Fašiangy predstavujú v ľudovom kalendári významné obdobie medzi zimou a jarou, ktoré je neodmysliteľne spojené s bujarou veselosťou, hojnosťou jedla a bohatými kultúrnymi tradíciami. Ide o čas, ktorý trvá od sviatku Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou, niekedy nazývanou aj „Škaredá streda“.Fašiangy a slovenská tradícia chodenia s klátom
V ľudovom kalendári predstavujú fašiangy druhú polovicu zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície. Toto obdobie trvá každoročne od Troch kráľov (6. januára) až do polnoci pred Popolcovou stredou, niekedy nazývanou aj „Škaredá streda“. Nasleduje 40-dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí a končí ho až Veľká noc. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, pretože závisí od dátumu Veľkej noci, ktorý je podmienený vzťahom jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.
Názov fašiangy je odvodený z nemeckého slova „Fastenschank“, čo v preklade znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa však už vo Veľkomoravskom období v 9. storočí používal výraz „mjasopust“ (koniec jedenia mäsa pred pôstom), ktorý sa v češtine zachoval ako masopust.
Magické úkony a symbolika fašiangových zvykov
Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa robili magické obradné úkony. Na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance a sánkovali sa po poliach. Muži zasa rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca. Starí Slovania spájali tieto obrady so slnovratom, čím chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobré sily.
Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrili:
- Medveď, koza a Turoň - symboly sily a plodnosti.
- Slameník - človek obtočený slameným povrieslom.
- Brucháč - mládenec vypchatý slamou.
- Postavy Cigána a Cigánky, kominára, vojaka či čerta.
Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, sprevádzané živou hudbou a spevom, kde si za svoje vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Ak im domáci nič nedali, spievali: „Moja kapsa úbohá, berie všetko, čo kto dá. Slaninku, klobásku aj údené rebrá.“
Regionálne podoby fašiangov: Od bursy po chodenie s klátom
Podoby fašiangov v rôznych kútoch Slovenska boli nesmierne pestré a rozmanité. Každý región si do tradícií primiešal vlastné prvky:
| Región / Obec | Názov zvyku / Špecifikum |
|---|---|
| Liptovské Sliače | Fašiangová bursa so sprievodom masiek ako richtár, bubeník či zvieracia maska Chriapa. |
| Hont | Chodenie s mátohami a pálenie pálenky zo zozbieraného zrna. |
| Záhorie | Chodenie Turkov a tanec s drevenými šabľami, na ktoré sa napichuje slanina. |
| Turiec (Valča, Kláštor pod Znievom) | Hlavnou hviezdou je Turoň, ktorý sa váľa v hnoji pre zabezpečenie úrody. |
| Branovo, Dolný Ohaj, Fačkov | Tradičné chodenie s hajtom, teda klátom. |
Tradícia chodenia s klátom v Rajeckej doline a Kubre
Zaujímavé sú fašiangy v celej Rajeckej doline. Počas dvoch dní tu chodia po dedine kláteníci - mládenci v krojoch, ktorí majú za opaskom šatky a zvonce. Ako tri páry koní ťahajú za sebou drevený klát. K sprievodu patria postavy „mladý a mladá“ (ráno) a „starý a stará“ (popoludní). Muž v slamenom klobúku s farebnými stužkami drží v rukách husle bez strún.
V Kubre pri Trenčíne sa s klátom chodilo večer vo sviatočnom oblečení. Išlo o ovenčenú hračku - koníka, s ktorým vošli do každého domu, kde boli priadky. Každá dievka zaplatila poplatok a niektorú z nich posadili na klát, aby vraj cez pôst sedela a netancovala. Tomuto zvyku hovorili „chodené s klátom“.
Mestské fašiangy a remeselnícke cechy
V mestách pripravovali fašiangy remeselnícke cechy, pričom hlavnými organizátormi boli tovariši. Zábavy sa konali v dome majstra, kde sa vítali noví tovariši. Učni museli preukázať odvahu v rôznych skúškach:
- Mäsiarski učni sa kúpali vo veľkých drevených šafľoch so studenou vodou.
- Garbiarski učni skákali zo strechy domu do napnutej volskej kože.
- Mlynári behali na chodúľoch a debnári krútili nad hlavami obručami.
Špecifické fašiangové hry a lokálne obyčaje
V okolí Modrého Kameňa, Krupiny a v Dobrej Nive patrila k fašiangom hra o umrlcovi. Ženy položili na drevené máry slamenú figurínu oblečenú do mužských šiat. Postavy vdovy, kňaza, kantora a plačiek predvádzali smútočné piesne, ktoré postupne prechádzali do komickej polohy.
V podtatranskej obci Batizovce sa fašiangy spájali s kováčmi. Mládenci preoblečení za kováčov s kliešťami a kladivami brali ženám topánky, ktorých podošvu symbolicky „pribili“ na plot či drevenicu. V Závadke nad Hronom sa zasa dievčatá preobliekali za nevesty a navštevovali domy mládencov, prosiac o vajíčka a slaninu.
Zvyky v obci Kubra
V starej Kubrej bol predohrou fašiangov zvyk vitia „fašánkových“ pier. Dievčatá zhotovili pero z husích bŕk pre svojho milého a on jej naoplátku poslal vyšívanú stuhu. Počas tancovačky v krčme staršie ženy („tetky“) sledovali mládež z murovanej pece, kým ich mládenci nevyhnali sypaním papriky na šporák, čo vyvolalo kašeľ a ich útek domov.
Gastronómia a hodovanie
Fašiangy sú symbolom veselosti, hodovania a pitia. Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo sa mäso a klobásy. Tradičnými sladkými jedlami boli:
- Šišky a pampúchy vyprážané na masti.
- Fánky a rôzne záviny.
- V Kubre dievčatá varili dlhé rezance s bryndzou a opraženou slaninkou, aby narástol dlhý ľan.
Pochovávanie basy: Symbolický koniec zábavy
Posledné tri dni končili nevšedným obradom - pochovávaním basy. Tento akt predstavoval paródiu na pohreb a symbolizoval rozlúčku s obdobím zábavy. Obrad vykonával jeden z najváženejších občanov v maske farára, sprevádzaný organistom a „mendíkmi“ s košeľami naruby.
Basa sa položila na stoličky alebo máry, pokropila sa a pri sviečkach sa spievali žartovné smútočné piesne ako: „Dolores, dolores, naučia ťa v pekle móres.“ Presne o polnoci pred Popolcovou stredou utíchla muzika, harmonika i krčma a začal sa prísny pôst.
Fašiangové pranostiky
Ľudová múdrosť spájala fašiangové počasie s budúcou úrodou a priebehom roka skrze početné pranostiky:
- „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
- „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
- „Suché fašiangy, dobrý rok.“
- „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
- „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“