Hlavnou povinnosťou zamestnanca, ktorá mu vyplýva z pracovnoprávneho vzťahu, je osobný výkon práce pre zamestnávateľa. V pracovnom i osobnom živote sa však môžu vyskytnúť okolnosti, ktoré môžu spôsobiť dočasné znemožnenie takéhoto výkonu práce, t. j. jeho prerušenie.
Zákonník práce pamätá na tieto okolnosti a označuje ich ako prekážky v práci, ktoré môžu vzniknúť nielen na strane zamestnanca, ale i na strane zamestnávateľa. Počas trvania pracovnoprávneho vzťahu môžu nastať situácie, ktoré bránia osobnému výkonu práce zamestnancom, prípadne zamestnávateľovi túto prácu prideľovať. Tieto situácie môžu mať pritom trvalý alebo dočasný charakter. V zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) je upravená časť s názvom „Dôležité osobné prekážky v práci“ v ustanovení § 141.
Prekážky v Práci na Strane Zamestnávateľa (§ 142 Zákonníka práce)
Povinnosťou zamestnávateľa je prideľovať zamestnancovi prácu v zmysle uzatvorenej pracovnej zmluvy. Ak zamestnávateľ nemôže voči zamestnancovi plniť túto povinnosť z objektívnych dôvodov, ide o okolnosti, ktoré mu znemožňujú prideľovať prácu, tzv. prekážky v práci na strane zamestnávateľa.
Prestoj a Vážne Prevádzkové Dôvody
V praxi treba ako prekážky na strane zamestnávateľa rozlišovať vážne prevádzkové dôvody a prestoj. Vážne prevádzkové dôvody nie sú na rozdiel od prestoja v Zákonníku práce vymedzené.
Pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode so zamestnávateľom preradený na inú prácu, vzniká mu nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov (spravidla ide o príčiny, ktorých vznik a čas trvania možno reálne predpokladať) a zamestnávateľ ich vymedzí v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov, pôjde o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej bude patriť zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou, najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Túto dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť svojím jednostranným rozhodnutím.
Nepriaznivé Poveternostné Vplyvy
V prípade, že zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy (napr. vonkajší stavebný pracovník pre silný nárazový vietor), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy najmenej 50 % jeho priemerného zárobku.
Iné Prekážky na Strane Zamestnávateľa
Ak by zamestnanec nemohol vykonávať prácu v dôsledku iných prekážok na strane zamestnávateľa (než sú uvedené vyššie), zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takouto inou prekážkou môžu byť napríklad plánované opravy dielní, úprava pracovného prostredia a pod.
Príkladom takejto situácie môže byť aj pandémia COVID-19, kedy zamestnávateľ musel na základe rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva uzavrieť prevádzku a nemohol prideľovať zamestnancovi prácu. V takom prípade ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 Zákonníka práce.
Prekážky v Práci na Strane Zamestnanca (§ 141 Zákonníka práce)
Podľa Zákonníka práce možno rozlišovať tieto druhy prekážok v práci na strane zamestnanca:
- prekážky z dôvodu všeobecného záujmu (§ 136 a nasl. Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu plnenia brannej povinnosti a z dôvodu pravidelného cvičenia alebo plnenia úloh ozbrojených síl (§ 139 Zákonníka práce),
- prekážky z dôvodu zvyšovania kvalifikácie (§ 140 Zákonníka práce),
- dôležité osobné prekážky v práci (§ 141 Zákonníka práce).
V tomto článku sa ďalej bližšie rozvedie len posledná kategória - dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, keďže spočívajú v jeho osobe. Pri týchto prekážkach Zákonník práce zakladá právo zamestnanca na pracovné voľno.
Dôležité Osobné Prekážky v Práci - Všeobecne
Ako je už z názvu zrejmé, do tejto kategórie prekážok patria predovšetkým udalosti osobného charakteru, ktoré sa počas života vyskytnú u každého zamestnanca. Tieto situácie si vyžadujú osobnú účasť zamestnanca cez pracovnú dobu na inom mieste, ako je jeho pracovisko. Zákonníkom práce sú jednak zamestnancovi garantované ospravedlnené neprítomnosti v práci, ktoré je zamestnávateľ povinný zamestnancovi poskytnúť, a teda zamestnanec má na ospravedlnenie neprítomnosti nárok. V ustanovení § 141 ods. 1 Zákonníka práce sa v podstate deklarujú tie skutočnosti, ktoré všetci vo všeobecnosti poznajú a nazývajú ľudovo ako „péenka“, „očéerka“, materská, otcovská, rodičovská a podobne. Sú to neprítomnosti aj dlhodobého charakteru, bez zavinenia a vplyvu samotného zamestnanca, ktoré sa jednoducho môžu v určitom období zamestnanca vyskytnúť, či už v negatívnom slova zmysle (práceneschopnosť, úraz, karanténa a pod.), alebo v tom pozitívnom (materská, otcovská, rodičovská) a znemožňujú mu krátkodobý alebo dlhodobý výkon práce na pracovisku zamestnávateľa.
