Na celom svete si saleziáni každoročne 31. januára pripomínajú sviatok svojho zakladateľa, svätého Jána Bosca, kňaza a vychovávateľa mladých. Rok 2015 bol významným míľnikom, keďže si svet pripomenul 200. výročie narodenia tohto výnimočného svätca (1815 - 2015). Tieto oslavy boli vyvrcholením rozsiahlych príprav a pripomienok jeho života a diela, ktoré pretrváva dodnes.
Životná cesta Jána Bosca
Detstvo a povolanie
Ján Bosco, vlastným menom Giovanni Melchior Bosco, sa narodil 16. augusta 1815 v malej horskej osade Becchi (dnes Castelnuovo di Asti, Taliansko) v roľníckej rodine. Jeho otcom bol František Bosco a matkou Margita Occhienová. Otec bol už druhýkrát ženatý; z prvého manželstva mal syna Antona a z druhého sa narodili Jozef a Ján.
Keď mal malý Janko len dva roky, jeho otec František zomrel na zápal pľúc vo veku 33 rokov. Ján sa tak stal sirotou bez otca, ktorého neskôr nazvali otcom sirôt. Mama Margita ostala na výchovu troch chlapcov sama a usilovala sa nahradiť svojho muža v ťažkej práci i vo výchove synov, ktorí mali veľmi rozdielne povahy. Najťažšie chvíle jej spôsoboval nevlastný syn Anton, ktorý nesúhlasil s Jánovým želaním študovať. Keď mal Ján 11 rokov, musel kvôli nemu odísť z domu a živil sa prácou u sedliakov.
Už odmala Ján cítil túžbu stať sa kňazom. Rozprával o svojom sne z deviatich rokov, ktorý mu ukázal jeho poslanie: „Buď pokorný, statočný a silný,“ povedala mu vznešená pani žiariaca ako slnko, „to, čo sa teraz deje s týmito vlkmi, ktorí sa menia na baránkov, ty urobíš s mojimi deťmi. Ja ti budem učiteľkou.“ Tento sen vnímal ako prvý impulz k venovaniu sa mládeži, najmä tej opustenej.
Už od chlapčenských rokov si Ján začal získavať svojich spolužiakov hrami a kúzlami, ktorým predchádzal tvrdý tréning. Táto svojská charizma ho sprevádzala po celý život. Ako chlapec vystrájal akrobatické a čarodejnícke kúsky, čím si ho mnohí ľudia v dedine obľúbili. Mal tiež výbornú pamäť. Jeden staručký kňaz ho naučil čítať a písať, vďaka čomu často čítaval dedinčanom knihy alebo im opakoval kázne, ktoré počul v kostole.
Ako 14-ročný začal študovať latinu pod vedením staršieho kňaza, ktorý však po roku náhle zomrel, a Ján ostal znovu sám na seba. Vo veku 16 rokov, s pomocou strýka, sa konečne mohol pustiť do riadneho štúdia. Vďaka veľkému nadaniu, mimoriadnej pamäti a silnej vôli dokončil základnú školu a gymnázium za štyri roky. Popri štúdiu si zarábal na živobytie a školné rozličnými prácami; pracoval ako krajčírsky, tesársky, kováčsky a obuvnícky pomocník, alebo pomáhal slabším žiakom s učením. V roku 1835 vstúpil do kňazského seminára.
Začiatky diela a preventívny systém
Za kňaza bol vysvätený 5. júna 1841. Horlivo sa ujal svojich kňazských povinností pod vedením dona Cafassu. Spolu s ním navštevoval turínske väznice a videl strašné podmienky, v ktorých žili mladí previnilci. Celý svoj život venoval tomu, aby konkrétnym výchovným úsilím pomohol opusteným mladým stať sa čestnými občanmi a dobrými kresťanmi.
Popritom začal okolo seba zbierať prvých chlapcov, „uličníkov“, o ktorých sa nikto nestaral. Sami prichádzali, lebo vycítili u neho lásku, ktorú dovtedy nepoznali. Jeho zásadou bolo: „Buďte veselí, hrajte sa, zabávajte, len nehrešte.“ Don Bosco bol neustále medzi nimi a do hier šikovne primiešaval prvky katechizmu. Nie každému sa to páčilo; hluk baviacich sa chlapcov rušil ľudí a niektorí kňazi ho dokonca považovali za blázna a chceli ho odviezť do blázinca, čo sa im však nepodarilo.
