Hrad Modrý Kameň, ktorý bol oddávna ľudovo pomenovaný jednoducho Hradom, a rovnomenné mestečko pod ním sa pýšia malebnou polohou. Práve Modrým Kameňom sa končí Krupinská vrchovina a stráňami Srňajky, Drieňovky a Krákorovho vrchu vstupuje do peknej a širokej Ipeľskej kotliny. Táto oblasť predstavuje jedinečné prepojenie Hontu s Novohradom.
Malebná Poloha a Historické Korene Hradu
Hrad Modrý Kameň bol založený rodinou Balašovcov približne okolo roku 1137. Prvým známym majiteľom hradu bol zvolenský župan Ditrich. Medzi najznámejších príslušníkov rodu na začiatku jeho existencie patril slávny rytier Donč, ktorý sa preslávil bohatou hospodárskou a staviteľskou činnosťou na území Slovenska. Za vlády kráľa Bela IV. sa hrad začal meniť na významnú protitatársku pevnosť.
Počas 13. storočia bol Modrý Kameň významným a vplyvným sídlom uhorskej rodiny Balassovcov, ktorá tu žila až do polovice 19. storočia. Z tejto rodiny pochádza aj významný básnik renesancie a protiturecký bojovník Bálint Balassi (1554-1594).
Obdobie Tureckej Nadvlády a Obnovy
V roku 1572 bol pánom hradu hontiansky a zvolenský župan Ján Balaša. Tragické udalosti nastali 17. júla 1575, kedy sa začal útok a už 19. júla sa Turci zmocnili hradu. V Modrom Kameni zotrvali necelých 20 rokov. Počas svojej nadvlády ovládali široké okolie - severný Novohrad a juhovýchodný Hont. Odtiaľto podnikali útoky na Vígľaš a Zvolen a v blízkosti zničili mestečko Horné Strháre. Ich zámerom bolo usadiť sa v Novohrade natrvalo, o čom svedčí aj výstavba mlyna v osade Dolina či plánované pestovanie ryže v okolí Ipľa. Hrad dokonca prestavali a premenovali ho na Ikipalanku - dvojitú pevnosť.
Turecká zástava však prestala viať na Modrom Kameni v decembri 1593, kedy Turci podľahli silnému útoku Mikuláša Pálfyho a Krištofa Tiefenbacha. Následne dal Žigmund Balaša hrad opraviť do pôvodného stavu. V novej tureckej vojne sa vlastníkom hradu na krátke obdobie stal Imrich Thököly.
V roku 1730 Gabriel Balaša dal na dolnom hrade postaviť kaštieľ v barokovom slohu, zatiaľ čo horný hrad ostal v ruinách. Posledná majiteľka, grófka Gabriela Almássyová, predala hrad s kaštieľom a okolitými pozemkami československému štátu v roku 1923. Rovnomenné mestečko pod ním, Modrý Kameň, bolo až do roku 1960 centrom severnej časti Novohradu. Hradný areál dnes tvorí zrúcanina gotického hradu z 13. storočia a barokový kaštieľ z roku 1730, ktorý je sídlom múzea.
Duchovný Život a Pútnické Miesto
Obyvatelia Modrého Kameňa boli nielen v politických, ale aj v náboženských veciach závislí na pánoch hradu. Tak sa stalo, že v dobách protestantizmu, keď Ondrej Balaša priľnul k učeniu Lutherovmu, aj svojich poddaných prinútil v Modrom Kameni k prijatiu luteránskeho učenia. Dnes, až na malé výnimky, je Modrý Kameň obývaný katolíkmi. Za túto milosť možno ďakovať častým pútiam, najmä však mariánskemu kultu, ktorého nositeľkou v týchto dobách bol ružencový spolok. Modrý Kameň bol oddávna uznávaný aj ako pútnické miesto.
Kaplnka sv. Anny a Farský Kostol
Súčasťou barokového kaštieľa je kaplnka svätej Anny, pristavená v roku 1759. Táto kaplnka bola posvätená 24. augusta biskupom Antonom Révayim ku cti Svätej Anny. Od toho času, až do posvätenia kaplnky pod hradom a po jej zaniknutí, až po postavenie farského kostola, sa konali bohoslužby práve v kaplnke na hrade. Hlavný oltár kaplnky bol ozdobený obrazom Bolestnej Matky Božej. Tento obraz je teraz umiestnený na bočnom oltári farského chrámu. Obraz je v striebornom ráme a Bolestná Matka s Ježišom sú ozdobení zlatými korunkami a zlatými srdciami. Pôvod tohto obrazu je neznámy.
