Veľký piatok, ktorého názov sa podľa Rímskeho misála zmenil na Piatok utrpenia Pána, je pre kresťanov spomienkou na deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. Je to deň pokánia a modlitieb, ktorý je jedným z najvýznamnejších kresťanských sviatkov.
Veľký piatok v rôznych kresťanských cirkvách
V katolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Veriaci dodržiavajú prísny pôst a zdržiavajú sa mäsitých pokrmov. Popoludňajšie obrady Piatka utrpenia Pána pozostávajú z bohoslužby slova, modlitby veriacich, poklony pri Svätom kríži a svätého prijímania. Na mnohých miestach v obciach a mestách Slovenska sa konajú v piatok krížové cesty.
Aj v gréckokatolíckej cirkvi je to veľký a prikázaný sviatok a deň prísneho pôstu. Gréckokatolícki veriaci nekonzumujú v tento deň mliečne výrobky ani vajíčka. Východné cirkvi dodržiavajú pôst najmä v stredy a piatky. Veľký pôst sa vo východných cirkvách začína pondelkom po Syropôstnej nedeli a končí sa v piatok pred Kvetnou nedeľou. Je najprísnejším a najdôležitejším pôstnym obdobím.
Postoj Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV)
Za významný sviatok považujú piatok aj veriaci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Ježiš Kristus dokončil dielo vykúpenia sveta. V ich chrámoch sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou.
Pôstna disciplína evanjelikov na Veľký piatok
Všeobecne je pôst v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) dobrovoľný. Avšak na Veľký piatok sú veriaci pozvaní k prísnemu pôstu. Ilustračná snímka:
Etnologička Zuzana Andrejová uviedla, že evanjelici dodržiavajú pôst a jedia zemiaky s kyslou kapustou. Podobne etnologička Katarína Babčáková pre agentúru SITA uviedla, že evanjelici držia najprísnejší pôst, pričom môžu jesť len chlieb a vodu.
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje pôstne zvyklosti evanjelikov a katolíkov:
| Cirkev | Pôstne zvyklosti počas Veľkého piatku |
|---|---|
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) | Čiastočný pôst - nejedáva sa mäso (niektoré zdroje uvádzajú aj pôst o chlebe a vode) |
| Rímskokatolícka cirkev | Prísny pôst - dospelí veriaci sa môžu najesť len raz za deň a zdržiavajú sa mäsitých pokrmov |
Bohoslužobné a modlitbové tradície
Počas Veľkého piatku je oltár zastretý načierno alebo úplne odhalený. Na Veľký piatok bývajú dopoludnia pašiové Služby Božie - počas nich sa zvoní vo chvíli, keď sa v pašiách číta evanjeliová správa o dokonaní Syna Božieho. Po dočítaní pašií sa zhasínajú na oltári sviece a oltárne záhradky sa zatvárajú. Tieto potom kňaz otvára na Veľkonočnú nedeľu na začiatku slávnostných Služieb Božích. Je to veľmi pekná symbolika smrti a vzkriesenia.
Rozdiel oproti rímskokatolíckej cirkvi je v tom, že v evanjelických chrámoch sa Večera Pánova - eucharistia prisluhuje aj v dni najväčšieho smútku, teda aj na Veľký piatok. Na Veľký piatok sa koná o 15. hodine takzvaný Pohreb Pána Ježiša, čo sú Služby Božie s prisluhovaním svätej Večere Pánovej.
Evanjelické pašiové Služby Božie na Veľký piatok
Zvony a spoločné modlitby
V evanjelickej cirkvi je zvonenie na Veľký piatok závislé od miestnych zvykov. Napríklad v evanjelickom kostole v Trenčíne zvonia aj na Veľký piatok, keďže zvuk zvonov patrí tak k radostným, ako aj smutným životným udalostiam a volajú ľudí k pokániu. Počas pašiových evanjelických bohoslužieb sa na Veľký piatok zvyčajne zvoní vo chvíli, keď sa číta evanjeliová správa o dokonaní Syna Božieho.
V roku 2020, počas pandémie koronavírusu, Zbor biskupov ECAV pozval evanjelické cirkevné zbory, aby počas pašiových nedieľ (Smrtnej a Kvetnej), ako aj na Veľký piatok spoločným zvonením v chrámoch o 15. hodine pozvali ľudí k spoločnej modlitbe za lekárov, zdravotnícky personál a ľudí v pomáhajúcich profesiách.
Veľký piatok a Veľká noc - neoddeliteľné „siamske dvojčatá“
Niekedy sa diskutuje, ktorý zo sviatkov - Veľký piatok alebo Veľká noc - je väčší. Vraví sa, že Veľký piatok je väčšmi sviatok evanjelikov a Veľká noc zas sviatkom, na ktorý dáva silnejší dôraz katolícka cirkev. Podľa zvesti Biblie - Novej zmluvy, sú Veľký piatok a Veľká noc sťa neoddeliteľné „siamske dvojčatá“. Sú nerozlučiteľné svojím významom, oba sú Božími činmi spásy a tvoria neoddeliteľnú jednotu.
