Kaštieľ v Divíne má pravdepodobne svoje korene na mieste stredovekej kúrie, ktorú pôvodne postavil niektorý z miestnych zemepánov z rodov Tomajovcov, Losoncziovcov alebo Balassovcov. V roku 1670 dal Imrich III. Balassa postaviť renesančný kaštieľ.
Architektonické začiatky a fortifikačná funkcia
Jadrom kaštieľa bola pôvodne jednoposchodová hranolová budova, ktorá bola excentricky umiestnená pri západnom múre vonkajšieho bastiónového opevnenia. Toto opevnenie bolo postavené na štvorcovom pôdoryse, čím okolo ústrednej budovy vznikalo rozľahlé nádvorie. Hradné múry, vybavené jedným radom štrbinových strieľní, boli na nárožiach zosilnené prevýšenými bastiónmi. Vstup do areálu bol situovaný v strede severného hradného múru.
Okolo kaštieľa sa pravdepodobne tiahla priekopa, ktorá bola napĺňaná vodou z neďalekého potoka. Výnimkou bola južná strana, kde sa múry priamo opierali o svah hradného kopca. Z tohto stručného opisu je zrejmé, že kaštieľ v podobe, ako ho Balassa dal postaviť, mal primárne plniť fortifikačnú funkciu. Zemepán býval v obytnej budove, zatiaľ čo posádka a služobníctvo obývali bastióny rozdelené drevenými povalami na tri etáže. Takéto spojenie obytného účelu s fortifikačnou funkciou vyplývalo z nepokojných čias 17. storočia.
Vývoj opevneného kaštieľa
Opevnený kaštieľ má pravidelný, približne štvorcový pôdorys. Ústrednou stavbou je dvojkrídlová budova kaštieľa, ktorá sa nachádza v juhozápadnom rohu areálu. K tejto budove nadväzuje opevnenie tvorené obvodovou hradbou vymedzujúcou priestor nádvoria. Nárožia opevnenia sú spevnené štyrmi nárožnými baštami. Vstup do areálu je umiestnený v strede severnej hradby a je tvorený vstupnou bránou, ktorá má na východnej strane jednopodlažnú prístavbu.
Komplex opevneného kaštieľa dopĺňa torzo predsunutej bašty, ktorá je situovaná na juhovýchodnej strane do svahu hradného vrchu.
Stredoveké a renesančné úpravy
Najstaršou časťou kaštieľa je bloková obdĺžniková stavba, z ktorej sa zachovali múry čiastočne zahĺbené do prvého podlažia. Tento objekt je možné datovať do predrenesančného obdobia, konkrétne do 14. až 15. storočia. V rámci ďalších stredovekých a neskorostredovekých úprav vznikli prístavby na východnej a západnej strane.
V polovici 16. storočia stredoveká zástavba sídla zanikla a na jej mieste vznikla renesančná dvojpodlažná bloková stavba s pivnicou zahĺbenou do svahu hradného vrchu. Táto stavba získala v roku 1670 neskororenesančné opevnenie s nárožnými baštami, ktoré dal postaviť Imrich III. Balassa.
Neskoršie stavebné úpravy a obdobie Zichyovcov
Z ďalších stavebných úprav boli najvýraznejšie adaptácie obytnej budovy spojené s výmenou krovu a prestavba bášt, pri ktorej boli strieľne nahradené oknami v obvodových múroch. Ďalšia významná zmena sa uskutočnila začiatkom 20. storočia, keď vtedajší majitelia, rodina Zichyovcov, zasypali suterény západného krídla a upravili výšky podláh prvého podlažia. Súčasťou týchto úprav bola aj plošná výmena okien a ostení portálov v obytnej budove kaštieľa.
Úpadok a znárodnenie
V priebehu druhej polovice 20. storočia boli v kaštieli realizované už len menšie úpravy a stavba postupne chátrala. Dňa 1. augusta 1945 bola rodina grófa Zichyho vyhostená z Divína. Grófsky veľkostatok bol po odchode Zichyovcov zoštátnený a stihol ho nemilý osud. Pôda bola rozparcelovaná a divínska časť sa stala základom pre novoutvorený jednotné roľnícke družstvo (JRD).
Po 1. auguste 1945 sídlila v kaštieli Lesná správa a nachádzali sa tu byty pre jej zamestnancov. Neskôr sa kaštieľ opäť dostal do správy JRD. Správa kaštieľa premenila dvor kaštieľa na skladisko umelých hnojív a iného materiálu, obytné priestory na liaheň kurčiat a obilné sklady. Keďže užívatelia sa o kaštieľ nestarali, stavba rýchlo začala chátrať. Vzhľadom na zlý stav sa podnájomníci vysťahovali.
Neuskutočnené projekty a súčasný stav
V rokoch 1969 a 1989 boli vypracované rôzne projekty na rekonštrukciu kaštieľa, ale ani jeden z nich sa neuskutočnil. Od roku 1992 je kaštieľ v správe obce Divín.