Dnešný farský kostol a fara v Modrom Kameni pochádzajú už z novšej doby. Fara bola založená v roku 1787 a kostol takmer o 100 rokov neskôr, v roku 1879.
Medzi ostatnými pamiatkami za zmienku stoja votívne predmety, ktoré zobrazujú oči, ruku, nohu, prsník, ovce a hovädzí dobytok a sú vystavené v štyroch rámoch. Tieto predmety upozorňujú, že jednotlivci na príhovor Bolestnej Panny Márie obsiahli milosť uzdravenia v rozličných chorobách očí, rúk a prsníkov. Z ústneho podania vieme, že Modrokamenčania koncom 18. storočia, keď pustošil medzi dobytkom mor, pri oltári s obrazom Bolestnej Matky hľadali a našli potešenie.
Medzi pamätihodnosti patrí aj relikvia Svätého Kríža, ktorá je umiestnená s relikviami Svätého Ignáca, Svätého Františka Xaverského a Svätého Stanislava Kostku v striebornom relikviári. Tiež upúta strieborný obraz, ktorý zobrazuje členov rodiny Balašovcov kľačiacich okolo postele chorého.
Apoštolský Gróf Pavol Balaša - Mecenáš a Ctiteľ sv. Anny
Pavol Balaša bol jeden z najvýznamnejších členov šľachtickej rodiny Balašovcov. V Novohrade a Honte dal vystavať na vlastné náklady 16 kostolov a fár. Jeho život bol plný kresťanských cností a rímsky pápež Benedikt XIV. ho označil titulom apoštolského grófa. Bol veľkým ctiteľom Sv. Anny, ku ktorej cti dal postaviť už spomínanú zámockú kaplnku. V kostoloch, ktoré založil, aspoň jeden oltár venoval svojej ochrankyni Sv. Anne. Tak obsiahol milosť, že práve v deň Sv. Anny, 26. júla, aj zomrel. Zaujímavé je, že apoštolský gróf práve na Modrom Kameni nedal postaviť farský kostol. Hovorí sa, že si Modrý Kameň nechal na záver po dokončení svojej apoštolskej práce v okolí, myslel, že tu vo svojom obľúbenom bydlisku položí korunu svojej horlivosti a lásky k Bohu a Cirkvi tým, že vystaví veľkolepý chrám a faru. Avšak, zomrel skôr, ako mohol svoj plán uskutočniť.
Niekoľko rokov po jeho smrti, okolo roku 1788, bolo z kráľovskej vôle vyslovené, že početné obyvateľstvo Modrého Kameňa nemôže byť bez vlastného duchovného. K prevzatiu patronátu bol vyzvaný gróf František Balaša, horvátsky bán, ten však ani toto nechcel prijať (Visitatio parochiae Kékkeö anno 1789). Ako už bolo spomenuté, Modrý Kameň do roku 1788 nemal vlastného farára. Vysluhovaním sviatostí a konaním bohoslužieb boli poverení kapláni zo zámku. Títo nebývali v zámku, ale dolu v dedine. Preto žiadali cirkevnú vrchnosť, aby im povolila zriadiť kaplnku v dedine. Jednak preto, aby nemuseli denne chodiť do zámku slúžiť svätú omšu a vysluhovať sviatosti, ale hlavne preto, aby pri udeľovaní sviatostí chorým nemuseli pre prevelebnú sviatosť chodiť na hrad. Koncom 18. storočia im bolo udelené povolenie na výstavbu kaplnky. Táto kaplnka, neskôr ju volali farská kaplnka, bola postavená uprostred dediny na brehu potoka, v rade obytných domov. Bola postavená z dreva a tak, nie div, ako to ústne podanie zachovalo, bola odnesená a zničená rozvodneným potokom.
