Adventné obdobie je časom intenzívnych príprav na Vianoce, no jeho symbolika siaha omnoho hlbšie. Je to obdobie štyroch týždňov, ktoré ostávajú do Vianoc, a jeho duchovný význam pripomína adventný veniec so štyrmi sviečkami. Samotné slovo advent pochádza z latinčiny - „adventus“ v preklade znamená príchod alebo očakávanie príchodu Mesiáša.
Pôvod a historický vývoj Adventu
Prípravy na Vianoce možno vystopovať do raných období kresťanstva, pričom prvky adventného obdobia sa v kresťanskej cirkvi začali objavovať už v 4. storočí. Zmienky o adventných bohoslužbách nájdeme už v 5. storočí, kedy sa počet nedieľ často líšil a advent sa slávil štyri až šesť nedieľ pred Vianocami.
Až na prelome 6. a 7. storočia pápež Gregor Veľký stanovil jasný počet - štyri nedele - a zakázal počas neho usporadúvať hlučné zábavy a svadby. Toto obdobie, ktoré symbolizuje 4 000 rokov čakania na Mesiáša, pápež Gregor I. Veľký (590 - 604) skrátil na štyri nedele. Keď v 16. storočí tridentský koncil zjednotil a sformalizoval liturgický kalendár kresťanskej cirkvi, vymedzilo sa aj adventné obdobie.
Zaujímavé je, že historici sa domnievajú, že pôvodne bolo medzi adventom a Vianocami len malé spojenie. V 6. storočí rímski kresťania síce spájali advent s príchodom Krista, ale "príchod", ktorý mali na mysli, nebol Kristov prvý príchod na tento svet v betlehemských jasliach, ale jeho druhý príchod z nebies ako sudcu sveta. Adventné obdobie sa až do stredoveku výslovne nespájalo s Kristovým prvým príchodom na Vianoce.
Dnes sa dá povedať, že súčasní kresťania tieto dve idey počas adventu spojili - oslavujú tak príchod malého Ježiška na svet, ako aj radostne očakávajú príchod svojho Mesiáša, ktorý sa vráti po svoj ľud. Pritom prvé dve adventné nedele sa cirkev pozerá skôr dopredu, na druhý Kristov príchod, a druhé dve nedele je to viac o pripomienke prvého príchodu Ježiša na svet pred dvetisíc rokmi.
Hoci sa to v dnešnom komerčnom poňatí vianočných sviatkov, plných nákupného ošiaľu a pretekov v napečení čo najväčšieho množstva dobrôt, už nezdá, advent má byť pôvodne tiež obdobím pôstu. Akéhosi zamyslenia sa nad množstvom zla vo svete, čo dokáže vykúpiť, presvetliť a poraziť práve svetlo v podobe príchodu Ježiša Krista. Je to čas pokoja, rozjímania či dobročinnosti.
Adventný veniec a jeho symbolika
Azda najznámejším tradičným symbolom adventného obdobia je adventný veniec. Je to kresťanská vianočná dekorácia tvorená vencom zo vždyzelených vetvičiek, na ktorom sú pripevnené spravidla štyri sviečky. Obyčajne sa ukladá doprostred stola alebo vešia zo stropu.
Kruhový tvar venca vytvoreného zo vždyzelených vetvičiek sa pokladá za symbol večného života uprostred zimy a smrti, hoci svoj pôvod má v predkresťanských tradíciách, kde symbolizoval večný cyklus striedajúcich sa ročných období. Predstavuje tiež nekonečnú Božiu lásku a večný život, ktorý nám v Ňom umožňuje. Adventný veniec je od nepamäti symbolom víťazstva a kráľovskej dôstojnosti, symboliky Kristovho kríža alebo tiež Božej večnosti.
Do vždyzeleného venca sa okrem adventných sviečok niekedy pridávajú aj ďalšie ozdoby, ako sú svätojánske listy či rôzne bobule a lesné plody. Ich červená farba má poukazovať dopredu na Ježišovu obetu a smrť. Šišky môžu symbolizovať nový život, ktorý Ježiš prináša svojím vzkriesením.
História adventného venca
Pôvod adventného venca nie je úplne jasný, predpokladá sa, že sa začal používať niekedy v období od stredoveku do 16. storočia, prípadne až do 19. storočia. Vytvorenie prvého moderného adventného venca vystaveného na verejnosti sa prisudzuje Johannovi Hinrichovi Wichernovi, evanjelickému pastorovi augsburského vyznania v Hamburgu.
