Milan Zimnýkoval, známy predovšetkým ako „Mino“, je výraznou osobnosťou slovenského mediálneho priestoru. Narodil sa 31. januára 1978 v Snine a počas svojej kariéry prešiel od študentského folklóru k celoplošnému rozhlasovému a televíznemu moderovaniu. Jeho hlas si ľudia spájajú hlavne s Fun Rádiom, kde pôsobí od roku 2004, a do povedomia sa dostal najmä ako súčasť moderátorského dua Junior a Marcel. Okrem moderovania je známy aj svojimi otvorenými názormi na regionálnu identitu, mediálnu prácu a spoločenské témy.
Životopis a vzdelanie
Milan Zimnýkoval sa narodil 31. januára 1978 v Snine. Vyštudoval dejepis a angličtinu na Filozofickej fakulte Prešovskej Univerzity v Prešove. Už počas štúdia pričuchol k hudbe a moderovaniu v internátnom rádiu.
Od folklóru k prvým mediálnym skúsenostiam
Desať rokov tancoval vo folklórnom súbore Zemplín v Michalovciach. Sám tam nastúpil počas strednej školy. Významnou osobnosťou v súbore bol aj jeho brat Milan Hvižďák, ktorý je šéfom a choreografom súboru Zemplín, ktorého Zimnýkoval nazýva východoslovenským Štefanom Nosáľom. Od uja Hvižďáka vzišiel aj Ján Ďurovčík. V roku 2002 Milan Zimnýkoval s folklórom skončil.
Cestovanie na mesiac na festival do Francúzska, na mesiac do Španielska či na päť týždňov do Mexika bolo pre neho atraktívne, rovnako ako to, že v postpubertálnom veku nemusel sedieť doma pod dohľadom rodičov. V roku 2000 bol so súborom na festivale v Mexiku, kde ho vítali ako Európana. Práve tam vďaka Michalovciam pochopil, že je Európan, hoci to znie paradoxne. Predtým zažíval hymny len vtedy, keď vyhrali naši hokejisti, no tam, kde vystupovali, im hrali ich hymnu a on pochopil, že reprezentuje Slovensko.
Mediálna kariéra a popularita
Po ôsmich rokoch v regionálnom rádiu Flash prešiel Milan Zimnýkoval do jednej z najväčších slovenských komerčných staníc, Fun Rádia, kde pôsobí dodnes. Sám o sebe hovorí, že má rád hudbu a označuje sa za „hudbofila“.
Moderátorské míľniky
Pred kamerou začínal v pilote k relácii No Problem, ktorá vyhrala pre verejnoprávnu televíziu cenu Prix Danube 2001. Na obrazovkách televízie JOJ sa objavil v projekte Hotel Paradise, moderoval Noc v raji. Okrem kulinársko-súťažnej relácie Moja mama varí lepšie ako tvoja ste ho mohli vidieť spolu s Marcelom Forgáčom aj ako moderátorské duo šou Česko Slovensko má talent a zábavnej relácie Nikto nie je dokonalý. Spolumoderoval aj televízne zábavné relácie ako Slovensko má talent.
Milan Junior Zimnýkoval je úspešný aj na Instagrame a v diskusii Ako zo seba urobiť brand hovorí o význame osobného sponzoringu a komunikácie cez sociálne siete.
Pohľad na popularitu a spätnú väzbu
Zimnýkoval hovorí, že popularita nie je jeho motiváciou. Prvý moment popularity prišiel už počas vystúpení so súborom, keď im ľudia vždy tlieskali. Ďalší taký moment nastal v internátnom rozhlasovom štúdiu, kde zahlásil, že ak ho niekto počúva, nech zabliká svetlom v izbe, a zrazu zablikalo desať izieb. Potom pôsobil v rádiu Flash, kam už prichádzali veľké hviezdy typu Richard Müller, a on s nimi mohol robiť rozhovory, ktoré počúvali tisícky ľudí. Následne prešiel do Fun Rádia, kde chcel moderovať rannú šou, no chvíľu trvalo, kým ho k tomu pustili. Až potom prišli veľké televízne projekty. Neraz zažil aj to, že mu niekto povedal - no, dnes ti to vysielanie príliš nevyšlo. Silné frčky dostával najmä od kamarátov zo Zemplína.
O tom, či ho je alebo nie je "veľa", rozhoduje ten, kto ho oslovuje na spoluprácu. Ak si ho nejaký režisér vyberie, je to pre neho najmä ohodnotenie jeho práce. V podstate mu hovorí - potrebujem ťa, chcem, aby si to bol ty, kto to celé rámcuje a posúva ďalej, lebo už máš skúsenosti a podobne. Veria mu a asi by nebolo dobré odmietnuť. Doteraz mal šťastie na príležitosti. Vnímanie jeho prítomnosti na obrazovke je skreslené, pretože aj keď už trištvrte roka nerobí pre žiadnu televíziu, stále sa vysielajú reprízy starších programov.