V prvých rokoch si nemohol pre svoju prácu nájsť stabilné miesto a sviatočné oratórium sa spočiatku presúvalo z miesta na miesto. Zakrátko mal okolo seba don Bosco niekoľko sto chlapcov a vedel, že musí nájsť miesto, kde by boli doma. S pomocou dobrodincov sa podarilo kúpiť kôlňu a dom pána Pinardiho v Turíne v štvrti Valdocco, ktorá bola vychýrená svojou zlou povesťou.
Do Turína prišla aj jeho matka Margita Occhienová, známa ako Mama Margita, hoci už bola v pokročilom veku. Prijala jeho pozvanie, aby mu pomohla s chlapcami, a stala sa pre nich skutočnou mamou. Obetavo mu pomáhala až do svojej smrti. Don Bosco začal poskytovať útulok sirotám bez prístrešia. Z prvých chlapcov sa stali prví spolupracovníci a začala sa rozvíjať jeho výchovná metóda, známa ako preventívny systém.
Vychádza z princípu: „Buďte s chlapcami, rozumom, vierou a láskavosťou predídete hriechu.“ A tiež: „Stanete sa svätými a vychovávateľmi svätých.“ Preventívny systém stavia na pilieroch nábožnosti, rozumu a láskavosti. Pravidlá sa dodržiavali vďaka rozvíjaniu zmyslu pre zodpovednosť a odstránením príležitostí, ktoré by mohli viesť k nedisciplíne. Každá snaha o dobro, akokoľvek banálna, sa oceňovala. Vo svojich pravidlách don Bosco napísal: „Častá spoveď a sväté prijímanie, denná účasť na svätej omši sú piliere, na ktorých by mal stáť celý účinok výchovy.“ Mladý Dominik Savio bol prvým ovocím tohto systému.
Preventívny systém dona Bosca
Rozvoj diela a zakladanie kongregácií
Na chudobnom pozemku vo Valdoccu postupne vyrástli budovy, kostol a zriadili sa základné a odborné školy s dielňami. Don Bosco založil tiež kníhtlačiareň, ktorá dodnes funguje a patrí k najväčším a najmodernejším v Taliansku. Sám Don Bosco napísal desiatky kníh rozličného druhu - dejepisné, katechetické, asketické, vedecké, životopisy svätých a významných ľudí, ba i rozprávky a divadelné hry. Boh mu stále hovoril cez sny, posilňoval ho, aby neprestal a nedal sa znechutiť.
Za hlavnú patrónku považoval Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov. Jej zasvätil svoje podujatia, aj hlavný chrám saleziánskej spoločnosti, ktorý postavil v Turíne. Mária Pomocnica ho obdarila mnohými milosťami, často aj výnimočnými, a dokonca aj peniazmi, ktoré potreboval pre svoje aktivity.
Dňa 18. decembra 1859 sa zrodila nová spoločnosť, ktorú utvorili dvaja kňazi - Don Bosco a Don Alasonatti a mladí klerici. Schválenie dostala spoločnosť o desať rokov neskôr, 1. marca 1869. Tieto základy položili vznik Spoločnosti svätého Františka Saleského, ktorej členovia sú známi ako saleziáni dona Bosca (SDB). Svätý František Saleský inšpiroval duchovné ideály, život a apoštolát Dona Bosca, predovšetkým svojou láskavosťou.
Hoci bol Don Bosco zdržanlivý voči ženskému svetu a pôvodne sa nechcel zaoberať výchovou dievčat, na naliehanie cirkevných hodnostárov napokon v roku 1872 založil spolu s Máriou Dominikou Mazzarellovou ženskú rehoľnú spoločnosť, ktorú pomenovali Dcéry Panny Márie Pomocnice. Ich hlavnou náplňou bola starosť o výchovu dievčat.
Okrem toho založil aj Združenie saleziánskych spolupracovníkov, ktorí žili vo svete a pracovali pre jeho myšlienky. Vedel, že jeho pokračovatelia budú potrebovať široký okruh ochotných spolupracovníkov a dobrodincov zo všetkých vrstiev veriacich. Chcel, aby títo veľkodušní priatelia mali účasť na duchovných dobrách saleziánskej spoločnosti.
