Fašiangy predstavujú čarovné obdobie plné tradícií, zábavy a kulinárskych pochúťok, ktoré symbolizujú prechod medzi Vianocami a Veľkou nocou. Toto obdobie je známe svojimi veselými zvykmi a oslavami, ktoré sa uchovávajú naprieč generáciami.
História a pôvod fašiangov
O fašiangoch sa dozvedáme z písomností už z 13. storočia. Naši dávni predkovia sa na tieto bujaré oslavy veľmi tešili, čo bolo niekedy v rozpore s predstavami cirkvi. Fašiangy bývali v minulosti oveľa hlučnejšie a veselšie ako dnes, pričom sa ich zúčastňoval bohatý aj chudobný, pán aj sluha, majster aj tovariš. Obdobie fašiangov trvá od sviatku Troch kráľov až do Popolcovej stredy, pričom jeho dĺžka sa mení v závislosti od dátumu Veľkej noci.
Pôvod fašiangových osláv siaha až do čias pohanského antického Ríma a zvykov starých Slovanov. Išlo o slávnosti na počesť bohov ako Bakchus a Mars, nazývané saturnálie či luperkálie. Tieto sviatky boli spojené s bujarými oslavami, zábavou, hrami a rôznymi sprievodmi masiek. Súčasťou osláv bolo aj kladenie jedál na hroby zosnulých predkov. Pohanským bohom sa prinášali obete v podobe živých zvierat, medoviny, medu a vajíčok, čím sa oslavoval koniec zimy a príchod jari.
V období Veľkomoravskej ríše sa používal názov mjasopust, ktorý sa dodnes objavuje v staršej literatúre a na dedinách. Názov fašiangy sa objavil až v stredoveku, odvodený z nemeckého slova Faschang, čo znamenalo posledné čapovanie liehovín pred pôstom. Cirkev sa snažila vytlačiť pohanské zvyklosti, no obyvateľstvo sa tradícií nevzdávalo. Fašiangové slávnosti, plné zábav, tancov, masiek a hodovania, boli napriek prísnemu pôstu od Popolcovej stredy tolerované.
Fašiangové tradície a zvyky
Fašiangy sú obdobím, ktoré je bohaté na rôzne tradície a zvyky. Medzi najznámejšie patria zabíjačky, fašiangové sprievody masiek, plesy a zábavy. V minulosti sa počas fašiangov konali aj rôzne hry a súťaže, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu a plodnosť.
Fašiangové masky
Fašiangové masky majú dlhú tradíciu a symbolizujú rôzne postavy a zvieratá. Medzi najčastejšie masky patria medvede, kone, kozy, ale aj rôzne komické a strašidelné postavy. Pôvodne mali masky zabezpečiť plodnosť a ochranu pred zlými silami. Keď mali ľudia na tvárach masky, nikto ich nespoznal, čo im umožňovalo zabávať sa aj na účet richtára, kráľa či starej dievky. Vystrájali, vyspevovali, hrali divadielka a robili hluk, pričom nechýbal smiech. Niektoré masky mali magickú, ochrannú úlohu, mali zabezpečiť zdravie, budúcu úrodu a ochranu pred pohromami.
Mladenci v sprievodoch sa preobliekali aj za slamené figúry, žandárov, žobrákov, cigánov, za medveďa či koňa. V niektorých oblastiach, napríklad na Šariši, sa chodilo "šabľovať“ alebo "s ražňom chodiť". Sprievod o desiatich až pätnástich ľuďoch chodil po dedine od domu k domu s typickými atribútmi ako ražeň či šabľa, ktoré slúžili ako magické predmety. Po opýtaní sa "Máte fašiang?" a následnom pohostení sa symbolicky spájala zem s nebom a na príbytok sa preniesla ochranná a plodonosná sila. Domáci zapichli na šabľu kus slaniny alebo klobásy ako výslužku a nakoniec si s maskami zatancovali.
Kulinárske pochúťky
K fašiangam neodmysliteľne patria aj kulinárske pochúťky. Medzi najobľúbenejšie patria šišky, fánky, pampúšiky, ale aj rôzne mäsité jedlá, ktoré sa pripravujú počas zabíjačiek. Tieto jedlá sú symbolom hojnosti a radosti z nadchádzajúceho obdobia pôstu. Fašiangové obdobie bolo obľúbené aj preto, že sa mohlo jesť mäso, čerstvé klobásy, jaternice, slanina, huspenina alebo údené mäsko, ale aj iné sladké dobroty, koláče, lekvárové šišky, pampúšiky či typické fánky. Pila sa medovina a víno.
