Úvod: 150 rokov od založenia
Spolok Tatrín (1844 - 1848) bol jedným z najznámejších slovenských spolkov. V čase jeho vzniku, a v tomto roku uplynie 150 rokov od založenia celoslovenského kultúrneho spolku Tatrín - priameho predchodcu Matice slovenskej, predstavoval významný míľnik v slovenskom národnom obrodení. Cieľom spolku bolo všestranne podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku, najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov.
Vznik a ciele spolku Tatrín
Spolok Tatrín bol prvým celonárodným spolkom Slovákov, ktorý vznikol z iniciatívy Ľudovíta Štúra v dňoch 26. - 28. augusta 1844 na schôdzi popredných predstaviteľov národného hnutia v Liptovskom Svätom Mikuláši. Názov Tatrín dostal podľa Tatier, pod ktorými vznikol. Založenie Tatrína je považované za najvýznamnejší prejav slovenských organizačných snáh v predrevolučných rokoch. Jeho cieľom bolo podporovať a zveľaďovať kultúrny život a vzdelanosť na Slovensku. Dosiahnuť to mal najmä vydávaním a distribúciou kníh v slovenskom jazyku a podporou slovenských študentov. Tým prispel významne ku kodifikácii spisovného slovenského jazyka a k šíreniu slovenského slova. Tatrín sa tiež usiloval zbierať poklady slovenskej ľudovej slovesnosti, ako aj staré predmety a písomnosti.
Organizácia a zakladatelia
Predsedom spolku sa stal Michal Miloslav Hodža, pokladníkom Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Prísediacimi (členmi výboru) boli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Ctiboh Zoch a Matej Tučka (v inom zdroji uvádzaný ako Ctibor Cochius). Zakladajúcu listinu podpísali v poradí: Fejérpataky-Belopotocký, Hodža, Hurban a - doslova - Ľud. Štúr, Ľud. Klein a iní. Táto listina je uložená v Múzeu Janka Kráľa v Liptovskom Mikuláši na Hodžovej fare.
Tatrín bol už od vzniku koncipovaný ako súkromný spolok, členmi mohli byť jednotlivci bez ohľadu na konfesionálnu a stavovskú príslušnosť. Hoci podstatnú časť členstva tvorila evanjelická inteligencia, zväčša absolventi bratislavského lýcea, stanovy boli príbuzné Slovenskému učenému tovarišstvu: povinnosťou členov bolo rozvíjať spolkovú činnosť finančnými príspevkami a písaním slovenských kníh. Počas celého štvorročného trvania bol predsedom Michal Miloslav Hodža a členovia výboru sa postupne dopĺňali, najmä po zjednotení s katolíckou inteligenciou.
Sednice Tatrína a ich historický význam
Zasadania Tatrína sa nazývali sednice. Boli štyri, pričom najväčší historický význam majú prvá a štvrtá.
Prvá sednica (Liptovský Svätý Mikuláš, 1844)
Prvá sednica, konaná v dňoch 26. - 28. augusta 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši, bola tou, kde spolok vznikol. Boli prijaté stanovy, schválená organizácia a členstvo. Zásadný impulz na jeho založenie vzišiel z pamätného júlového stretnutia Štúra, Hurbana a Hodžu v roku 1843 v Hlbokom.
Štvrtá sednica (Čachtice, 1847)
Štvrtá sednica sa konala 9. a 10. augusta 1847 v Čachticiach. Pôvodne sa malo valné zhromaždenie stretnúť v Novom Meste nad Váhom. Keďže kráľovská rada nechcela Tatrínu povoliť tlač, lebo spolok ešte nebol schválený, podalo zhromaždenie žiadosť o povolenie Tatrína. Keďže v Novom Meste nad Váhom nenašli vhodné miestnosti, nakoľko ich predošlé miesto stretnutia bolo prezradené počas toho, ako bola na ich hlavy vypísaná odmena Uhorskou vládou za buričstvo, prijali pozvanie Jozefa Urbanovského na faru v Čachticiach.
