Všade na svete platí, že regióny sú územia, na ktorých ľudí spájajú rovnaké zvyky, tradície, nárečie a kultúra. Región Dolný Zemplín sa nachádza na juhovýchode Slovenska a je známy bohatou tradíciou ľudového odevu, ktorý sa využíval aj počas dôležitých životných udalostí, ako sú napríklad svadobné obrady.
Ľudový odev v oblasti Dolného Zemplína
Ľudový odev bol na väčšine územia slovenskej časti Zemplína relatívne rovnaký. Inoetnické obyvateľstvo ho významnejšie neovplyvňovalo. Roznorodosť ľudového odevu vznikla v závislosti od lokality folklórnej oblasti. V detailoch sa rozdiely prejavovali najmä v dĺžke sukne, výzdobe, typoch výšiviek (napríklad plochý či krížikový steh), či v iných vyšívaných manžetách.
Kroje pochádzajúce z obcí Dolného Zemplína, ako sú napríklad Parchovany, Dvorianky, Cejkov, Čeľovce, Sečovská Polianka a Petríkovce, predstavujú cenné ukážky regionálnej identity a remeselnej zručnosti.
Ženský sviatočný kroj z obce Parchovany
Kompletný ženský/dievčenský kroj z obce Parchovany je typickým príkladom sviatočného, často aj svadobného odevu, bohato zdobeného a starostlivo vyhotoveného. Súčasťou tohto kroja sú aj červené taftové stuhy, ktoré slúžia na zakrytie šnúrok.
Brusliak (Vesta)
- Vesta, lokálne nazývaná „deregal“, je z brokátu.
- Je bohato zdobená lesklými stuhami a čipkou.
- Spodný lem vesty je z čierneho zamatu.
- Zapínanie vesty je riešené na patentky.
Sukňa
- Súčasťou kroja je brokátová plisovaná sukňa, označovaná ako „kabat“.
- Zapínanie sukne je na patentky.
- Zdobená je vyšívanými stuhami, hadíkmi a čipkou.
Zástera
- K sukni patrí brokátová plisovaná zástera, nazývaná „fartuch“.
- Zdobenie zástery je totožné so sukňou - vyšívané stuhy, hadíky a čipka.
- Zaväzovanie zástery je na šnúrku v páse.
Spodničky a doplnky
Pod sukňou sú nosené tri spodničky, „bitoty“, vyrobené z bielej bavlny. K sviatočnému kroju takisto patria sklenené alebo plastové trojradové korále, ktoré sa nosia na mieru krku.
Pánsky kroj z Dolného Zemplína
Základné súčasti a materiály
K základným súčastiam pánskeho kroja patrili gače, ktoré slúžili ako spodná bielizeň, avšak nie v dnešnom ponímaní. Ďalšou dôležitou časťou boli nohavky - nohavice z konope, ktoré sa líšili strihom najmä v oblasti pása a tiež zdobením, pričom často boli bez výšiviek. Zvláštne postavenie mala ich údržba, ktorá zahŕňala preváranie vo vode s popolom a sušenie na priamom slnku.
Košeľa a lajblík
Súčasťou pánskeho kroja bola vyšívaná košeľa, ktorá bola tiež konopná, keďže ľan, z ktorého bola látka jemnejšia, sa tu nepoužíval. Tieto košele boli často bez zdobenia. Dôležitým prvkom bol aj lajblík. Krojová pánska mužská košeľa sa tradične robila z ľanového plátna. V súčasnosti sa pri výrobe krojových košieľ používa bavlnené plátno a výnimočne aj ľanové plátno.
Zimné oblečenie: Gubaňa
Na zimu slúžila gubaňa - kabát z ovčej vlny. Zvyčajne sa zdobil len jednoduchým farbením, úzkymi čiernymi pásikmi na konci rukávov a pri golieri. Gubaňa bola dlhá i krátka, ale vždy tak, aby, keď si v nej človek sadol, siahala aj pod zadok.
Starostlivosť o kroj
Správna starostlivosť o kroj je kľúčová pre zachovanie jeho krásy a trvanlivosti, obzvlášť vzhľadom na bohaté zdobenie a jemné materiály.
- Brusliak: Nesmie sa prať ani žehliť, pretože to môže znehodnotiť výzdobu. Čistí sa iba chemicky, ideálne v práčovni.
- Sukňa a zástera: Taktiež sa nesmú prať ani žehliť, aby sa zabránilo znehodnoteniu plisovania. Prípadné fľaky je potrebné prať veľmi opatrne a výlučne ručne.
- Oplecko a spodničky: Tieto časti možno prať na 30-40°C s bielym textilom. Odporúča sa šetrnejšie pranie alebo kratší program.