Wichern, popredný nemecký teológ, pedagóg a sociálny reformátor, mal na zreteli blaho detí z biednych a núdznych pomerov. V roku 1833 zriadil domov pre siroty, duševne chorých a starých, známy ako Das Rauhe Haus. Deti ho zasypávali otázkami o tom, kedy už konečne budú Vianoce. Aby ukončil ich neustále otázky o príchode Vianoc, v roku 1838 alebo 1839 vyrobil prvý adventný veniec. Jeho veniec pozostával z dreveného kolesa vyzdobeného vetvami ihličia, na ktorom boli pripevnené štyri biele sviece symbolizujúce štyri adventné nedele a viacero menších červených sviec, ktoré symbolizovali zvyšné dni adventu. Červené sviečky sa zapaľovali v pracovné dni a štyri biele sviečky sa zapaľovali v nedeľu.
Vence so štyrmi či piatimi sviecami sa postupne stali bežnou súčasťou nemeckých protestantských kostolov a domácností a do dvadsiatych rokov 20. storočia boli zaužívanou dekoráciou u nemeckých rímskokatolíkov.
Symbolika adventných sviečok na venci
Adventný veniec so štyrmi sviečkami je ikonickým symbolom adventného obdobia. Každá sviečka nesie svoj vlastný význam a je spojená s určitým adventným týždňom. Svetlo sviečok predstavuje večný život.
Sviečky na adventnom venci sa zapaľujú postupne počas štyroch adventných nedieľ, čo symbolizuje príchod svetla do sveta - narodenie Ježiša Krista. Svetlo z horiacich sviec symbolizuje prichádzajúceho Krista, ktorý rozptyľuje temnotu a strach, pretože on je „svetlo sveta“. Sviečky by sa mali zapaľovať postupne, proti smeru hodinových ručičiek. Na prvú nedeľu sa zapáli iba jedna sviečka, na druhú dve, na tretiu tri a na štvrtú svietia všetky štyri. Pri zapaľovaní sviece si môžete vytvoriť vlastný rituál - krátku modlitbu, spoločné želanie alebo chvíľku ticha.
Farby adventných sviečok a ich význam
Okrem samotného svetla majú svoj význam aj farby sviečok. Podľa cirkevných zvyklostí by sviečky mali odzrkadľovať liturgické farby adventných nedieľ.
- V rímskokatolíckej cirkvi sa tradične používajú tri fialové sviečky ako symbol pokánia a jedna, zapaľovaná ako v poradí tretia, ružová sviečka ako symbol radosti. Fialová farba symbolizuje pokoru a dôstojnosť.
- V protestantizme sa tradične používajú modré sviečky ako symbol nádeje a očakávania Krista.
- Pokiaľ veniec obsahuje piatu sviečku, tá má obvykle bielu farbu na znak Kristovej čistoty. U nás sa tiež piata, biela svieca umiestňovala do jeho stredu.
Dnes si ľudia vyberajú adventné vence skôr ako dekoračný prvok, takže sviečky majú rôzne farby (biele, fialové, červené, zelené, modré), aby ladili s vianočnou výzdobou domácnosti. V konečnom dôsledku je jedno, aké sviece si ľudia na adventný veniec zvolia, či siahnu po tradičných farbách, alebo dajú prednosť moderným trendom a svojmu osobnému vkusu.
Názvy a symbolika jednotlivých sviečok a adventných nedieľ
Každá zo štyroch adventných sviečok má svoje špecifické meno a symbolický význam. Tradície sa dnes mierne líšia, no štyri sviečky tradične symbolizujú postupne nádej, vieru, radosť a pokoj. Tiež každá z adventných nedieľ mala svoje ľudové označenie.
- Prvá adventná nedeľa - Železná nedeľa:
- Svieca nádeje / Prorokova svieca (fialová/tmavomodrá): Symbolizuje nádej a je pamiatkou na prorokov, ktorí predpovedali narodenie Ježiša Krista. Odkazuje na Izaiáša, ktorý čakal v nádeji na Spasiteľa.
- Zapaľuje ju najmladšie dieťa v rodine.
