Pochopiť rómske etnikum a jeho historicko-spoločenské determinácie vyžaduje rozsiahly prístup. Otázky týkajúce sa identity nie sú jednoduché, pričom sa neustále hľadajú východiská, rešpektovanie ich kultúry a jazyka.
Pôvod a identita Rómov
Rómovia pochádzajú z Ázie, presnejšie zo severnej Indie. Byť etnicky nejednoznačným človekom má veľa privilégií, ale identita Rómov je často predmetom diskusií, napríklad pod otázkou „Cigán" alebo Róm? Rómovia nikdy neprikladali veľký význam minulosti, čo ovplyvnilo zachovanie ich histórie. Spoločnosť sa dlho nezaujímala o hlbšie poznanie ich tradície a kultúry, čo sa zmenilo až v 60. rokoch 20. storočia, keď sa začal zber a zaznamenávanie rómskych kultúrnych prvkov.
Hoci často negramotný, rómsky národ prekonáva mnohých svojou múdrosťou a schopnosťami. V prípade Rómov, ktorí sa nezaujímali o zaznamenávanie konkrétnych tradícií, zvykov a mravov, sa ich odovzdávanie v rodinách po niekoľko generácií dialo ústnou formou. Človek by mal rešpektovať rómsky kódex bez ohľadu na svoju etnickú príslušnosť. Tieto ústne tradície sú ukryté v rómskom kódexe. Otázky ako „Aká bola cesta do Európy?", „Aké zmeny nastali dnes?" alebo „Pestujú Rómovia svoju kultúrnu identitu?" sú stále aktuálne.
Historická cesta do Európy a prvé záznamy
Prvé zmienky o Rómoch siahajú do 13. storočia, kedy dekrét Karola I. uvádza rod Cigán. Rómovia prenikli ďalej, pričom už v roku 1417 boli v Znojme a Prahe, a v roku 1418 v Chebe. Opisovali ich ako ľudí tmavej pleti, kde muži išli na koňoch, zatiaľ čo ženy a deti pešo. V Poľsku sa prvá informácia o Rómoch nachádza v 15. storočí v zázname: „dedit. l.fert. quadringentesimo quarto decimo I-/ tercia pars circuli I-/ Petri Czygan solvit." Už začiatkom 15. storočia prichádzali z Tatranského pohoria priamo z Malej Ázie Carpaten Roma, rovnako ako slovenskí Rómovia (Servika Roma) na juhu Poľska.
Migračné vetvy Rómov smerovali rôznymi smermi. Prvá skupina na čele s Panuelom prešla cez Čechy do Nemecka, s ochranným listom pokračovali v ďalších trasách. Iná vetva postupovala proti toku Dunaja do okolia Regensburgu. Skupina Ondreja smerovala do Švajčiarska cez Zürich, do Bologne, Forli a Ríma. Z Talianska pokračovali v ceste do Marseille a v roku 1427 sa ocitli v Paríži.
Na slovenskom území boli správy o prítomnosti Rómov koncom 14. storočia neprehľadné. V Uhorsku, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, bola situácia Rómov odlišná. Rómovia, ktorí sa usadili v okolí Spišského hradu, prevzali v 15. storočí úlohu behárov, teda vykonávali práce pre panstvo, ako odháňanie zveri, príprava a nosenie potravy. V roku 1496 Vladislav II. povolil Rómov so šiatrami pohybovať sa voľne po krajine v ktorejkoľvek časti ríše. Niektorí Rómovia mohli zotrvať a sezónne kočovať. Za odmeny im boli udeľované ochranné listy, ktoré zaručovali slobodný pohyb. Túto situáciu využívali Rómovia v okolí zvolenského, trenčianskeho a trebišovského okolia na vykonávanie rôznych prác, vrátane kováčskych. Podľa listiny z roku 1557 boli povinní za list platiť funt korenia, za jir dva junty korenia a vykonávať kováčsku robotu, napríklad „Kuvati klince alebo jinšu robotu kováčsku". Rómovia boli v Uhorsku a Sedmohradsku v 16. storočí častejšie poverovaní úlohami katových pomocníkov. V priebehu 16. - 17. storočia prichádzali početné rómske skupiny na územie Uhorska, pričom sa jednotlivé mestá snažili brániť a vydávali rôzne nariadenia.