Kým Veľká noc je potvrdením, že Ježišova obeť na Veľký piatok nebola prehrou, ale víťazstvom (Evanjelium podľa Jána hovorí o Ježišovom ukrižovaní ako o „povýšení“: 12, 32 - 33; 3, 14), tak Zmŕtvychvstalého učeníci poznávajú podľa znamení na klincami prebitých rukách a na kopijou prebodnutom boku (Ježiš im ukázal rany aj bok - Ján 20, 20). Kristus víťazí len ako potupne Ukrižovaný; iba ako trpiaci Boží služobník je Pánom.
Ak Kristus nebol vzkriesený, potom by všetky naše kázne i všetka naša dôvera v Boha boli zbytočné, bezvýznamné, nezmyselné. Avšak ukrižovaný Kristus vstal z mŕtvych! To je základ a centrálny obsah našej kresťanskej viery. Veríme a slúžime nie komusi, kto síce pekne žil, no mizerne skončil, dôverujeme nie akémusi mŕtvemu hrdinovi, ale Ježišovi - nášmu Pánovi a Spasiteľovi, ktorý nás miluje nielen slovami, ale obetovaním seba v bolestnej smrti na kríži. Ježiš žije a pod Jeho vedením sa niet čoho báť. To je evanjelium o nádeji.
Ježiš znášal trest, ktorým sme za naše hriechy mali byť potrestaní my. Kto vierou prijíma Kristovu obeť, je v Božích očiach spravodlivý - ospravedlnený od hriechu (Ján 3, 16 - 18; 1, 12; Rímskym 5, 8 - 9; 8, 1 - 2). Vzkriesením ukrižovaného Ježiša sa nebeský Otec priznal k Ježišovmu životu - k všetkému čo hovoril a konal. Ježišovým vzkriesením Pán Boh bez slov, no mocne povedal: Kto žije ako Ježiš, nežil nadarmo, toho život má zmysel, dobrý cieľ, ten nezomrie navždy. Kto žije ako Ježiš, kto vierou kráča v Jeho šľapajách, v toho žití nebude mať posledné slovo smrť - ani časná, ani večná.
Oddeľovať Veľký piatok od Veľkej noci by teda bolo také nemúdre, ako viesť spor o tom, ktorá strana jednej mince je dôležitejšia, alebo ktoré z oboch krídel lietadla je potrebnejšie. S vďakou a úctou sväťme a slávme ako Veľký piatok, tak i Veľkú noc.
Prežívanie Veľkej noci v evanjelickej cirkvi
Evanjelická cirkev si v Tichom týždni zvlášť intenzívne pripomína pamätné dni utrpenia a smrti Ježiša Krista. Záver tohto týždňa tvorí Veľkonočné trojdnie, v ktorom má každý deň osobitný význam so špecifickými obradmi a zvykmi.
Na Zelený štvrtok si ustanovenie Večere Pánovej pripomínajú počas služieb Božích aj veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV). Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.
Počas Bielej soboty evanjelická cirkev nočnú predohru veľkých sviatkov nemá, a preto si Zmŕtvychvstanie pripomína až v nedeľu. Veľkonočné obdobie prechádza Veľkonočnou nedeľou do 50-dňového obdobia veľkonočnej radosti, ktoré sa končí Nanebovstúpením Pána (na 40. deň) a Zoslaním Ducha Svätého (na 50. deň).
Ľudové tradície
Čo sa týka ľudových tradícií prežívania veľkonočných sviatkov, evanjelická cirkev je „chudobnejšia“ v porovnaní s rímskokatolíckou cirkvou. Na Veľký piatok sa podľa slov etnologičky Babčákovej robili tzv. lustračné úkony - očistné úkony, kedy ľudia robili očistu zvierat a brodili kone. "Takisto sa umývali v tečúcej vode pred východom slnka, čo im malo zabezpečiť zdravie a krásu," informovala etnologička.
S predstavou, že zásahy do organizmov v tento deň budú mať priaznivý účinok, strihali ovce a vypaľovali znaky zvieratám. Tiež podľa nej štepili stromy, čo pre nich znamenalo, že rany sa budú dobre hojiť. Vykonávali tiež prosperitné úkony ako stieranie rosy, pričom treli po tráve cudziu plachtu.
Na Veľký piatok sa nesmelo hýbať zemou, sadiť, kopať a zatĺkať koly do zeme, pričom zakázané boli všetky práce. Kresťania si dnes pripomínajú deň Ježišovho umučenia a smrti, preto sa Veľký piatok aj v minulosti spájal s prísnym pôstom. Ľudia zároveň nepracovali na poli, pretože verili, že im to prinesie nešťastie.