Osobný život a reflexie
Detské roky a rodinné spomienky
Milan Zimnýkoval prežil detstvo v špecifickom rodinnom prostredí. Jeho otec bol vojak a mama učiteľka. Toto zloženie sa však nestihlo celkom prejaviť, lebo otec zomrel, keď mal Mino štyri roky, vo veku 29 rokov. Zimnýkoval premýšľal nad tým, ako by s otcom vychádzali neskôr, či by si v časoch puberty neliezli na nervy, a vyjadril túžbu sadnúť si s ním na pivo. Priznal, že keď ochorel na covid-19, dosť ho trápilo, či by si ho jeho vtedy štvorročný syn v prípade smrti vôbec pamätal. Otcova smrť doma nebola tabu, zhovárali sa o nej a chodili na cintorín. S mamou trávili v Michalovciach iba pracovné dni, čo bral, akoby žili na internáte. Na víkendy chodili k starým rodičom do Sniny. Výhodou bolo, že boli v lokalite, kde sa všetci poznali - vedeli, kam ktoré auto odbočí a kde zaparkuje, a vodiči, naopak, vedeli, z ktorej križovatky môžu vyletieť deti od susedov na bicykloch.
Detstvo sa začalo na základnej škole, ktorá dodnes patrí k najúspešnejším v rámci Slovenska. Už v tretej triede, v časoch totality, mali rozšírené vyučovanie angličtiny.
Michalovce a východniarska hrdosť
Pre Milana Zimnýkovala sú Michalovce korene, hoci ich z pohľadu Bratislavy či západného Slovenska mnohí vnímajú ako provinčné mesto. Tento pocit v ňom dotoval práve folklórny súbor Zemplín. Michalovce sú pomerne mladé mesto, ktoré sa začalo výraznejšie rozvíjať až po druhej svetovej vojne, a preto ich porovnávanie s Bardejovom nie je na mieste. Napriek tomu sa v jeho ponímaní správajú ako krajské mesto minimálne v športe. Najzapamätateľnejšia vec z okolia je podľa neho Zemplínska šírava. Michalovce sú tiež mestom kruhových objazdov, čo vďaka ich malosti pôsobí smiešne, no práve vďaka nim tam nebývajú hlásené dopravné zápchy. Spomína aj básnika Pavla Horova, po ktorom je nazvané tamojšie gymnázium, básnika Zemplína, ktorý mal verše typu „zacnelo sa mi za valalom“. Ďalej spomína historickú postavu Irmy Sztáray, ktorá mala grófsky pôvod, rodina Sztárayovcov mala v Michalovciach kaštieľ a Irma bola dvornou dámou cisárovnej Sissi, dokonca prítomná aj pri atentáte. Spomenul aj ranč Klokočina pri Šírave, ktorý prerábajú známi a starajú sa tam o týrané kone, čo považuje za výborný tip na návštevu pre každého, kto ide do Michaloviec a okolia.
Snina je horný Zemplín a málokto vie, že je z hľadiska konfesie posledné rímskokatolícke mesto, kde prevažujú Sotáci, teda ešte nie Rusíni. Skvelý je podľa neho aj Vihorlat, pohorie, ktoré sa začína pri spomínanej Šírave, a ktoré mu pripomína úvod do Malých Karpát - na jednej strane vidíte kopce a na druhej nekonečnú nížinu.
Prechod do Bratislavy a zmena životného štýlu
Keď Milan Zimnýkoval v roku 2004 prichádzal do Fun Rádia, myslel si, že je jeden z top regionálnych moderátorov. Zrazu bol konfrontovaný s celoplošným rádiom a počúval aj reči typu „je to omyl, nie celkom mu to ide“. Dodnes rozpráva historku, ako dostal príležitosť len preto, že ho "zabudli vyhodiť" a v jednej konkrétnej chvíli nemal kto vysielať. Priznáva, že v tomto bol naivný a neveril, že to tak môže byť. Hoci cestovanie z východu do Bratislavy trvá dlhšie, Zimnýkoval vníma Bratislavu ako svoje mesto, má rešpekt z jej histórie aj polohy a cíti radosť, že je vo vlastnom hlavnom meste. Keď mu prvýkrát niekto povedal, že je „cépečkár“, nevedel, o čo ide, a robil si z toho žarty. Jeho sebavedomiu najviac pomáhalo to, že hrany „cépečkára“ z neho skresávalo samotné Fun rádio, ktoré ľudia vnímali ako bratislavské rádio, v ktorom predsa nemôže pracovať hocikto, čo mu poskytlo istý nárazník.