Už za jeho života sa saleziáni rozšírili do mnohých krajín sveta. V roku 1874, keď v Ríme schválili pravidlá saleziánskej spoločnosti, mali Saleziáni už desať ústavov v severnom Taliansku a jeden dom na francúzskej pôde v meste Nice. O rok neskôr, v roku 1875, odchádzala prvá skupina saleziánov do misií v Južnej Amerike pod vedením dona Caglieru, ktorý sa neskôr stal prvým saleziánskym biskupom a kardinálom. Don Bosco sa po mnohých útrapách a bojoch mohol tešiť z úspešného rozvoja diela, ktorému venoval všetky životné sily.
Súčasnosť Cirkvi a apoštolát: List Dona Bosca pápežovi Piovi IX.
Don Bosco bol hlboko angažovaný v cirkevnom a spoločenskom dianí svojej doby, čo dosvedčuje aj jeho list adresovaný pápežovi Piovi IX. z Turína 9. júna/septembra 1860, ktorý bol dôkladne zaznamenaný v knihe Dôverné pripomienky direktorom.
V tomto liste, plnom úcty a synovskej oddanosti, Don Bosco prosil o požehnanie v súženiach doby a ubezpečoval pápeža ako nástupcu svätého Petra o vernosti. Vyjadril nesúhlas s tým, čo vláda urobila alebo s čím súhlasila v Romagni, hoci tomu nemohli zabrániť. Zdôraznil, že väčšina cirkevných hodnostárov, takmer všetci farári a dokonca aj laici zmýšľajú podobne, hoci sa to verejne neodvážia dať najavo kvôli "perverznej tlači, hrozbám a sľubom tých, ktorí vládnu".
V Turíne boli veriaci vystavení ešte väčšiemu nebezpečenstvu: arcibiskup bol vyhostený, generálnemu vikárovi sa vyhrážali. Don Bosco opisoval, ako protestanti, ktorých autority zastávali, nepozerali ani na peniaze, ani na námahu, len aby šírili svoje omyly, pričom mali dovolenie vydávať knihy a vyučovať.
Napriek tomu Don Bosco a jeho spolupracovníci robili všetko, čo sa dalo, aby zmenšili dôsledky zla. Kňazi sa združili do spolku, šírili dobré knihy a noviny, organizovali duchovné cvičenia, tríduá, novény a vyučovali katechizmus, vždy s cieľom vštepiť základy katolíckej viery a úctu k najvyššiemu predstaviteľovi kresťanstva. Týmto spôsobom sa im podarilo zachovať u mnohých mladíkov zdravé kresťanské zásady. Odhadoval, že sviatočné oratóriá, večerné či denné školy navštevuje asi tritisíc chlapcov.
Don Bosco v liste vyjadril aj svoje obavy z vlády opierajúcej sa o revolúciu, z ubúdania dobrých katolíkov a z nepriateľov poriadku, ktorí sa ukrývali alebo rozširovali rady rebelov. List uzavrel prosbou k Nepoškvrnenej Panne o lepšie časy a pokoj pre Cirkev a potešil Svätého Otca správou, že jeho mladíci sa každodenne modlia za neho. Záverom spomenul svojich spolupracovníkov, klerikov a mladíkov z oratórií a internátov, ktorí kľačia pri nohách pápeža a prosia o apoštolské požehnanie, aby ich upevnilo vo svätej katolíckej viere a posilnilo ich položiť za ňu život.
Smrť a kanonizácia
Don Bosco zomrel v Turíne 31. januára 1888 vo veku 72 rokov. Jeho život bol popretkávaný rôznymi divmi a zázrakmi, a charakterizovala ho neúnavná práca až do úmoru. Postavil viacero chrámov, napríklad aj v Ríme chrám Božského srdca Ježišovho (Sacro Cuore, pri železničnej stanici Termini).
Na jeho pohrebe sa zúčastnilo vyše stotisíc ľudí. Cirkev mu udelila titul otec a učiteľ mládeže. Pius XI., ktorý ho osobne poznal, ho v roku 1929 vyhlásil za blahoslaveného a na Veľkú noc 1. apríla 1934 bol kanonizovaný a vyhlásený za svätého. Jeho sviatok sa slávi 31. januára.
Biografické údaje:
- Rodné meno: Giovanni Melchior Bosco
- Narodenie: 16. august 1815, Becchi, Sardínske kráľovstvo
- Úmrtie: 31. január 1888 (72 rokov), Turín, Talianske kráľovstvo (zomrel na následky zodratiu od práce)
- Cirkev: rímskokatolícka
- Kňazská vysviacka: 5. jún 1841 (vo veku 25 rokov)
- Blahorečenie: 2. jún 1929, Vatikán, Pius XI.