Modrokamenská Kalvária: Cesta Viery a Odpustkov
Medzi mnohými pamätihodnosťami Modrého Kameňa si zvláštnu pozornosť zaslúži miestna Kalvária, ktorá je pre svoju krásnu polohu a prírodnú krásu jedinečná. Jej pôvod je neznámy, ale je pravdepodobné, že bola založená na začiatku 18. storočia a založil ju apoštolský gróf Pavol Balaša. Batthyániho vizitácia z roku 1789 sa už o nej zmieňuje a hodnoverne podáva jej popis. Ústne podanie, ktoré opísal Ján Munkay, niekdajší farár na Modrom Kameni, hovorí o nej takto: Kým žil apoštolský gróf Pavol Balaša a ešte aj niekoľko rokov po jeho smrti, Kalvária bola známa púťami zbožného ľudu. Apoštolský gróf sa všemožne staral o to, aby kalvársky vrch priniesol čím väčší úžitok. Keď od apoštolskej stolice dosiahol pre Kalváriu odpustky, zbožný ľud z celého okolia každoročne sem putoval na sviatok sv. Ruženca a čerpal duševnú posilu pri pobožnostiach, ktoré sa tu konali. Už v 18. storočí v dobe apoštolského grófa Pavla Balašu boli púte veľmi prospešné.
Obnova a Posvätenie Krížovej Cesty
V roku 1855 sa podarilo s Božou pomocou, finančnou podporou zemepána baróna Antona Balašu a zbožných veriacich Kalváriu obnoviť. Čoskoro bolo badať, že toto sväté miesto si opäť obľúbili nielen veriaci z Modrého Kameňa, ale aj veriaci susedných obcí. Na žiadosť veriacich miestny farár a zemepán sa obrátili so žiadosťou na kardinála Jána Szcitovského a prosili ho, aby pre zbožný ľud putujúci na modrokamenskú Kalváriu vymohol od Svätej stolice odpustky, aby takto obnovili pobožnosti. Jeho Eminencia tejto prosbe vyhovela. Aby aj Svätá stolica žiadosti veriacich zadosťučinila v liste zo dňa 18. 1. 1856, kardinál Szcitovský dal dovolenie miestnemu farárovi, aby dva razy do roka, a to po nájdení a povýšení svätého kríža, nasledujúce nedele na spomenutú Kalváriu zámockého kostola, vyviedol púť a vykonal aj s kázňou slávnostné bohoslužby. Božská prozreteľnosť čoskoro upozornila dobrodincov, ktorí svojou štedrosťou snahu arcibiskupa uskutočnili. Zvláštnu spomienku si zaslúži Peter Molnár, kanonik v Naďvárade, ktorý pochádzal zo susednej dediny Dolné Plachtince. Bol horliteľom modrokamenských pútí a aj so svojou matkou sa ich zúčastňoval. Daroval na Kalváriu 180 zlatých. Veriaci z Modrého Kameňa a Strhár okrem týchto peňazí pred niekoľkými rokmi venovali na obnovenie Kalvárie pri tejto príležitosti takmer 400 zlatých.
Plán staníc vypracoval Samuel Lániy, inžinier panstva. Obrazy podľa najlepších vzorov boli namaľované na železné platne v Pešti pod dohľadom Antona Szántofyho, prepošta a neskôr ostrihomského kanonika. Ostatné práce vykonávali modrokamenskí robotníci a nádenníci. Krížová cesta bola posvätená v roku 1857, na 16. nedeľu po Sv. Duchu, Michalom Kempom, ostrihomským kanonikom, opátom a novohradským hlavným dekanom, za prítomnosti početných svetských pánov a množstva veriacich. Ešte v tom istom roku bola predostretá prosba arcibiskupovi Szcitovskému o dosiahnutie úplných odpustkov. Prosba nebola zbytočná, lebo už nasledujúci rok vyšiel pápežský list, v ktorom svätý otec Pius IX. povoľuje úplné odpustky. Tento apoštolský list arcipastier Ján Szcitovský rozkázal vyhlásiť, aby boli tieto odpustky na modrokamenskej Kalvárii každoročne platné.