Fašiangové zábavy a plesy
Fašiangové oslavy idú už tradične ruka v ruke s plesmi, bálmi či tanečnými zábavami. Bolo to tak v minulosti a uchovalo sa to dodnes. Fašiangové obdobie je známe veľkou veselosťou, zábavami, tancovačkami, jedením a pitím.
Večerné fašiangové zábavy sa konali v kúdeľnej izbe, aj v krčmách. Pred polnocou sa všetci spolu pobrali žartovne a symbolicky pochovať basu, čím sa skončilo obdobie zábav, spevu a tancovačiek a začínal sa prísny pôst. Počas pôstu sa prestalo jesť mäso a gazdiné pri varení nepoužívali ani masť. Preto sa zvyklo hovorilo: "Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj."
Na sklonku 4. storočia cirkev zaviedla štyridsaťdňový pôst pred príchodom Veľkej noci a slávenia ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Katolícka cirkev sa snažila o vytlačenie pohanských zvyklostí, zanikla obeta živých zvierat aj kladenie jedla na hroby. Vtedajšie obyvateľstvo sa však ďalších fašiangových zvyklostí nechcelo vzdať. Cirkev trvala na prísnom dodržiavaní štyridsaťdňového pôstu od Popolcovej stredy. Paradoxne, fašiangové slávnosti, plné zábav, tancov, masiek, jedenia a pitia od Troch kráľov rešpektovala.
Protestantské cirkvi neskôr odsudzovali tancovačky, ktoré pokladali za pohanské a oslavy diabla. Fašiangové oslavy na dedinách sa diametrálne líšili od tých v mestách.
Fašiangy mali niekoľko fáz. Hlavný fašiangový ošiaľ sa sústredil do posledných troch dní - od nedele do stredy. Tieto dni sa zvykli nazývať aj Malý fašiang, niekde Bakchusové dni, či v niektorých regiónoch aj Končiny alebo Ostatky. Ďalším dňom je popolcová streda, nazývaná aj Škaredá alebo Krivá streda. Popolcová streda je pripomienkou ľudskej pominuteľnosti. Názov dňa pochádza zo zvyku páliť palmové listy či bahniatka z Kvetnej nedele z minulého roka. Takto získaný popol sa používa pri bohoslužbe Popolcovej stredy, kedy sú veriaci poznačení krížikom - popolom na čelo. Popolcovou stredou začína štyridsaťdňový pôst.
Fašiangy s Fsk Limbora
Príhovor starostu k fašiangovému plesu v Babíne
V obci Babín sa už desať rokov koná tradícia fašiangového stretnutia v kultúrnom dome. Starosta v príhovore privítal hostí a zdôraznil význam udržiavania tejto ľudovej tradície. Poukázal na to, že ide o poslednú možnosť zabaviť sa pred pôstom.
"Milí hostia, Dovoľte, aby som Vás srdečne privítal tu na pôde kultúrneho domu v Babíne. Je tomu už desať rokov, čo niekomu skrsla pekná myšlienka stretať sa tu ako voľakedy na fašiangy. Veď naši dedovia tieto ľudové sviatky využívali takisto na spoločné stretanie. Veľmi ma teší, že sa nám darí udržať túto tradíciu a aj tento jubilejný desiaty krát sa vo februári stretáme tu v babínskom kulturáku. Pred pôstom je to posledná možnosť zabaviť sa. Veľmi ma teší, že Vás, ktorí ste prijali naše pozvanie neodradili ani prekážky, ako je mráz, či vyschnutý prameň a nedostatok pitnej vody. Vy sa určite nedostatku pitnej vody nemusíte obávať v tejto sále. Pretože tam vedľa na dvore stojí cisterna s osemtisíc litrami vody. A určite sa nemusíte obávať ani nástrah ako je nuda, či nedostatok darov v tombole."
Starosta ďalej informoval o programe, ktorý zahŕňal hudobnú produkciu zo Zákamenného, vystúpenia detí z miestnej školy, šermiarov zo Žiliny a ohňovú barmanskú šou. Zdôraznil, že na plese sa zišlo "zdravé jadro Babína" a pripomenul štedrú tombolu s darmi od 33 sponzorov, od televízora po lampu.