- Kanonizácia: 1. apríl 1934, Vatikán, Pius XI.
- Sviatok: 31. január
Odkaz Dona Bosca: Saleziáni na Slovensku a Dvestoročnica
Prítomnosť saleziánov na Slovensku
Rehoľa Saleziánov dona Bosca pôsobí na Slovensku od roku 1924. V roku 2024 si teda pripomínajú sté výročie oficiálneho príchodu a začatia pôsobenia na Slovensku, ktoré vnímajú ako "rok vďačnosti".
Svojím poslaním sa zameriavajú na komplexnú výchovu mladého človeka. Saleziáni ponúkajú sprevádzanie a výchovu prostredníctvom záujmových krúžkov, výletov, táborov, hier, športu, spoločenských a kultúrnych podujatí. V súčasnosti pôsobí v slovenskej provincii 217 spolubratov (z toho 179 kňazov) v 22 mestách a saleziánskych strediskách. Saleziáni pracujú ako vychovávatelia a pedagógovia aj na viacerých školách, v internátoch, v ústavoch pre mladistvých či ako správcovia vo farnostiach. Dlhodobo sa zameriavajú aj na výchovu a starostlivosť o rómske deti a mládež.
Don Bosco bol v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom (1860 - 1934) a niektorými dobrodincami zo Slovenska, čo dosvedčuje aj list z roku 1886. Dnes sú Saleziáni dona Bosca (SDB) prítomní v 18 mestách Slovenska, majú tiež dve komunity v Rusku a jednu v Azerbajdžane.
Oslavy 200. výročia narodenia (2015)
Oslavy 200. výročia narodenia Otca a učiteľa mládeže sa začali v júli 2014 v rodisku Dona Bosca v Becchi. Počas roka boli pripravené špeciálne príspevky a vydania Saleziánskeho magazínu. Hlavný predstavený saleziánov, don Ángel Fernández Artime, zdôraznil, že toto výročie je „veľký dar pre mladých na celom svete, ale potom aj pre celú saleziánsku rodinu, lebo môžeme viac objaviť aké bolo poslanie dona Bosca, ako don Bosco pracoval.“ Vyzval, aby saleziáni „boli s mladými a pracovali pre mladých. Nestačí len pracovať pre mladých, venovať sa im, starať sa, ale byť s nimi. Byť ich priateľmi, kráčať spolu s nimi, sprevádzať ich.“
Púť relikvií na Slovensku (2013)
Súčasťou príprav na dvestoročnicu bola celosvetová púť relikvií dona Bosca, ktorá začala v Turíne 25. apríla 2009 a navštívila viac ako 130 krajín. Relikvie (vosková figurína v životnej veľkosti, v ktorej sú uložené ostatky svätého) zavítali na Slovensko 11. apríla 2013 z Ukrajiny. Ich púť po Slovensku vyzerala nasledovne:
- 11.4. Príchod z Ukrajiny (Michalovce)
- 12.4. Humenné
- 13.4. Prešov
- 14.4. Košice
- 15.4. Bardejov
- 16.4. Poprad
- 17.4. Rožňava
- 18.4. Banská Bystrica
- 19.4. Sučany, Ružomberok, Námestovo
- 20.4. Dolný Kubín, Žilina
- 22.4. Dubnica nad Váhom
- 23.4. Nová Dubnica
- 24.4. Partizánske
- 25.4. Trnava
- 27.4. Šaštín - Stráže
- 28.4. Bratislava Trnávka, Bratislava Mamateyova
- 29.4. Bratislava Miletičova
- 30.4. Bratislava Miletičova - Dóm Sv. Martina
Medzinárodné stretnutie a nový kostol
Vyvrcholením osláv dvestoročnice bolo medzinárodné stretnutie Saleziánskeho mládežníckeho hnutia „SMH Don Bosco 2015“, ktoré sa konalo v Turíne. Zúčastnilo sa ho vyše 5 000 mladých z 53 krajín, pričom Slovensko malo viac ako sto zástupcov. Don Ángel Fernández Artime o stretnutí povedal, že je to „veľká úprimná manifestácia toho, ako sú mladí vďační Bohu, že im dal dona Bosca ako otca a učiteľa mladých. Bude to aj univerzálne vyjadrenie toho, ako sa don Bosco stále dotýka sŕdc všetkých mladých.“
Na Slovensku sa oslavy sústredili aj v Dubnici nad Váhom, kde bol posvätený nový kostol venovaný svätému Donovi Boscovi. Saleziáni pôsobia v Dubnici nad Váhom už od roku 1969. So stavbou kostola sa začalo v roku 2012 a po troch rokoch prác ho posvätil žilinský biskup Tomáš Galis. Pri posviacke kostola bola do oltára umiestnená relikvia svätého dona Bosca, ktorú zachránil pred komunistami pri zatváraní kláštorov v 50. rokoch už nebohý salezián Bernardín Šipkovský, dlhoročný pôsobiaci v Dubnici nad Váhom a navrhovateľ myšlienky nového chrámu.
