolom na čelo.
Počas pôstu sa ľudia ponorili viac do seba a zdržiavali sa mäsa a iných pôžitkov. Bol to čas, kedy ľudia už pojedli mäso z koncoročných a januárových zabíjačiek, a ešte neprišiel čas mláďat kôz či barančekov. Preto konzumovali väčšinou kaše, strukoviny, kyslú kapustu, múčne jedlá, pili bylinkové čaje a maximálne mali ryby, čiže vlastne jedlá pôstne. Organizmus sa tak prečistil a dosť si oddýchol pred blížiacou sa jarou, kedy sa príroda prebúdza do svojho nového životného cyklu.
Hromnice
Počas fašiangov, konkrétne 2. februára, sa slávili Hromnice. Slovania v dávnej minulosti poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu. Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú. Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky. Tie sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu, kedy sa nesmelo prať, šiť ani vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie malo byť konope v nasledujúcom roku.
Fašiangové pranostiky
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
- „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
- „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Fašiangy a deti
Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, veľa miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote. Fašiangové obdobie je pritom veľmi bujaré, plné veselia, tanečných zábav a dobrého jedla, ktoré si ľudia môžu dopriať do sýtosti.
Priblížiť fašiangové tradície deťom je možné prostredníctvom detských karnevalov, kde sa môžu prezliecť za akúkoľvek rozprávkovú postavu, mýtickú bytosť alebo zviera. Kostým na fašiangy pre deti si možno jednoducho vyrobiť doma, pričom najlepšie je, keď deti samy priložia ruku k dielu. Obľúbené sú masky z papiera, farebné papiere, krepové papiere, pastelky, vodovky, vlna alebo zvyšky látok. Kým medzi tradičné fašiangové masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti preferujú postavy, ktoré sú im bližšie - princezné, draci, vodníci, čerti alebo šašovia, prípadne obľúbené postavy z knižiek, filmov a hier.
Okrem masiek a karnevalov sa deťom fašiangy približujú aj cez pesničky, tance a tradičné fašiangové pranostiky. Populárnou hrou pre deti je aj príprava pochúťok na Tučný štvrtok, napríklad výroba jaterníc zo starej ponožky naplnenej ryžou, vatou alebo odrezkami látok.
Fašiangy vo svete
Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je len doménou slovenských miest či dedín. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú - hudba, tanec, šialené masky a dobré jedlo.
- Benátky: Katolícke krajiny dnes oslavujú fašiangy v rovnakých dňoch. V minulosti bol najslávnejším karnevalom ten v talianskych Benátkach, ktorého počiatky siahajú až do 11. storočia. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu. Pôvodné masky boli skôr jednoduché, dnes však ulicami Benátok prechádzajú ručne maľované masky plné detailov, zdobené perím, korálikmi alebo flitrami.
- Kolín nad Rýnom: Pestré fašiangové tradície dodržiavajú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Jeho veľkolepé oslavy majú dlhú históriu a konajú sa už takmer 200 rokov. Oslavy začínajú už vo štvrtok tradičným Karnevalom žien, kedy sa na uliciach stretávajú ženy v noblesných či bláznivých kostýmoch.
- Rio de Janeiro: Z Európy sa fašiangy rozšírili aj na americký kontinent. Najznámejším a najväčším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival s obrovskými sprievodmi, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom. Krásne masky prechádzajú mestom na alegorických vozoch, na ktorých tanečníci vlnia do rytmu samby, a na pouličnom javisku Sambodromo vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.
- Ivrea: Špecifické sú oslavy fašiangov v severotalianskom meste Ivrea, ktoré sa pred začiatkom pôstneho obdobia mení na „bojové pole“ bez zbraní.
tags: #fasiangy #fasiangy #fasiangove #casy