Druhý sviatok vianočný, ktorý pripadá na 26. decembra, je pre kresťanov významným dňom s hlbokou duchovnou tradíciou. Na rozdiel od prvého sviatku, ktorý je venovaný priamo narodeniu Ježiša Krista, je druhý sviatok spomienkou na prvého kresťanského mučeníka a diakona, svätého Štefana. Slávenie Vianoc v niektorých obdobiach poznačilo aj ochorenie COVID-19, počas ktorého sa musela obmedziť kapacita v kostoloch.
Spomienka na svätého Štefana, prvomučeníka
Druhý sviatok vianočný je pre veriacich kresťanov dňom spomienky na diakona a prvého mučeníka svätého Štefana, ktorý bol pre vieru v Ježiša Krista ukameňovaný. Svätý Štefan bol jedným zo siedmich diakonov, ktorých apoštoli ustanovili, aby sa starali o chudobných a rozdeľovali almužny. Bol prvým kresťanom, ktorý zomrel pre svoju vieru v Ježiša Krista, čím sa stal prvým mučeníkom (tzv. „protomučeníkom“). Jeho ukameňovanie bolo priamou reakciou na jeho kázanie a svedectvo o Kristovi. Svätý Štefan je pre kresťanov symbolom odvahy a vernosti viere až do smrti.
Ukameňovali ho za to, že Židov obvinil zo smrti Ježiša Krista a zároveň kresťanského Spasiteľa postavil na roveň Bohu. Strašnou smrťou mal zomrieť práve 26. decembra v Jeruzaleme. Nevie sa však presne, či sa tak skutočne stalo práve v tento deň, ani rok úmrtia nie je známy, predpokladá sa, že to bolo niekedy medzi rokmi 35 až 40 nášho letopočtu. Sviatok svätého Štefana bol zavedený približne okolo roku 380.
Ďalšie cirkevné sviatky v okolí 26. decembra
Katolícki veriaci slávia v nedeľu nasledujúcu po Narodení Pána, alebo 30. decembra, zároveň aj Sviatok Svätej rodiny - Ježiša, Márie a Jozefa. Vo sviatok Svätej rodiny si duchovní a veriaci pripomínajú počas svätých omší biblické udalosti týkajúce sa Ježiša, jeho matky Márie a Jozefa. Kňazi v tento deň zdôrazňujú význam rodiny v súčasnosti, vyzdvihujú nezastupiteľnú úlohu matiek, ale i otcov v rodinách, význam dobrých vzťahov a vzájomnej úcty medzi rodičmi a deťmi.
Kult Svätej rodiny (Ježiš, Mária a Jozef) má svoje korene v stredoveku, ale do kresťanskej verejnosti prenikol až začiatkom 17. storočia. Jedným z jeho horlivých šíriteľov bol sv. František Saleský (1575 - 1622), ktorý predstavoval tri osoby Svätej rodiny ako zemský obraz nebeskej Najsvätejšej Trojice. Jezuiti vo Francúzsku dávali Svätú rodinu ako vzor kresťanských rodín. Medzi podporovateľov kultu Svätej rodiny patrili aj pápeži Pius IX. (1846 - 1878) a Lev XIII. (1878 - 1903), ale až Benedikt XV. v roku 1921 nariadil slávenie tohto sviatku pre celú cirkev. Pôvodne sa slávil na prvú nedeľu po Zjavení Pána - Troch kráľov, ale od reformy cirkevného kalendára v roku 1969 sa slávi v nedeľu po Narodení Pána, obvykle v poslednú nedeľu roka.
V gréckokatolíckej cirkvi je nedeľný sviatok nazývaný Zhromaždenie (Zbor) k Presvätej Bohorodičke. Sviatok svätého prvomučeníka Štefana budú sláviť až v pondelok 27. decembra, ak pripadne na nedeľu.
Ľudové tradície a zvyky Druhého sviatku vianočného
Zatiaľ čo Prvý sviatok vianočný bol predovšetkým dňom oddychu, rodinných stretnutí a zbožného rozjímania, Druhý sviatok vianočný mal už oveľa uvoľnenejšiu atmosféru. V dávnej ľudovej tradícii bolo zvykom, že na Prvý sviatok vianočný sa sedelo doma, odpočívalo a nič sa nerobilo, dokonca niekde sa nesmeli stlať postele a vyhasnutý oheň sa nemohol znova zapáliť, aby sa ľudia venovali rozjímaniu nad príchodom Spasiteľa.
Na Druhý sviatok vianočný však nastala zmena. Varilo sa mäso, navštevovali sa priatelia alebo susedia. Na našom území sa konali vinšovačky a koledy. V tento deň sa tiež chodilo korčuľovať. Veľmi typickými pre tento sviatočný deň boli návštevy príbuzných. Atmosféra bola celkovo uvoľnenejšia ako počas prvých dvoch vianočných dní.
Vianočné zvyky v Pohorelej → Dokumentárny film | TV © Slovenská televízia 1989 [Pohorelá, Slovensko]
Štefanské zábavy
Druhý sviatok vianočný znamenal, že rozjímanie nahradila zábava. Bol dňom, kedy sa mohli prvýkrát v decembri usporadúvať zábavy - a boli to zábavy veľmi veselé. Tradícia bujarosti pretrvala dodnes v podobe stále veľmi obľúbených štefanských zábav. Kde sa zábavy vzali? Súviseli s tým, že gazdovia a gazdiné sa radi pred susedmi pochválili domácimi produktmi, ochutnávala sa klobása, koláče či domáca pálenka. Z tohto zvyku potom vyrástli práve štefanské zábavy. Večer sa stretávali mladí ľudia na svätoštefanskej zábave.
Špecifické ľudové rituály
Počas Druhého sviatku vianočného sa ľudia kúpali v studenom potoku, ktorý mal mať podľa nich magickú silu. Mladé dievky po kúpaní nalievali mládencom domácu pálenku. Počas vinšovania susedom a známym platilo pravidlo: do dverí vždy vstupoval ako prvý muž, pretože sa verilo, že ak by tak urobila žena, prinieslo by to trápenie.
Druhý sviatok vianočný v širšom vianočnom kontexte
Vianoce sú jedným z najdôležitejších a najkrajších sviatkov roka. Slovo Vianoce označuje nielen samotný Štedrý deň, ale aj celé obdobie sviatkov a dní, ktoré sa k Štedrému dňu viažu. Celé vianočné obdobie končí sviatkom Zjavenia Pána (Epifánia), ktorý sa oslavuje šiesteho januára.
V samostatnej Slovenskej republike je Druhý sviatok vianočný dňom pracovného pokoja, podobne ako Prvý sviatok vianočný. Vianoce a celý advent majú hlboký náboženský význam, ktorý sa sústreďuje na narodenie Ježiša Krista. Podľa viery prišiel na svet, aby spasil ľudstvo. Jeho narodenie v Betleheme je považované za splnenie prorockých predpovedí Starého zákona a za začiatok novej éry spásy. Adventné obdobie a samotné Vianoce sú pre veriacich časom prípravy, očakávania a radosti.