Kaplnka Bolestnej Matky a Rozšírenie Kalvárie
Za farára Jána Munkayho roku 1859 bola na kalvárskom vrchu postavená kaplnka ku cti Bolestnej Matky. Obraz do kaplnky daroval Gabriel Pavlík, farár zo Slovenského Medera (dnes Palárikovo), a maľoval ho významný maliar Pešky. Obraz predstavuje Bolestnú Pannu Máriu stojacu pod krížom, z ktorého vyžarujúci meč zraňuje jej srdce. Stavba, okrem nádenníckej práce, ktorú obec vykonávala zadarmo, stála 799 zlatých a 64 grajciarov. K výstavbe kaplnky zvláštnu pomoc poskytli zbožní veriaci, ktorí si predplatili knihu „Umučenie a smrť Ježiša Krista“. Čistý zisk z tejto knihy, okrem tlačiarenských výdavkov, činil 230 zlatých a celá suma bola venovaná na postavenie kaplnky. V roku 1860, v nedeľu po povýšení sv. Kríža, sa konala ďalšia slávnosť.
V rokoch 1862 - 1864 v priestore medzi Krížovou cestou a kaplnkou Bolestnej Matky bolo postavených 5 staníc, ktoré zobrazujú náboženské pravdy takto: 1. očistec, 2. posledný súd, 3. zmŕtvychvstanie Krista Pána, 4. anjela strážcu a 5. zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Útočište hriešnikov. Obrazy sú dielom akademického maliara Jána Hofrichtera. Jednotlivé stanice, v ktorých sú tieto obrazy umiestnené, ako aj stanice Krížovej cesty boli za účinkovania farára Jozefa Blašku obnovené. Nemožno nespomenúť, že obce Čebovce a Nenince dali obnoviť po jednej stanici Krížovej cesty.
Hore od kaplnky Bolestnej Matky, na vzdialenosť 100 metrov, sa vypína vo výške 500 metrov nad morom 6 metrov vysoký kríž, ktorý sa v tomto prostredí zo zeleného pozadia veľmi pekne vyníma. Kríž bol postavený v roku 1863 na pamiatku veľkého dobrodinca Kalvárie, kardinála Jána Szcitovského, ktorý v roku 1863 poctil Modrý Kameň svojou návštevou a svojím príhovorom u Apoštolskej stolice vymohol na všetky časy odpustky. Na stavbu Kalvárie venoval 70 zlatých. Tento významný kríž v noci 19. novembra 1911 bol víchricou vyvalený, no 6. apríla 1912 bol za účinkovania farára Dr. Žigmunda Ghimessyho opäť postavený. Táto Kalvária je na peknom vyvýšenom mieste a je viditeľná z diaľky. V dnešných časoch, keď sme obklopení náboženskou ľahostajnosťou, je zvlášť nutné obnovovať púte a s nimi i úctu k svätým miestam.
Múzeum Bábkarských Kultúr a Hračiek: Cesta do Detstva
Spolu s blízkou Kalváriou, chráneným náleziskom - Modrokamenská lesostep a Gaštanicou, tvorí hradný areál zaujímavý historicko-kultúrny celok poskytujúci návštevníkom príjemný zážitok i oddych. Múzeum bábkarských kultúr a hračiek na hrade Modrý Kameň vás pozýva na nezabudnuteľnú cestu do detstva.
Expozície Múzea
Múzeum sa vo svojej zbierkotvornej a prezentačnej činnosti zameriava na bábkarské kultúry a hračky, ich históriu a súčasnosť na Slovensku, ale i v zahraničí. Návštevníci môžu obdivovať tradičné marionety slovenských kočovných bábkarov, rodinné bábkové divadlá s originálnymi dekoráciami, bábky z prvej polovice 20. storočia a artefakty z tvorby slovenských profesionálnych bábkových divadiel po roku 1950. Expozície tiež ponúkajú ukážky zahraničnej tvorby z ôsmich štátov Európy.
Ďalšia časť múzea sleduje vývoj detskej hračky v 19. a 20. storočí, kedy sa hračky vidieckych a mestských detí výrazne odlišovali, až po súčasnosť. Ľudové hračky, ktoré vyrábali pre deti príbuzní alebo deti samy, reprezentuje veľká skupina imitujúcich hračiek. V zbierke hračiek medzi najstaršie exponáty patria praveké hračky a najstaršia hračka nájdená na území Slovenska - hlinený vozík z Nižnej Myšle, datovaný do roku 1500 pred naším letopočtom. Bohato sú zastúpené aj hračky 19. a 20. storočia, vrátane bábik, dopravných hračiek, detského nábytku, zvieratiek, hier a hlavolamov.