Podľa prezenčnej listiny bolo prítomných 61 osôb. Nechýbali medzi nimi slovenskí katolícki vzdelanci ako Závodník, Holček, Caban, Radlinský, Plošica, Ščasný, domáci Urbanovský a ďalší. Jedným z hlavných bodov rokovania bolo vyriešenie otázky pravopisu. Zasadania sa zúčastnili štúrovci i bernolákovci, ktorí spoločne vyriešili spory o pravopis v prospech etymologických zásad. Vymenovali jazykový výbor, ktorý dostal zodpovednú úlohu - pracovať na konečnej forme spisovnej slovenčiny. Jeho členmi boli Ľ. Štúr (predseda výboru), Andrej Caban, Eugen Gerometta, Jozef Ščasný, Ctibor Zoch, Samo Bohdan Hroboň, Martin Hattala. Rokovalo sa tiež o členských príspevkoch, zabezpečení vlastnej tlačiarne a o urýchlenom vydaní kníh. Uzniesli sa, že piate valné zhromaždenie sa bude konať v Žiline - nekonalo sa. Čachtické zasadnutie Tatrína bolo posledné, keďže sa mu nepodarilo získať povolenie na svoju činnosť. Jeho žiadosť bola zamietnutá s odôvodnením, že sa žiada o povolenie vzdelávať slovenský národ a v Uhorsku je len jeden národ - maďarský.
Tatrín a katolícka inteligencia
Spočiatku bol spolok Tatrín záležitosťou evanjelických národne cítiacich vzdelancov. V roku 1846, pravdepodobne v máji, navštívili Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Peter Kellner-Hostinský Jána Hollého na Dobrej Vode, aby ho požiadali o spoluprácu a podporu pri rozšírení radov Tatrína o katolícku inteligenciu. Medzi iným Hollý o tejto návšteve píše Martinovi Hamuljakovi: „Rekli dál: abi sa ňejaké místo ustanovilo na kerém bi sa i naší i jejích spisovatelé zešli a o tomto spojenu radu držali, jako bi sa to najlepšej vikonalo. Já sem na to sťiskel plecama: že sem už slepí a naších spisovatelov, súli kde kerí, vác neznám.“
Hollého dielo, najmä vydanie jeho súborného diela v štyroch zväzkoch v roku 1841 - 1842 s jeho portrétom a po prvý raz publikovaným Chválospevom na Antona Bernoláka, nesporne malo rozhodujúci podiel ako na rozhodnutie kodifikovať slovenský spisovný jazyk, tak i na úmysel vytvoriť celoslovenské kultúrne združenie. V čase vzniku Tatrína ešte existoval, hoci už s veľkými problémami, spolok presne o desaťročie starší - Spolok milovníkov slovenskej reči a literatúry, ktorého nákladom práve vyšli Básne Jána Hollého a ktorý sa postupne stával záležitosťou katolíckej inteligencie, generačne staršej. V roku 1844 vyšlo spolkovým nákladom posledné dielo - preklad gbelského rodáka Antona Knappa Biblická história a skorý zánik Spolku sa dal predvídať.
Keďže jeho členom bol aj Ján Hollý, Štúr, Hurban a Kellner-Hostinský, dúfali, že bude sprostredkovateľom pri získaní katolíckych spisovateľov pre Tatrín. Štúr so Ščasným nadviazal osobný kontakt ešte v časoch jeho kaplánovania na katolíckej fare v Uhrovci a zrejme Štúrovu ponuku na spoluprácu prijal - spolu s ním aj ďalší predstavitelia najmladšej generácie pridržiavajúcej sa bernolákovčiny. Z tohto aspektu sa stalo štvrté valné zhromaždenie Tatrína v roku 1847 na čachtickej katolíckej fare u Jozefa Urbanovského pamätným, lebo na ňom prichádza aj k dohode jazykovej - k zjednoteniu na báze štúrovskej slovenčiny, aj keď po skončení revolúcie opäť nastanú jazykové roztržky.
Vydavateľská činnosť a šírenie slovenského slova
Hlavná úloha Tatrína - rozvíjanie slovenského národného života - sa napĺňala predovšetkým vydávaním kníh, zábavných a poučných spisov pre ľud, ale aj beletrie a vedeckých diel pre vzdelanejšie vrstvy. K najvýznamnejším tatrínskym vydaniam patrí Štúrova práca Náuka reči slovenskej (1846) a Hodžove diela Dobruo slovo Slovákom súcim na slovo (1847), Epigenes Slovenicum (1847) a Větín o slovenčině (1848).
