Dňa 23. júna si pripomíname 105. výročie narodenia slovenskej opernej speváčky, mezzosopranistky, vokálnej pedagogičky a prekladateľky Ditty Gabajovej. Narodila sa 23. júna 1914 v Orlove v okrese Stará Ľubovňa a zomrela 23. [Dátum úmrtia nie je v texte uvedený]. Ditta Gabajová pochádzala z Orlova na východnom Slovensku, detstvo však prežila v Kežmarku, kde začala chodiť aj do školy. Základné vzdelanie a meštiansku školu ukončila po presťahovaní rodiny v Žiline.
Vzdelanie a začiatky umeleckej kariéry
Po úspešných talentových skúškach bola prijatá na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave (1931 - 1937), kde študovala spev u prof. Josefa Egema. V rokoch 1936 - 1938 učila spev a klavír na hudobnej škole v Žiline. Po návrate do Bratislavy sa súkromne zdokonaľovala v technike spevu u koncertnej speváčky a vokálnej pedagogičky Gusty Krafft-Bellovej (1939 - 1945), dcéry skladateľa Jána Levoslava Bellu.
Pôsobenie v Slovenskom národnom divadle
Ditta Gabajová debutovala na scéne Slovenského národného divadla (SND) ako hosť v postave Barbary v Straussovej operete Noc v Benátkach v máji 1939. V tom istom mesiaci spievala aj postavu Oľgy v obnovenej premiére Čajkovského Eugena Onegina (1939) pod taktovkou Josefa Vincourka. Po úspešnom debute sa na jeseň stala sólistkou operného súboru.
Úspechy v operete
V operete vytvorila postavy Hedvičky v diele Dom u troch dievčatiek (1939), Izabelly v Suppého Boccacciovi (1940) a grófky Palmaticy v Millöckerovom Žobravom študentovi (1952).
Významné operné úlohy
V operných inscenáciách po doštudovanej postave Háty zo Smetanovej Predanej nevesty (1940) a Maddalene vo Verdiho Rigolettovi (1940, 1945) ju Josef Vincourek obsadil do náročnej postavy Amneris vo Verdiho Aide (1941, 1949). Kritika vyzdvihla jej jasnú vokalizáciu, nosný zamatovo mäkký mezzosoprán a herecké pôsobenie.
Z verdiovských postáv naštudovala ešte Floru Bervoix v Traviate (1942, 1948), Emiliu v Otellovi (1945) a temperamentnú princeznú Eboli v Donovi Carlosovi (1956).
Francúzska a česká operná tvorba
Z francúzskej opernej tvorby naštudovala po menších úlohách postavu Mercedes v Bizetovej Carmen (1941) a Javotte v Massenetovej Manon (1942). Neskôr stvárnila postavu Nicklaussa v Offenbachových Hoffmannových rozprávkach (1946) a titulnú postavu v Bizetovej Carmen (1946) v réžii Branka Gavellu. Táto úloha jej priniesla pozoruhodný výkon, hoci podľa časti kritiky bola jej Carmen skôr lyrická ako temperamentná.
Naštudovala postavu krásnej Dulciney z Massenetovho Dona Quijota (1947) v réžii Jiřího Fiedlera. V českom opernom repertoári dostala Ditta Gabajová príležitosť prezentovať svoje spevácke kvality v Dvořákovej opere Čert a Kača (1942, 1947, 1955), ktorá sa stala jednou z jej najlepších postáv. Kritika vyzdvihla jej mäkký, zamatový hlas s otvorenými výškami, temperamentný, efektný a herecky premyslený výkon.
V Smetanovej Hubičke (1952) spievala Martinku a úspešne zvládla náročnú postavu Kataríny v Pauerovej Zuzane Vojířovej (1959). Krásny melodický hlas zosúladený s hereckým podaním previedla v postave Končakovny z Borodinovej opery Knieža Igor (1952). Svojím zjavom i hereckým výrazom zapôsobila ako Marína Mníšková v Musorgského Borise Godunova (1954). Bližšia jej hlasovému naturelu bola úloha krčmárky, ktorú spievala už v roku 1946, a bola presvedčivou Chivrijou v Musorgského Soročinskom jarmoku (1959).
Charakterové postavy a nové slovenské opery
Ditta Gabajová vytvorila celý rad charakterových postáv a figúrok, ku ktorým postupne prešla hlavne v druhej polovici päťdesiatych rokov. Medzi ne patrili napríklad Háta (1945, 1953, 1961) a distingvovaná Ľudmila (1945; 1960).
Svoje spevácke a herecké danosti mala možnosť uplatniť v novšej a modernej svetovej opernej tvorbe. Výrazné epizódne úlohy v charakterovom odbore stvárnila v premiérach pôvodných slovenských opier. Po Katke v opere Svitanie (1941) Ladislava Holoubka, vytvorila hlasovo výraznú a herecky pútavú postavu Cigánky v ďalšej Holoubkovej opere Túžba (1944) na libreto jej manžela Ferdinanda Gabaja.
Medzi svojrázne postavy Gabajovej patrili Zalčíčka (1949, 1952, 1965) a Zimoňka (1955). V Cikkerových operách vytvorila driečnu a koketnú Palugyaovú v Jurovi Jánošíkovi (1954, 1961), podlú neviestku Jeufímiu Bočkovovú vo Vzkriesení (1962) a zlodejku Kreithovú v Mistrovi Scroogeovi (1963). Výraznou mimikou zaujala v komickej postave Karolíny z Andrašovanovho Figliara Geľa (1958), v jeho ďalšej opere Biela nemoc (1968) spievala Kvetinárku.
Koncertná činnosť a rozhlasová spolupráca
Významná bola aj koncertná činnosť Ditty Gabajovej. Na prvom festivale komornej hudby v Trenčianskych Tepliciach v roku 1937 vystúpila spolu s Emíliou Václavíkovou, Rudolfom Gewislerom, Imrichom Gálom, s klavírnym sprievodom Zity Parákovej a za spoluúčasti sólistky Opery SND Anny Hrušovskej na koncerte mladých slovenských umelcov. S manželom Ferdinandom Gabajom často účinkovala na literárno-hudobných večeroch Matice slovenskej s piesňovým i operným repertoárom.
Spievala piesne Alexandra a Mikuláša Moyzesa na komornom koncerte v malej sieni Reduty (1941). Pravidelne spolupracovala s bratislavským rozhlasom, kde s klavírnym sprievodom Rudolfa Macudzinského spievala okrem slovenských ľudových piesní aj tvorbu Mikuláša Schneidera-Trnavského, Franza Lizsta, Johannesa Brahmsa, Franza Schuberta, piesne na básne Mathildy Wesendonckovej Richarda Wagnera a i.
V televíznom spracovaní Andrašovanovho Figliara Geľa (1961) stvárnila postavu panny Karolíny. V nahrávke Suchoňovej Krútňavy (1953) vydavateľstva Supraphon s dirigentom Zdeňkom Chalabalom spievala Zalčíčku.
Pedagogická a prekladateľská činnosť
Ditta Gabajová sa venovala aj prekladateľskej činnosti. Vyučovala od roku 1964 na bratislavskom konzervatóriu a ešte pred ukončením aktívnej umeleckej činnosti začala v roku 1968 vyučovať na žilinskom konzervatóriu spev, operné herectvo a ansámblový spev. Do roku 1991 tu odovzdávala svoje bohaté skúsenosti a cenné vedomosti ďalšej generácii.
Osobný život
Ditta Gabajová bola manželkou spisovateľa Ferdinanda Gabaja. Narodila sa ako Edita Kölcseyová.