Deň matiek nie je len o kvetoch a prianiach - za týmto sviatkom sa skrýva dojímavý príbeh jeho zakladateľky, prekvapivé historické korene aj zaujímavosti, ktoré mnohí netušia. Deň matiek je výnimočný termín pre všetky ženy na svete, ktoré priviedli na svet dieťa. Hoci každý rok pripadá na inú májovú nedeľu, jeho posolstvo zostáva stále rovnaké: vzdať úctu ženám, ktoré nás vychovali, chránili a sprevádzali životom často bez nároku na vďaku. V článku sa dozviete, prečo „mama“ znie podobne po celom svete, ako sa z rodinného dňa stal komerčný fenomén a prečo práve karafiáty nesú v tento deň symbolický význam.
Príležitosť zastaviť sa a poďakovať
Tento deň sprevádzajú rôzne akcie, školské, či škôlkarské vystúpenia alebo návšteva rodičov po dlhom čase. Slováci trávia Deň matiek rôzne.
- Lucka z Trenčína hovorí: „Ja sa teším vždy, pretože viem, že ma čaká vystúpenie na školskom dvore, ktoré ma každý rok dojme k slzám. Vidím ako sa tí malí snažia kričať básničku z celého hrdla a je to krásne.“
- Seniorka Ľubica z Drietomy, ktorá sa snaží tradíciu preniesť aj na vnúčatá, vraví: „Deti mám už staršie, ale každý rok si na mňa spomenú, syn žije v zahraničí, tak aspoň zavolá a dcéra ma vždy zoberie do cukrárne na kávičku a koláčik, užijeme si spolu strávený čas a ja som rada, že tento deň existuje.“
MAMA kdekoľvek na svete
Zaujímavosťou je, že slovo „mama“ má takmer vo všetkých jazykoch podobný zvuk. Deti prirodzene začínajú vyslovovať jednoduché slabiky, pričom zvuk „ma“ patrí medzi prvé, ktoré sú schopné artikulovať.
Alena, ktorá má chorú mamu v domácej opatere, dodáva: „Pre mňa osobne má Deň matiek význam, aj keď sama nie som mamou. Je tu žena, ktorá mi dala život a starala sa o mňa, teraz sa ja starám o ňu, keď už sama nevládze. Živý kvet ju po každé poteší.“
Láska matky je pokoj. Nemusíte ju získať, nemusíte si ju zaslúžiť. Slovo mama znamená v živote človeka veľmi veľa. Je to človek, okolo ktorého sa točí celý život.
Príbehy pre potešenie duše
Na Deň matiek si pripomíname hĺbku materskej lásky prostredníctvom dojímavých príbehov.
Dvojčatá v lone matky
V lone matky boli počaté dvojčatá. Týždne ubiehali a deti rástli. Ako sa postupne vyvíjalo ich vedomie, rástla aj ich radosť: „Povedz, nie je to skvelé, že sme boli počaté?“ pýta sa prvé dvojča pochybovačne. „Ako môže byť? Prídeme o pupočnú šnúru, života, ako bez nej môžeme prežiť? A navyše, aj iní vyšli z tohto lona a nikto z nich sa nevrátil povedať nám, že existuje život po narodení.“
Druhé dvojča upadlo do hlbokého zármutku a vravelo: „Ak sa počatie končí narodením, aký zmysel má potom život v lone mamy? Je nezmyselný.“
„Videl si niekedy našu mamu?“ opýtalo sa ho jeho dvojča. V našich predstavách. Prišiel čas pôrodu. Keď dvojčatá vyšli von zo svojho sveta, otvorili oči.
Marta a roztrhané srdce
„Poďme, poďme, Marta, už je čas zaľahnúť do postieľky." Marta sa rozbehla po schodoch. „Nájdem si ho, neboj sa," povedala mama tak trochu v sebaobrane. Vrátila sa tichučko do dcérinej izby. Ticho sa priblížila a otvorila Martininu rúčku. Dievčatko roztrhalo na tisíc kúskov veľké červené srdce s vlastnou básňou, Prečo mám rada svoju mamu. Tieto slová sa dotkli priamo jej srdca.