- Druhá adventná nedeľa - Bronzová nedeľa:
- Svieca mieru / Betlehemská svieca (fialová/tmavomodrá): Symbolizuje mier, lásku a prípravu na príchod Spasiteľa. Pripomína narodenie Krista a betlehemské jasličky. Názov sviečky má pôvod v prorokovi Micshovi, ktorý prorokoval, že Ježiš sa narodí v Betleheme.
- Zapaľuje ju najstaršie dieťa v rodine.
- Tretia adventná nedeľa - Strieborná nedeľa:
- Svieca radosti / Pastierska svieca (ružová): Zdôrazňuje radosť z blížiaceho sa Kristovho narodenia a vyjadruje radosť z toho, že pôst je takmer na konci.
- Zapaľuje ju matka rodiny.
- Štvrtá adventná nedeľa - Zlatá nedeľa:
- Svieca lásky / Anjelská svieca (fialová/tmavomodrá): Symbolizuje lásku a pokoj.
- Zapaľuje ju otec rodiny.
V niektorých tradíciách, aj u nás, sa spomína aj piata svieca - Kristova svieca, ktorá je biela a umiestňuje sa do stredu venca. Symbolizuje svetlo, čistotu a príchod malého Ježiška. Zapaľuje sa tesne pred Štedrou večerou, na Štedrý deň alebo na Prvý sviatok vianočný na oslavu Ježišovho narodenia.
Adventné tradície a zvyky na Slovensku
Adventné obdobie trvá štyri týždne a vyzýva ľudí na zamyslenie, pokánie a modlitbu. Zimné dni boli krátke, večery dlhé a tuhé, bol teda čas na rôzne hry a zábavy, ale aj na prácu a duchovnú prípravu.
Príprava na Vianoce a spoločenský život
V kresťanskom chápaní to bol čas pokánia a duchovnej prípravy na vianočné sviatky. Ľudia sa usilovali dať do poriadku svoje domácnosti, všetko vyčistiť, upratať, vyprať šatstvo a poumývať okná. Gazdinky piekli koláče a gazdovia pripravovali drevo na vykurovanie. Dnes vianočné upratovanie tiež veľmi dobre poznáme, začína asi dva mesiace pred Vianocami a gazdinky postupne vygruntujú celý byt či dom, zorganizujú domácnosť, pretriedia veci a vyhodia nepotrebnosti. Skrátka urobia všetko, aby sa na prichádzajúce sviatky domácnosť blýskala a aby mohla zavládnuť pohodová atmosféra.
V advente malo ísť najmä o duchovnú stránku. Bolo potrebné pomeriť sa s hnevníkmi, lebo k štedrovečernému stolu by si mali sadnúť len tí, ktorí si urovnali všetky spory a sváry, nazbierané cez rok, a vzájomne si odpustili. V advente sa ľudia zvyčajne postili, preto sa neraz hovorilo aj o „malom pôste“. Platil zákaz tanečných zábav a svadieb, muzikanti odložili hudobné nástroje.
Naši predkovia sa počas adventu stretávali v príbytkoch, aby spoločne pracovali, a ani si možno neuvedomujeme, že túto tradíciu vyznávame aj v modernej dobe. Keďže Vianoce sa trávia v úzkom rodinnom kruhu, je práve advent obdobím, keď sa chceme ešte raz v roku stretnúť s ľuďmi, na ktorých nám záleží. Chodíme spoločne na trhy alebo sa navštevujeme doma. V práci sa robia večierky či posedenia, medzi spolupracovníkmi a obchodnými partnermi je zvykom ísť na obed či večeru a vymeniť si predvianočné priania.
Vianočné zvyky.na Slovensku
Adventný kalendár
Okrem adventného venca je druhým najobľúbenejším symbolom adventu adventný kalendár, ktorý spríjemňuje nielen deťom, ale aj dospelým čakanie na Štedrý deň. Už naši predkovia mali rôzne spôsoby odrátavania dní do Vianoc. Prvé podoby adventného kalendára pochádzajú z protestantského prostredia. V decembri postupne na stenu v rehoľných rodinách zavesili 24 obrazov. Ďalším variantom bolo nakresliť na stenu alebo na dvere 24 kriedových čiar, ktoré deti postupne zotierali.
