Deň víťazstva nad fašizmom na Slovensku: História a súčasnosť

Slovensko si 8. mája pripomína Deň víťazstva nad fašizmom. Tento deň symbolizuje výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorá vstúpila do platnosti 8. mája 1945. V niektorých európskych krajinách je tento sviatok známy aj ako Deň víťazstva v Európe. Ukončenie druhej svetovej vojny v Európe si pripomínajú štáty kontinentu pravidelne práve 8. mája. Po zmene politického systému sa na Slovensku a v ďalších krajinách oslavy Dňa víťazstva nad fašizmom presunuli na tento dátum.

V Slovenskej republike je Deň víťazstva nad fašizmom považovaný za deň pracovného pokoja. Toto rozhodnutie prijali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v júni 1996. V roku 2014 si svet pripomenul 69. výročie víťazstva nad fašizmom a nacizmom.

Historický kontext a legislatíva

Štátne sviatky, dni pracovného pokoja a pamätné dni na Slovensku sú definované zákonom č. 241/1993 Z. z. Národná rada Slovenskej republiky dňa 12. septembra 2018 prijala zákon č. 281/2018 Z. z., ktorým sa do zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch vložilo prechodné ustanovenie (§ 4a). Toto ustanovenie sa týkalo roku 2018, kedy sa oslavovalo sté výročie prijatia Deklarácie slovenského národa z 30. októbra 1918.

Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých obetí druhej svetovej vojny. Je však dôležité poznamenať, že v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu, vrátane Ruskej federácie, sa tento deň nazýva Veľká vlastenecká vojna a Deň víťazstva nad fašizmom sa oslavuje 9. mája.

Spomienky na obete a priebeh vojny

Organizácia Spojených národov vyzvala členské štáty, mimovládne organizácie a jednotlivcov, aby si každý rok pripomínali tieto májové dni - buď 8., 9. mája, alebo oba. Cieľom je spomínať na všetky obete druhej svetovej vojny a vzdať im náležitú poctu.

Druhá svetová vojna začala 1. septembra 1939 napadnutím Poľska nacistickým Nemeckom. V prvých rokoch vojny agresori, najmä Nemecko a Japonsko, dosahovali významné víťazstvá. Prelom nastal v rokoch 1941 a 1942, keď vojská Sovietskej armády odrazili útoky fašistov v bitke o Moskvu. Táto udalosť znamenala obrat vo vojne nielen pre ZSSR, ale aj pre spojencov ako Veľká Británia a USA. Kľúčovým obratom sa stala bitka o Stalingrad v roku 1943.

Západné veľmoci začali obmedzovať moc a teror fašistických síl, čo zahŕňalo zastavenie nemeckého postupu v severnej Afrike v rokoch 1942-43, dobytie Sicílie v roku 1943 a úspešné vylodenie v Normandii v roku 1944.

Kapitulácia a oslobodenie

Na prelome apríla a mája 1945 bolo už len otázkou času, kedy nacistické Nemecko, hlavný agresor vojny, podpíše kapituláciu. Dňa 2. mája 1945 Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský front Červenej armády dokončili porážku nemeckých obranných síl pri Berlíne. Napriek samovražde Adolfa Hitlera sa hlavnému vyjednávačovi ZSSR, generálovi Vasilijovi Čujkovovi, nepodarilo dohodnúť kapituláciu už prakticky porazeného Nemecka.

Západní spojenci rozdrvili nemecký odpor na západnom fronte. Hitlerov nástupca, veľkoadmirál Karl Dönitz, sa snažil zabezpečiť evakuáciu vojakov a civilistov z východných oblastí Nemecka na západ, aj keď vedel, že kapitulácia je nevyhnutná.

Ešte 3. mája 1945 bolo dokončené oslobodenie Slovenska likvidáciou posledných zvyškov nemeckých vojsk v Javorníkoch a Bielych Karpatoch. Kolaborujúca vláda Slovenského štátu spolu s prezidentom Jozefom Tisom podpísala kapituláciu 8. mája 1945.

V Prahe, metropole vtedajšieho Československa, stále ohrozovali nemecké jednotky. Dňa 5. mája 1945 vypuklo májové povstanie pražského ľudu. Dňa 7. mája 1945 o 02:41 h bola v sídle štábu západných spojeneckých vojsk v Remeši podpísaná kapitulácia. Podpísali ju predstavitelia Nemecka a osem spojeneckých generálov zo ZSSR, Veľkej Británie, USA a Francúzska. Boje mali byť ukončené 8. mája 1945 do 23:01 h.

Sovietske vedenie však požadovalo opakovanie podpisu dokumentu v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlhorste. Na tomto akte sa zúčastnil za nemeckú stranu náčelník štábu wehrmachtu Wilhelm Keitel a za sovietsku stranu maršal Georgij Žukov.

Rozdiely v oslavách a legislatívna neistota

Historik Vojenského historického ústavu Igor Baka spresnil, že kapitulácia bola podpísaná 7. mája, ale Sovietsky zväz si vyžiadal jej opakovanie 8. mája v Berlíne. Akt podpisu kapitulácie sa uskutočnil v noci z 8. na 9. mája 1945. Kapitulácia však vstúpila do platnosti 8. mája o 23:00 h stredoeurópskeho času, čo v ZSSR už bol 9. máj.

Vojna sa v máji 1945 vo svete ešte neskončila. Boje pokračovali na Ďalekom východe a v Tichomorí medzi americkými a japonskými vojskami. Zhodenie dvoch atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki urýchlilo kapituláciu Japonského cisárstva, ktorá bola podpísaná 2. septembra 1945.

V bývalom ZSSR sa pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom konali vojenské prehliadky na Červenom námestí. Rusko ich obnovilo v roku 2008.

V súvislosti s platnosťou sviatkov na Slovensku existuje legislatívna neistota. Zákon č. 241/1993 Z. z. bol novelizovaný zákonom č. 281/2018 Z. z. (lex konsolidácia), ktorý mal zrušiť 8. máj a 15. september ako dni pracovného pokoja s cieľom zvýšiť ekonomickú aktivitu a znížiť náklady na sviatočné príplatky. Avšak v zákone o sviatkoch tieto dni ostali zapísané ako sviatky, čo vytvára konflikt so Zákonníkom práce. Podľa Zákonníka práce totiž za prácu vo sviatok patrí zamestnancovi minimálne 100-percentný príplatok k mzde.

Táto legislatívna chyba, ktorá nebola dodnes opravená, znamená, že ak sa situácia nezmení do 8. mája 2026, zamestnanci by mohli teoreticky pracovať v tieto dni a zároveň dostať sviatočný príplatok, hoci sa pôvodne predpokladalo, že tieto dni už nebudú dňami pracovného pokoja.

Ministerstvá práce a financií si prehadzujú zodpovednosť za opravu tejto chyby. Predpokladá sa, že novela by musela byť účinná najneskôr deň pred dotknutým sviatkom, čo znamená, že by musela byť schválená, podpísaná prezidentom a zverejnená v Zbierke zákonov v krátkom čase pred 8. májom 2026. Existuje možnosť skráteného legislatívneho konania, ale čas na opravu sa kráti.

V prípade, že sa legislatívna chyba neopraví, nastane paradoxná situácia: ľudia pôjdu do práce 8. mája (a neskôr aj 15. septembra), ale zároveň im bude patriť sviatočný príplatok, čo je presný opak pôvodného zámeru reformy.

Prehľad štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja na Slovensku (podľa zákona č. 241/1993 Z. z.):

tags: #8 #maj #statny #sviatok