"Ako vidíte, hrať nám celú noc budú chlapci zo Zákamenného. Ak sa osvedčia, objednáme si ich aj na budúci rok. Vystúpia pre nás aj deti z našej školy s tanečnými kreáciami, prekvapíme Vás aj novotami ako je vystúpenie šermiarov zo Žiliny a dokonca príde aj barman s ohňovou barmanskou šou. Keď sa dívam na Vás milí hosťa, vidím, že sa tu zišlo to zdravé jadro Babína. Ako sa hovorí, dobrého je vždy málo. Ale nebojte sa, tým pádom sa zvyšuje Vaša šanca vyhrať v našej štedrej tombole. Ako vidíte 33 sponzorov nám dalo svoj dar do tomboly. Máme pre Vás všetko od televízora po lampu."
Starosta následne vymenoval sponzorov a vyjadril im úprimnú vďaku, pričom zdôraznil, že napriek kríze tombola nie je chudobnejšia ako v minulom roku. Medzi sponzorov patrili napríklad Pozemkové spoločenstvo Babín a Morkaďská hoľa, COOP Jednota Námestovo, firma Stamar Hruštín, Tlačiarní Kubík, p. Oleš z Ťapešova, DSI Data Námestovo, Uhoľné sklady Námestovo, p. Briš z Oravskej Lesnej, p. Šramko z Trenčína (Ekoauditor s.r.o.), firma Falcon z Fiľakova, p. Socha z Jasenice, vydavateľstvo Oravec, p. Vrábľ - autodoprava, firmy Jumatex, Dakna a.s. z Námestova, Pošta Hruštín, firma Bortex, kvetinárstvo Sestrenek, firma Elektrolux, p. Jaššo z píly Hruštín, firma Tonermedia z Dolného Kubína a p. Jozef Cech z Námestova.
Fašiangové stretnutia seniorov
Fašiangové obdobie má pre seniorov osobitný význam. Sú príležitosťou na stretávanie sa s priateľmi a známymi, na spomínanie na staré časy a na zábavu. Taktiež im umožňujú aktívne sa zapájať do spoločenského života a cítiť sa súčasťou komunity.
Fašiangové stretnutie seniorov v Rimavskej Bani
V sobotu 10. februára 2024 sa v Rimavskej Bani konalo fašiangové stretnutie seniorov v kultúrnom dome. Podujatie sprevádzala veselá nálada, ku ktorej prispel kultúrny program a sprievod fašiangových masiek členov Folklórneho súboru Hrnčiatka a vystúpenie detí z Komunitného centra v Rimavskej Bani. Organizátori seniorom zaželali, aby si užili tento čas, tancovali, spievali a zabávali sa tak, ako sa zabávali kedysi.
"Fašiangovice" v Prešove
V Prešove majú oslavy fašiangov svoju tradíciu. Prvá fašiangová zábava prešovských seniorov sa uskutočnila v sále PKO - Čierny orol, kde sa zišlo viac ako dvesto účastníkov. Ples si užívali aj členky Združenia žien Slovenska. Na plese bolo prítomné najmä ženské osadenstvo, čo však nebránilo v zábave a tanci. Zúčastnili sa ho členovia zo šestnástich zariadení združujúcich dôchodcov v rámci Prešova. Seniori kvitovali aj prítomnosť štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Jozefa Buriana a najviac ich strhla uvoľnená atmosféra. Príhovor, hudba a tombola ich potešili. Zo zábavy sa nechystali odísť pred polnocou a následkov sa neobávali, lebo ich zachráni gaštanová masť na kolená. Mesto Prešov sa snaží pripomínať tradície inými zabudnutými zvykmi.
Jeden zo seniorov, Ján Čižmár, poznamenal, že keďže sa narodil v novembri, spolu s ním sa narodilo ďalších dvanásť chlapcov, čo naznačuje, že deväť mesiacov predtým - v čase fašiangov - sa viac oslavovalo a ľudia sa viac ľúbili, čo malo za následok prírastky.
Význam fašiangových osláv
Fašiangy sú čarovným obdobím plným tradícií, zábavy a kulinárskych pochúťok. Je to prechod medzi Vianocami a Veľkou nocou, známe svojimi veselými zvykmi. V mnohých mestách a obciach na Slovensku sa počas tohto obdobia konajú rôzne podujatia, ktoré spájajú generácie a pripomínajú staré tradície.
Fašiangové oslavy majú pre seniorov osobitný význam. Sú príležitosťou na stretávanie sa s priateľmi a známymi, na spomínanie na staré časy a na zábavu. Taktiež im umožňujú aktívne sa zapájať do spoločenského života a cítiť sa súčasťou komunity.
Fašiangy boli obdobím, kedy sa usporadúvali svadby, od Popolcovej stredy až do konca Veľkej noci boli svadby zakázané. Existovalo porekadlo: "Aké fašiangy, taká Veľká noc."
tags: #fasiangovy #ples #prihovor