Najstarší tlačený adventný kalendár bol vyrobený v roku 1902 a v podstate šlo o hodiny. Mali medené ručičky a ciferník sa začínal číslom 13. Panely obsahovali verše vianočných kolied. Za vynálezcu moderného adventného kalendára sa považuje Nemec Gerhard Lang. Jeho mama mu v detstve nakreslila na škatuľu 24 okienok a do každej ukryla sladkosť. V dospelosti sa stal Gerhard Lang partnerom v litografickej spoločnosti a mamin nápad z detstva previedol do profesionálnej podoby. Ústnym podaním sa zvesť o adventnom kalendári rozšírila rýchlosťou blesku a veľkej popularite sa teší dodnes.
Adventný kalendár je moderný druh kalendára ukazujúci 24 dní spojených s kresťanskými Vianocami a obdobím adventu. Kalendár slúži na odpočítavanie dní adventu k Štedrému dňu a bol vymyslený najmä pre malé deti, aby im rýchlejšie ubiehal čas do Vianoc a mohli si tak sami odpočítavať plynutie času do Štedrého dňa. Ručne robené adventné kalendáre sa stávajú čoraz populárnejšími, pretože cez ne môžete deti mnohému naučiť - adventné obdobie je totiž obdobie mieru, altruizmu, pokory a vďačnosti. Tradičné adventné kalendáre z minulosti obsahovali aj rôzne obrázky, ktoré symbolizovali príbeh o narodení Ježiša.
Barborky (4. decembra)
Na sviatok svätej Barbory, 4. decembra, je zvykom rezať vetvičky stromov, ktoré v teple domácnosti do Vianoc vykvitnú. Obľúbené sú napríklad vetvičky čerešne alebo gaštany. Halúzku by ste mali rezať za úsvitu a mala by pochádzať zo stromu staršieho ako desať rokov. Ak vám vetvička do Vianoc pekne vyrastie, prinesie vám šťastie do domu.
Sviatok svätého Mikuláša (6. decembra)
Pred zapálením druhej adventnej sviece si deti predchádzajúci deň užili Mikuláša. Tradične si čižmičky vyčistili na 6. decembra. Voľakedy bolo chodenie Mikuláša po domoch skôr meštianskou záležitosťou a až koncom 19. storočia sa tento zvyk dostal aj na vidiek.
V mestách chodil iba Mikuláš, oblečený v biskupskom rúchu, s nošou na chrbte plnou drobných darčekov a sladkostí. Na vidieku sa k Mikulášovi pridal aj čert a anjel. Anjel a Mikuláš predstavovali dobro. Deti museli preukázať nejakú zručnosť, aby dostali darček - pomodlili sa modlitbu, povedali básničku alebo zaspievali pesničku. Na vidieku deti dostávali sušené ovocie, orechy a jabĺčka. Za všetky tri postavy sa maskovali vždy len slobodní mládenci. Čert bol v minulosti veľmi strašidelný a okrem strašenia detí s mladými dievčatami často laškoval.
Zvyk s čižmičkami v oknách sa traduje práve z legendy o tom, ako Mikuláš nechával v oblokoch chudobných ľudí dary. V žiadnej domácnosti s malými deťmi teda v tento výnimočný deň nesmú chýbať čižmičky v okne. Kedysi si deti čistili kapce či čižmičky, obe topánky z páru. Do jednej dostávali uhlíky či prútik, do druhej sladkosti a ovocie.
Lucia (13. decembra)
Dievčatá sa pripravovali aj na Luciu, 13. decembra. Podľa viery bola Lucia najsilnejšia zo všetkých stríg, preto sa jej ľudia báli a snažili sa na Luciu dostať zo svojich príbytkov zlú energiu, keďže v tieto dni máme najdlhšie noci z celého roka. Zimný slnovrat, ktorý sa nezadržateľne blížil, sa niesol v znamení predlžovania nocí a skracovania dní, čo znamenalo veľa temnoty.
Veštby a zvyky
- Veštenie mena budúceho manžela: Dievčatá túžili vedieť meno svojho budúceho manžela. Na dvanásť lístkov napísali rôzne mužské mená, ku ktorým pridali aj nápisy „nikto“, „neznámy“ a „cudzinec“. Každý deň od Lucie do Vianoc spálili jeden lístoček. To meno, ktoré odhalili na Vianoce, mal mať aj ich vyvolený. Neskôr sa táto tradícia obmenila a na lístky sa písali aj konkrétni muži.