Poľsko, ktoré v tom čase patrilo medzi krajiny, kde bola situácia pre Rómov priaznivá, lákalo množstvo nemeckých utečencov. Koncom 18. storočia, najneskôr však začiatkom 19., sa v Poľsku objavili nové skupiny nomádnych Rómov z Balkánu, ako Kalderaši a Lóvari. Mali právo vymáhať rôzne dane, čo viedlo k vzniku rodov Kwiekovcov, Kierpacz a Kwiek. Ďalšie rody dávnych predkov boli Bumbulešci, Buconi, Gomoja, Nonkoni, Badoni, Joneszti, Mineszti, Szandoroni. Poliaci a Lóvarovia si navzájom hovorili Rumungri a vysvetľovali, že nie sú Cigáni, ale Maďari alebo Rumuni.
Obdobie prenasledovania a asimilácie
Rómovia sa správali nápadne a čoraz sebavedomejšie, čo bolo interpretované ako dôkaz ich pridlhej cesty. Obviňovali ich z rôznych druhov záškodníckej činnosti, napríklad z krádeže detí. Všade o nich kolovali podivné historky. Cirkvi ich skupiny exkomunikovali a vylúčili z cirkvi, čo viedlo k vypovedaniu zo štátnych útvarov. Cieľom bolo vyhostenie Rómov z krajín, a s tými, ktorí prichádzali z cudziny, sa zaobchádzalo oveľa tvrdšie ako s tými, čo už na území žili.
Už okolo roku 1500 požiadal Maximilián I. krajinu, aby Rómovia buď opustili krajinu, alebo aby boli zabití. Rómovia prestali byť v Nemecku tolerovaní a mohli sa beztrestne zabíjať. Panovník Juraj II. vydal dekrét, ktorý povoľoval trest smrti. Počas tridsaťročnej vojny ich prenasledovali rytieri, ktorí ich považovali za organizovanú, záhaľčivú zberbu. Cisár Karol VI. nariadil ich vyhubenie; mužov popravovali, ženám a deťom odsekávali uši. Nariadenia prikazovali povešať všetkých Rómov nad 18 rokov bez rozdielu pohlavia, čo viedlo k systematickému vyhladzovaniu, podobnému vyhladzovaniu v dobe nacistického Nemecka.
V Čechách a na Morave bola protičínska nálada miernejšia, čo je vidieť zo záznamov v dôsledku husitského hnutia z druhej tretiny 15. storočia. V jednotlivých miestach vo väčších skupinách čarovali, veštili, žobrali a kradli, napríklad v Kutných Horách a v Prahe. V roku 1541 boli vydané ukrutnejšie nariadenia, v ktorých kráľ prikazoval topiť ženy a deti za záškodnícku činnosť. S Rómami v krajinách zaobchádzali rovnako a v prípade ich návratu ich čakal najvyšší trest. Po vydaní ediktu Leopoldom I. sa vyvražďovanie stupňovalo a ohrozovalo ich životy a majetok. Nariadenia prikazovali mužov vešať, ženám a chlapcom rezať uši.
Cieľom bolo legalizovať ich prítomnosť a začleniť ich do spoločnosti. Kľúčovým riešením bola asimilačná politika Márie Terézie (1740-1780) v roku 1761. Od začiatku šesťdesiatych rokov 18. storočia priniesla striktnejšie nariadenia v Sedmohradsku a v Uhrách. Súčasťou bola i zmena pomenovania: namiesto Cigáň sa používalo označenie novoroľník, novosedliak, novousadlík. Priezviská sa nahrádzali bežnými gádžovskými (nerómskymi) menami. Dôležitou zmenou bolo aj pri uzatváraní manželstva tzv. cirkevný sobáš. Reformy Márie Terézie však priniesli do života Rómov iba malé zmeny. Jozef II. (1780-1790) rušil cirkevné rády a kláštory, pričom statky náboženského fondu mali slúžiť na ich začlenenie.