Zamestnávateľ môže, ale nemusí ospravedlniť i ďalšie neprítomnosti zamestnanca v práci. Či tak urobí a za akých okolností, v ktorých prípadoch, si môže zamestnávateľ určiť napr. vo svojom vnútornom predpise alebo bude posudzovať jednotlivo každú situáciu toho-ktorého zamestnanca a rozhodovať sa individuálne v širšie posudzovanom kontexte. Zamestnávateľ môže prekážky v práci na strane zamestnanca upravovať v internom predpise či kolektívnej zmluve, napríklad s možnosťou poskytovania ďalších výhod.
Povinnosti Zamestnanca pri Prekážkach v Práci
Pri existencii prekážky v práci je zamestnanec povinný požiadať o pracovné voľno vopred, ak o existencii prekážky vie. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ak si zamestnanec nesplní povinnosť oznámiť zamestnávateľovi existenciu prekážky v práci vopred alebo bez zbytočného odkladu po jej skončení, nezakladá to samo osebe oprávnenie zamestnávateľa vyhodnotiť neprítomnosť zamestnanca v práci ako neospravedlnenú.
Kategórie Dôležitých Osobných Prekážok v Práci
Konkrétne sem Zákonník práce zaraďuje viaceré osobné prekážky, ktoré možno rozdeliť do týchto skupín:
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnanec hmotne zabezpečený z prostriedkov nemocenského poistenia.
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy (platené voľno).
- Dôležité osobné prekážky v práci, pri ktorých zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy (neplatené voľno).
1. Hmotné Zabezpečenie z Nemocenského Poistenia
Medzi tieto prekážky patrí najmä dočasná práceneschopnosť pre chorobu alebo úraz, materská alebo rodičovská dovolenka, karanténa, ošetrovanie chorého člena rodiny (OČR), starostlivosť o dieťa mladšie ako 10 rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v škole. V takýchto prípadoch zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa, ale poskytuje sa mu peňažná dávka z prostriedkov nemocenského poistenia, tzn. zamestnanec je hmotne zabezpečený príslušnou dávkou (napr. počas práceneschopnosti má nemocenskú dávku, počas materskej dovolenky má materskú dávku). Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, zamestnancovi za tento čas nepatrí náhrada mzdy.
2. Pracovné Voľno s Náhradou Mzdy (Platené Voľno)
V ustanovení § 141 ods. 2 Zákonníka práce sú upravené tie pracovné voľná, ktoré je zamestnávateľ zamestnancovi povinný poskytnúť s náhradou mzdy. Má to svoju logiku, nakoľko i lekár pracuje cez deň a má svoju pracovnú dobu, preto na návštevu lekára musí zamestnanec využiť voľno cez svoju pracovnú dobu. Samotný zákonodarca upravil v Zákonníku práce, že toto pracovné voľno sa poskytuje zamestnancovi na nevyhnutne potrebný čas.
Vyšetrenie alebo Ošetrenie Zamestnanca
- Zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, za podmienky, že vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času.
- Osobitne sa posudzujú tehotné zamestnankyne, ktoré majú nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na preventívne lekárske prehliadky spojené s tehotenstvom bez obmedzenia počtu dní. Tehotnou zamestnankyňou na tento účel je však len zamestnankyňa, ktorá písomne informovala zamestnávateľa o svojom stave a predložila mu lekárske potvrdenie o tehotenstve.
Sprevádzanie Rodinného Príslušníka
- Zaraďuje sa sem sprevádzanie rodinného príslušníka (napr. dieťaťa, manžela) na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia, a to pri náhlom ochorení alebo úraze, na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie či liečenie.
- Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi (len jednému z rodinných príslušníkov) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a nebolo možné ho vykonať mimo pracovného času.
- Pri sprevádzaní zdravotne postihnutého dieťaťa sa poskytuje zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy najviac 10 dní v kalendárnom roku.