Odkazy v piesku
Po pobreží sa každý deň prechádzal smutný starec. Jedného dňa sa rozhodol podísť k dieťaťu a opýtal sa ho: „Aký zmysel má písať do piesku Mama, ľúbim ťa, keď ti to more hneď zmaže?“
Dieťa vstalo, znovu sa pozrelo na nápis zmývaný slanou vodou a odvetilo starcovi: „Ja už nemám mamičku. Boh si ju vzal k sebe rovnako, ako si more berie moje odkazy.“
Markova pochybnosť
Bol práve Deň matiek a Mark sa ráno zastavil v kvetinárstve, aby objednal pre svoju mamu krásnu veľkú kyticu. Ako tak vystúpil zo svojho luxusného auta, všimol si na chodníku sedieť pred obchodom malé smutné dievčatko. Spýtal sa jej, čo sa stalo. Kúpil jej ružu a pre svoju mamu objednal krásnu kyticu kvetov. Ako tak odchádzal, ponúkol dievčatku, že ju zvezie aj domov. Súhlasila. „Ďakujem, že ma vezmete za mamičkou.“ Po pár minútach jazdy mu prikázala zastaviť na cintoríne. „Ďakujem, pane, už sme tu,“ povedala tichým hlasom a vybrala sa k starej hrdzavej bráne vedúcej do cintorína.
Mark ju zneistený z diaľky pozoroval. Mark v tej chvíli zapochyboval o tom, ako chcel stráviť tento výnimočný deň. „Moja mama je tá najlepšia mama pod slnkom. Zaslúži si viac,“ pomyslel si. Naštartoval svoje auto a v obchode zrušil objednanú donášku kvetín.
Celý príbeh o matkinej láske | Príbehy na učenie sa angličtiny | Animované príbehy | Učte sa angličtinu
Materská láska v školských laviciach
Matúš sedel v škole a vyfarboval obrázok tulipánu, ktorý im nakreslila pani učiteľka. Veľmi ho to nebavilo, oveľa radšej vyfarboval autá, tak si aspoň predstavoval, že sa pastelka preháňa po papieri. Ako každý rok sa blížil veľmi špeciálny deň. Nebol to obyčajný deň. Bol to Deň matiek, ktorý sa slávi druhú májovú nedeľu!
A malá Terezka ani za nič nevedela, čím prekvapí svoju mamičku tento rok. Minulý rok s tatinkom vyrobili papierové ružičky. Ale to už nie je ono… hovorila si malá tmavovlasá dievčatko.
Nezlomná nádej: Hľadanie dieťaťa po vojne
Po vojne sa svet pomaly stavia na nohy, no pre Ester sa každý deň stáva nekonečným pátraním po dieťati, ktoré jej ukradli. Román nás opäť privádza k Ester - žene, ktorá prežila nepredstaviteľné. V roku 1945 prekročila brány Auschwitzu, kam vstúpila ešte ako tehotná. V tábore porodila svetlovlasé dievčatko, ktoré jej bolo okamžite odobraté a darované nemeckej rodine. Európa je však v troskách. Milióny ľudí hľadajú rodiny, domovy, identitu. Sirotince sú preplnené deťmi, ktoré nepoznajú svoje skutočné mená ani pôvod. V tomto chaose sa Ester nevzdáva.
Cestuje od jedného mesta k druhému, od nemocnice k sirotincu, prezerá si nekonečné rady batoliat. Anna Stuart vytvára presvedčivý portrét ženy zničenej vojnou, a predsa plnej odhodlania. Ester nie je idealizovaná - je zranená, vyčerpaná, občas stráca vieru. No nikdy sa nezastaví. Hoci ide o historickú fikciu, román má tempo takmer ako detektívka. Ester podniká vyčerpávajúce pátranie, pátra po stopách, spája útržky informácií, stretáva sa s úradníkmi, kňazmi, lekármi aj ženami, ktoré tiež stratili deti. Aj keď sú chvíle, keď sa zdá, že nádej je príliš slabá, objavujú sa momenty svetla - náhodné stretnutia, náznaky, možné stopy. „Je moja dcérka ešte nažive? Spomína si?“
Román vychádza z reálnych príbehov židovských matiek, ktorým nacisti odobrali deti a pridelili ich „vhodným nemeckým rodinám“. Stratené dcéry sú aj silnou pripomienkou toho, ako ďaleko dokáže zájsť materská láska, a zároveň výpoveďou o tom, ako dlho vie ľudská duša niesť jazvy vojny. Tento román je emotívny, napínavý a mimoriadne výborne napísaný.
Venujme preto všetkým mamám pohladenie, objatie, vďaku, kým ich máme pri sebe, a ak už to nie je možné, venujme svojim mamám myšlienku, spomienku, či modlitbu. Druhá májová nedeľa už tradične patrí všetkým mamám, či starým mamám na celom svete.