Zánik spolku
Tatrín bez dosiahnutia úradného schválenia v revolučných rokoch 1848 - 1849 zanikol. Posledným činom bolo vydanie tlačou 5000 exemplárov Žiadostí slovenského národa z Liptovského Svätého Mikuláša.
Odkaz Tatrína a jeho pripomienky
Odkaz Tatrína zostáva živý v slovenskej histórii a kultúre. Pripomína sa nielen prostredníctvom vedeckých publikácií, ako je zborník "150. výročie vzniku Tatrína (1995)", ale aj organizovanými podujatiami.
Pripomienka 175. výročia vzniku Tatrína (2019)
V Liptovskom Mikuláši si dňa 13. októbra 2019 matičiari a široká verejnosť pripomenuli 175. výročie od založenia kultúrneho a národného spolku Tatrín, predchodcu Matice slovenskej. Podujatie sa uskutočnilo v evanjelickom kostole a jeho organizátormi boli Matica slovenská, mesto Liptovský Mikuláš a Evanjelická a. v. Podujatie moderovala matičiarka, členka Matičnej divadelnej ochotníckej scény (MADOS) Jela Hendlová.
Na úvod zarecitoval Dušan Jamrich úryvok z rozsiahlej epickej básne Matora od Michala Miloslava Hodžu, verše sa týkali založenia Tatrína. Prečítal aj úryvok z diela Ľudovíta Štúra Nárečie slovenské, alebo potreba písania v tomto nárečí. Toto dielo vydal práve spolok Tatrín. Zaspieval aj detský spevácky zmiešaný zbor Vážka zo Základnej umeleckej školy J. L. Bellu z Liptovského Mikuláša pod vedením Miroslavy Smrečanovej.
Po úvodnom slove sa k prítomným prihovoril štátny tajomník MV SR Rudolf Urbanovič, ktorý pripomenul okolnosti vzniku Tatrína a jeho poslanie: šíriť slovenské slovo, podporovať slovenských študentov a zbierať poklady slovenskej ľudovej slovesnosti. Následne vystúpil predseda MO MS v Liptovskom Mikuláši, ktorý zdôraznil, že mikulášski matičiari sú dôslednými pokračovateľmi národovcov, ktorí stáli pri zrode Tatrína. Pripomenul tiež, že Miestny odbor MS vznikol v decembri 1919 a nadväzoval na prácu Tatrína. Ako posledný sa slova ujal zborový evanjelický farár Marián Bochnička.
Potom nasledoval kultúrny program, v ktorom vystúpil popredný slovenský interpret hry na flaute Milan Brunner, na klávesových nástrojoch ho sprevádzala jeho manželka Marta Brunnerová. V ich repertoári boli najmä skladby slovenských autorov. Vystúpili aj členovia Matičnej divadelnej ochotníckej scény (MADOS) v krátkom dramatickom výstupe, v ktorom priblížili udalosti vzniku Tatrína. Účinkovali Jozef Sálus (Štúr), Milan Stromko (Hodža), Peter Vrlík (Hurban). Medzi jednotlivými výstupmi recitoval majster Jamrich básne od Martina Rázusa. Zaspievala aj Miroslava Smrečanová piesne z tvorby slovenských autorov. Záver patril piesni od Mikuláša Schneidera-Trnavského „Keby som bol vtáčkom“. Hodnotný kultúrny program ocenil aj majster slova Dušan Jamrich.
Po kultúrnom programe sa účastníci spomienkových osláv presunuli z kostola pred starú evanjelickú faru, v ktorej pôsobil prvý predseda Tatrína Michal Miloslav Hodža. Tu podpredseda MS Marek Nemec, štátny tajomník MV SR Rudolf Urbanovič a predseda MO MS Ferdinand Chovanec položili veniec k pamätnej tabuli, ktorú tu Matica slovenská umiestnila v roku 1994 pri 150. výročí. Matičiari v Liptovskom Mikuláši si takto dôstojným spôsobom pripomenuli významné výročie v dejinách nášho národa.