- Luciine stolčeky: Od Lucie do Vianoc si zruční majstri doma vyrábali stolčeky. Každý deň mohli zaseknúť do dreva len raz a nemohli naň použiť ani jeden klinec. Keď ho potom vzali na Štedrý deň na polnočnú omšu, tak cez stredový otvor vraj uvideli všetky strigy z dediny.
- Chodenie Lucie po dedine: Tentoraz chodili koledovať dievčatá. Tie sa prezliekali za Lucie, čiže chodili oblečené celé v bielom a s pomúčenou tvárou. V rukách mali husie perá a tými vymetali zo všetkých kútov všetko zlo z domácnosti a prinášali tak rodine šťastie.
- Predpovedanie počasia: Od Lucie až do Vianoc si značili do kalendára, aké počasie bolo v jednotlivé dni. Podľa toho mali vyzerať aj mesiace v nasledujúci rok.
Ochranné rituály
- Ženy nemohli robiť žiadne ručné práce a ani chodiť na návštevu, pretože by sa toho domu mohli zmocniť strigy.
- Naši predkovia v tento deň chránili pred strigami svoje domovy i dobytok. Na alebo nad dvere preto kreslili kriedou kríž a zvieratám priviazali okolo krku kytičku s ochrannými bylinkami.
- Večer už do maštale nemohol vojsť nikto okrem majiteľov domu, pretože by sa inak zvieratám „porobilo“ a neprospievali by.
Ďalšie adventné zvyky
- Vianočná výzdoba: K adventu a čakaniu na Vianoce patrí aj vianočná výzdoba príbytkov. Veniec na vchodové dvere, adventný veniec na stole, svetielka v oknách. Príbytky zdobia niektorí na prvú adventnú nedeľu, iní si nechávajú túto príležitosť až na Mikuláša. Tak či onak, aj vianočné dekorácie navodzujú sviatočnú atmosféru. Mnohí chodia počas adventu na imelo a potom si ním zdobia príbytky. Vetvička imela má prinášať do rodiny šťastie a požehnanie a má ochrániť domácnosť pred zlými duchmi. A s kým sa pod imelom stretnete, mali by ste sa pobozkať.
- Medovníčky a vianočné pečivo: K adventnému obdobiu patrí neodmysliteľne pečenie domáceho vianočného pečiva. Medovníčky, ježe, vanilkové rožky aj škoricové hviezdičky. Mamy a staré mamy, často za výdatnej a nadšenej pomoci detí, si krátia dlhé adventné večery vypekaním. Medovníčky môžete piecť už v prvý adventný týždeň, aby vám do Štedrého dňa stihli zmäknúť. Kedysi pekári do vianočiek náhodne zapekali mince. Ten, kto mincu potom v pečive našiel, mal byť po celý ďalší rok zdravý a minca mu predpovedala aj bohatstvo. Keď sa ale pri pečení vianočka nepodarila a popraskala, značilo to nešťastie.
- Betlehem: K vianočnej dekorácii patrí v mnohých rodinách neodmysliteľne aj Betlehem. Jasličky s Ježiškom, Mária a Jozef, anjeli a zvieratká. Či už si ich zhotovujete sami alebo postupne dokupujete arzenál figúrok od šikovných remeselníkov, určite vám tento detail vnesie do domu príjemnú atmosféru.
- Vianočné trhy: K adventu určite patrí aj návšteva vianočných trhov. A nie, nejde o žiadny moderný gýč. Takéto trhy sa usporadúvali už v minulosti a nazývali sa mikulášske. Patrili k adventu a v stánkoch sa dalo dostať domáce pečivo, rôzne drevené figúrky či drobné hračky, alebo sušené ovocie a orechy. V nedávnej minulosti na trhy vrhala tieň záplava nepotrebného tovaru, no dnes sa už čoraz viac vianočných trhov vracia k zvyklostiam ponuky remeselných výrobkov a tradičného pohostenia.
Povery počas adventu - Stridžie dni
Katarínska zábava ukončila obdobie radovánok. Ľudia verili, že dni pred svätým Mikulášom sú "stridžie", obdobie, kedy mohli mŕtvi prejsť do sveta živých. Ženy a dievčatá sa počas dlhých zimných večerov adventu stretávali v príbytkoch a venovali sa páraniu peria, pradeniu či tkaniu. Pri práci sa zabávali rozprávaním neraz rôznych magických príbehov a všakovatými čarami. Veľa sa veštilo a praktizovali sa ochranné kúzla pred zlými silami.