Poštová známka a úplné odpustky
Hold Donovi Boscovi a reholi saleziánov vzdala aj Slovenská pošta, ktorá pri príležitosti výročia jeho narodenia vydala poštovú známku s jeho podobizňou. Spolu so známkou vyšla aj obálka prvého dňa s jedinečnou pečiatkou, dostupnou na hlavnej pošte v Bratislave. Motívom potlače obálky je Panna Mária Pomocnica a motívom pečiatky monogram Panny Márie Pomocnice, vytvorený podľa vitrážneho okna v bazilike v Turíne, ktorú dal postaviť Don Bosco. Na príprave známky sa podieľali akademický maliar Karol Felix (výtvarné návrhy) a František Horniak (líniová rytina), s poradenskou podporou slovenského saleziána dona Tibora Halušku.
V deň dvestoročnice Dona Bosca bolo podľa usmernení Apoštolskej penitenciárie možné získať úplné odpustky za obvyklých podmienok (svätá spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysly Svätého Otca). Odpustky mohli byť aplikované aj ako pomoc dušiam zosnulých veriacich v očistci. Veriaci ich získali, ak sa plne zúčastnili na niektorom svätom slávení na počesť svätého Jána Bosca alebo aspoň zotrvávali istý čas v nábožnom uvažovaní pred relikviou alebo obrazom svätca, a zakončili modlitbou Pána, vyznaním viery a vzývaním Panny Márie a svätého Jána Bosca. Kostoly zasvätené Donovi Boscovi sú aj v diecéznych farnostiach po celom Slovensku (napríklad Bratislava - Trnávka, Dubnica nad Váhom, Humenné, Námestovo, Prešov, Žilina, Šaštín-Stráže, Orovnica, Brezno - Mazorníkovo).
Trvalý odkaz Otca a Učiteľa Mládeže
Don Bosco je príťažlivý svätec pre každú dobu. V druhej polovici 19. storočia, kedy sa v Európe prudko rozvíjala industrializácia prinášajúca obrovskú biedu, sa Ján Bosco vďaka vrodeným schopnostiam a darom nadprirodzena snažil odpovedať na intelektuálnu, kultúrnu, sociálnu a mravnú biedu mladého človeka pod Alpami. Tento taliansky kňaz, otec a učiteľ mladých, našiel originálny spôsob, ako byť chlapcom a dievčatám nablízku a získať si ich srdcia.
Jeho odkaz o výchove mládeže a preventívnom systéme zostáva mimoriadne aktuálny. Ako povedal don Ángel Fernández Artime: "Nestačí len pracovať pre mladých, venovať sa im, starať sa, ale byť s nimi. Byť ich priateľmi, kráčať spolu s nimi, sprevádzať ich."
Práca Teresia Bosca (1931 - 2019), člena Saleziánskej kongregácie, vynikajúceho literáta a novinára, výrazne prispela k predstaveniu života Jána Bosca širokej verejnosti. Jeho tvorba sa vyznačovala komunikatívnou fantáziou a pútavým štýlom. Don Bosco Vydavateľstvo DON BOSCO vydalo najnovší životopis, aby opäť ponúklo rodičom, učiteľom, vychovávateľom a mladým, "Evanjelium podľa svätého Jána Bosca".
Ako sa uvádza v jednej z kníh: „Táto kniha rozpráva o živote dona Bosca a berie do úvahy všetko, čo je základom krásneho, dobrodružného a dramatického príbehu svätého kňaza z Valdocca. Je veľa spôsobov, ako sa s ním stretnúť, ale kniha zostáva jedným z tých najsilnejších a najfascinujúcejších, a to aj v takých multimediálnych časoch, v akých žijeme dnes.“