Na západe existuje mnoho zažitých stereotypov o východniaroch. Milan Zimnýkoval by chcel, aby ľudia boli hrdí na to, odkiaľ sú. Nie v zmysle, že som východniar, stred sveta a nik na mňa nemá, ale v zmysle zdravého sebavedomia. Submisívny východniar však povie - ale čo, to je len taká dedinka pri Michalovciach, ktorú ani nebudeš poznať. Preto rád takého človeka ťukne do ramena a povie - veď priznaj, že si zo Sliepkoviec. Pripomína, že východniari držia spolu, pretože spolu cestujú aj päť hodín. Kým ešte neboli poriadne cesty, do Bratislavy cestovali aj osem hodín, čo je asi toľko ako let medzi Londýnom a New Yorkom, čím logicky vznikajú silné väzby.
V rozhovoroch často s humorom spomína, ako v Bratislave pribral na 130 kilogramov. V Michalovciach všade chodil pešo a hýbal sa aj pri trénovaní a vystupovaní so súborom. Potom však prišiel do Fun Rádia, kde si zrazu mohol kúpiť, čo chcel, nemal hypotéku ani iné úvery. Jedol všetko možné a všade chodil autom. Jeho manželka, vtedy ešte priateľka, ho rozkódovala ako osobu a pochopila ho. Povedala, že takýto dobrý človek predsa nemôže ostať v takto zanedbanom tele. Naštartovala ho a motivovala k tomu, aby tie kilá zhodil. Vždy bol viac introvert a ona ho naučila, aby sa mal rád. Nemá rád body shaming a vysvetľuje, že za problémami s postavou môže byť mnoho faktorov, vrátane chorôb, a že nie je férové útočiť na ľudí pre ich vzhľad.
Spoločenské témy a osobné presvedčenia
Rozhodnutie zostať na Slovensku a hodnota regiónov
Počas vysokej školy premýšľal o odchode zo Slovenska. Išlo o časy tesne po porážke mečiarizmu, keď bolo v krajine všelijako, dolár stál 72 korún a nebolo jasné, či Slovensko vezmú do EÚ a NATO. Mojím šťastím bolo, že práve vtedy robil rozhovor so Stanislavom Štepkom, ktorý mu povedal, že treba ostať a meniť krajinu vlastným príkladom a životom. Preto sa rozhodol nevycestovať. Kedysi povedal, že na Slovensku sa nedá žiť jednoducho, hoci mnoho vecí je stále komplikovaných. Keď odchádzal z prešovského rádia do Fun Rádia, videl, že globálny svet požiera ten lokálny. Dnes sa to mení a svoju hodnotu nadobúdajú aj regióny. Vníma, že ľudia z regiónov ďaleko od Bratislavy sú pre nich vzácnejší a berú ho stále ako jedného z nich - človeka z malého mesta, ktorý niečo dokázal vo veľkej Bratislave.
Vyhorenie a inšpirácia
Tesne pred pandémiou korony začínal mať pocit, že si už trochu "naháňa vlastný chvost" a potreboval si oddýchnuť. Pandémia to napokon vyriešila. Isté vyhorenie však kedysi prišlo skôr v súvislosti s jeho telesnou kondíciou. Mentálne nevyhorel možno preto, že zažíva veľa zmien - iná práca je v rádiu, iná v televízii, má dosť podnetov z rodiny aj od kamarátov, pomáhajú mu dobré filmy aj dobré koncerty. Raz sa Jána Ďurovčíka v rozhovore spýtal, kde berie inšpiráciu. Odpovedal, že inšpirácia je všade, vrátane ich rozhovoru.
Vzťah k politike a spoločenským témam
V prítomnosti známych ľudí sa radi ocitajú aj politici, najmä v predvolebných kampaniach. Milan Zimnýkoval vie o dvoch takých ponukách, ale ku nemu osobne sa v danom čase ani nedostali, pretože človek, ktorého oslovili, im rovno povedal, že to ani nemusia skúšať. Tým netvrdí, že by to nikdy neurobil, len si vyhradzuje právo odmietnuť. Zatiaľ nič také nebolo. Komické pritom je, že robí v rádiu, kde je majiteľom predseda parlamentu Boris Kollár. Zimnýkoval si uvedomuje, že verejne známe osoby majú morálnu povinnosť vyjadrovať sa k spoločenským témam, ako sú napríklad konšpirácie a nedôvera voči odborníkom pri očkovaní proti covidu-19 alebo odmietanie nosenia rúšok.
tags: #mino #zimnikoval #narodeniny