K známym predvianočným poverám patria tzv. stridžie dni. Začínajú sa na Katarínu a končia na svätého Tomáša, v deň zimného slnovratu, ktorý je považovaný za začiatok novej etapy. Ľudia verili, že počas týchto dní majú prevahu temné sily, zlí duchovia a démoni, obávali sa urieknutia alebo toho, že im privodia zlý osud či chorobu. Ondrej, Barbora, Mikuláš a Lucia - v tieto dni mali vyvíjať strašidlá a strigy tú najväčšiu magickú aktivitu. Na tieto dni sa práca vynechala, aby si ženy nepohnevali bosorky.
Na svätého Ondreja sa slobodné dievčatá pýtali, či sa na rok vydajú. Zvykom bolo spoločné varenie halušie, hrabanie dna potoka či pýtanie sa kohúta o polnoci. Načúvali tiež štekotu psov a liali olovo - to všetko, aby zistili, či budú mať už čoskoro nastávajúceho a aké bude mať povolanie.
Advent v modernej dobe
Keď sa povie advent, mnohých napadne, že do Vianoc ostávajú už len štyri týždne. Predstavíme si „vianočnú horúčku“, lov na darčeky, prípravy koláčov či upratovania. Napriek pôvodnému duchovnému účelu sa moderný advent často spája s konzumnými aspektmi.
Finančné aspekty vianočných príprav
Prieskumy ukazujú, že finančná situácia ovplyvňuje vianočnú nádielku pod stromčekom. Mnohí Slováci musia pred Vianocami šetriť a obmedzovať svoje výdavky, častejšie porovnávajú ceny a vyhľadávajú výhodnejšie ponuky. Napriek tomu väčšina ľudí neplánuje na darčeky využiť pôžičky a radšej prispôsobí sviatky svojmu rozpočtu. Celkovo 72 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že ich finančná situácia ovplyvní tohtoročnú vianočnú nádielku pod stromčekom.
Až 44 % ľudí musí pred Vianocami výrazne šetriť a obmedzovať svoje výdavky. Vyše 47 % opýtaných viac v porovnaní s minulým rokom sleduje a porovnáva ceny a vyhľadáva výhodnejšie ponuky. Ďalších 28 % síce pociťuje tlak, ale darčeky vie zabezpečiť, pričom len 25 % Slovákov zvládne Vianoce bez väčších obmedzení. Približne 12 % si necháva nákupy na poslednú chvíľu a rovnaké percento začalo s vianočnými nákupmi skôr ako zvyčajne. Necelá tretina nezmenila nič a nakupuje tak ako v predchádzajúcich rokoch.
Približne 34 % plánuje minúť na darčeky 100 až 250 eur, 27 % chce ostať pod hranicou 100 eur, približne štvrtina počíta so sumou 250 až 500 eur, 10 % plánuje vyšší rozpočet nad 500 eur, a vyše 1000 eur na darčeky chcú minúť asi 4 % ľudí. Cielene počas Black Friday plánuje nákupy 18 %.
Až 91 % opýtaných si na darčeky nepožičiava v žiadnom prípade a radšej prispôsobí sviatky svojmu rozpočtu. Len 5 % zvažuje pôžičku vo výnimočnom prípade, napríklad pri väčšom rodinnom darčeku, a 2 % si peniaze už požičalo alebo nakúpilo na splátky.
Stále preferujeme praktické darčeky, plánuje ich zaobstarať si pod vianočný stromček až 61 % ľudí (napríklad oblečenie, knihy či domáce potreby). Každý piaty volí symbolické drobnosti s emocionálnou hodnotou, zážitky chce darovať necelých 12 % a 7 % namiesto darčekov preferuje spoločný čas. Vlastnoručne vyrobené alebo personalizované darčeky uviedli 2 %.
Finančný stres v súvislosti s Vianocami pociťuje vo veľkej miere 29 % ľudí, 16 % ho necíti vôbec. Takmer 23 % by ich chcelo stráviť v menšom kruhu a bez darčekov, a 5 % ľudí neplánuje vôbec tieto sviatky sláviť. Najviac pri nákupoch zasiahli ľudí zvýšené ceny potravín, energií a služieb, čo uviedlo 37 %. Takmer 19 % cíti rastúce náklady na domácnosť a deti a 18 % zasiahla neistota v práci.