Narodenie Dieťaťa
Pri narodení dieťaťa zamestnávateľ poskytne pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky do zdravotníckeho zariadenia a späť.
Úmrtie Rodinného Príslušníka
V prípade úmrtia rodinného príslušníka sa poskytuje platené voľno nasledovne:
- pri úmrtí manžela alebo dieťaťa sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni a na ďalší deň na účasť na pohrebe,
- pri úmrtí rodiča alebo súrodenca sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň, ak zamestnanec zariaďuje pohreb,
- pri úmrtí prarodiča alebo vnuka alebo prarodiča jeho manžela sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden deň a na ďalší deň, ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb.
Svadba
Medzi osobné prekážky, pri ktorých zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi platené voľno, patrí aj svadba. Zákon rozlišuje vlastnú svadbu, pri ktorej sa poskytuje pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň (ak je svadba v deň, kedy má zamestnanec pracovať).
Znemožnenie Cesty do Zamestnania
Pri znemožnení cesty do zamestnania z poveternostných dôvodov dopravným prostriedkom, ktoré používa zamestnanec so zdravotným postihnutím, poskytne zamestnávateľ tomuto zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac na 1 deň.
Hľadanie Práce pred Skončením Pracovného Pomeru
Patrí zamestnancovi náhrada mzdy najviac na jeden poldeň v týždni počas zodpovedajúcej výpovednej doby, a to len pri skončení pracovného pomeru výpoveďou danou zamestnávateľom alebo dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ sa zrušuje, premiestňuje alebo ak sa zamestnanec stane nadbytočný.
3. Pracovné Voľno Bez Náhrady Mzdy (Neplatené Voľno)
V niektorých prípadoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, avšak bez nároku na náhradu mzdy.
Vyčerpanie Limitov na Vyšetrenie/Ošetrenie
Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy pri vyšetrení alebo ošetrení v zdravotníckom zariadení na nevyhnutne potrebný čas, a to po vyčerpaní zákonom určeného rozsahu siedmich kalendárnych dní v roku. To znamená, že ak zamestnanec v danom kalendárnom roku už vyčerpal svojich sedem dní na vyšetrenie u lekára a potrebuje ísť na ďalšie celodenné vyšetrenie, zamestnávateľ mu voľno dá, ale bez náhrady mzdy.
Podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce môže zamestnávateľ (nie je to však jeho povinnosť) poskytnúť zamestnancovi ďalšie pracovné voľno s náhradou okrem iného aj na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca a ďalšie pracovné voľno na sprevádzanie rodinného príslušníka alebo zdravotne postihnutého dieťaťa s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy.
Svadba Dieťaťa alebo Rodiča
Neplatené voľno poskytne zamestnávateľ zamestnancovi na svadbu jeho dieťaťa alebo rodiča.
Nepredvídané Prerušenie Dopravy
Zamestnávateľ poskytne pracovné voľno bez náhrady mzdy na nevyhnutne potrebný čas aj pri nepredvídanom (neočakávanom) prerušení premávky alebo meškaní pravidelnej verejnej dopravy (napr. z dôvodu poruchy vozidla, poveternostných vplyvov), ak nemohol zamestnanec dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom.
Presťahovanie Zamestnanca
Pri presťahovaní zamestnanca, ktorý má vlastné bytové zariadenie v rámci tej istej obce, poskytne zamestnávateľ pracovné voľno najviac jeden deň. Pri sťahovaní do inej obce je to najviac dva dni. V oboch prípadoch je to ale vždy bez náhrady mzdy, iba ak je presťahovanie zamestnanca v záujme zamestnávateľa, má zamestnanec nárok na náhradu mzdy.
Výpočet a Obmedzenia Pracovného Voľna
Nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy sa posudzuje pre každý prípad samostatne, teda samostatne sa počíta 7 dní na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca, samostatne 7 dní na sprevádzanie rodinného príslušníka a samostatne 10 dní na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa.
Za jeden deň sa považuje čas zodpovedajúci dĺžke pracovného času, ktorý mal zamestnanec na základe rozvrhnutia ustanoveného týždenného pracovného času v tento deň odpracovať (§ 141 ods. 4 Zákonníka práce). Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnancovi v kalendárnom roku pri pracovnom voľne na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca a na sprievod sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby pracoval päť dní v týždni (§ 141 ods. 5 Zákonníka práce).
Podľa § 141 ods. 6 Zákonníka práce môže zamestnávateľ určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia zamestnanca (7 dní) a sprevádzanie rodinného príslušníka (7 dní) sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.