Život Rómov a sociálne podmienky
Rómovia žili v kolibách, polozemniciach a zemľankách, živili sa kováčstvom, spracovaním kovov, hudobníctvom a korytárstvom (napríklad v obciach Petrovany, Rožkovany, Kendice). Ich situácia často viedla na pokraj zúfalstva a biedy. Tí, ktorí sa vyhli biede, sa živili ako mestskí hudobníci. Niekedy zapierali svoj rómsky pôvod a vyvyšovali sa nad ostatnými, čím sa prehlbovali rozdiely medzi nimi a majoritnou spoločnosťou. Súpisy z vlády Márie Terézie a Jozefa II. ukázali, že v 18. storočí bolo najviac Rómov v Tekovskej župe (2034), Zvolenskej (1343) a najmenej na Oravskej župe (216), kde boli priaznivejšie klimatické podmienky.
Zákon č. 117/1927 o potulných Rómoch a tulákoch žijúcich na „cigánsky" spôsob vyžadoval kočovný list, ktorý obsahoval všetky obmedzenia pohybu. Na táborenie v ďalšej obci museli žiadať od starostu povolenie. V Košiciach roku 1929 bol zinscenovaný proces proti moldavským Rómom, kde boli obvinení z kanibalizmu. Tieto obvinenia, podobné pogromom z obce Pobedim pri Trenčíne, boli podávané ako fakty na zvýšenie záujmu verejnosti. Viedli k bezvýchodnosti postavenia Rómov. Nemeckí utečenci nepriaznivo ovplyvnili osud poľských Rómov, čo viedlo Poľsko k príkazu odobrať im pasy a vyhnať ich za hranice, ak sa neusadia na majetkoch šľachty, kňazstva alebo sedliakov. Bolo prikázané vyhnať zlodejov a špehov, ale namiesto vojenskej služby boli Rómovia hospodársky využití aj ako daňoví poplatníci. Iná situácia bola v samotnom Poľsku, kde Rómovia neboli poddaní.
Terminologická diskusia a rómske skupiny
Termín „Róm" sa objavuje v druhej polovici 20. storočia. Ohľadom pojmov „Cyganie/Romowie" sa objavili zástancovia aj odporcovia nových názvov. Niektorí tvrdia, že „Cygan" je historický názov pre túto skupinu, zatiaľ čo „Rom" je názov aktuálny, súčasný. Iní užívajú výlučne názov „Rom", pretože slovo „Cygan" má pre nich zlé konotácie. V kruhoch vzdelaných ľudí bolo použitie termínu Róm dosť časté. Napriek tomu mnohí Rómovia nevidia potrebu meniť tradičné pomenovania. Ako uvádza zdroj z poľskej "Gazety Wyborczej" z roku 2001, jeden hovorí: „Ja vždy som bol a som Cigánom. Nie som žiadny Róm! Pre mňa Róm je slovo cudzie. To znamená Cigána v jazyku cigánskom." Známa rómska poetka Papusza nikdy nepočula, že by sa o Cigánoch mohlo hovoriť Rómovia, a bola by prekvapená, keby sa k nej takto niekto obrátil.
Rómske skupiny sa často charakterizujú názvom štátu, z ktorého pochádzajú, napríklad Lotfika Roma (Rómovia z Litvy) a Rusuria (ruskí Rómovia). Názov sa môže odvodiť aj od teritórií, ako Krymytka, Dobrodžaja, Moldovaja, Grekujria, Serbiaka, Sasytka (nemeckí Rómovia), Chaladytka Roma a Gurvari. V Taliansku sa nazývajú Xoxarané Roma (Khorane Roma), čo znamená Turek, alebo Dasikané Roma. Existujú aj Rómovia na Slovensku žijúci v blízkosti Karpát. Jeden príklad rómskej rodiny z Katowíc bol opísaný v jazyku Romanes takto: „In man bišh bersz. Phirav andro gadžikánes szkota . andre Katowice i beszaw paz mindri khera amare románi. la barifamília. 21. Mindri daj in kelnerka i kierel ande kuchnia. In man rykono so dzianel cia romanes. wakacje somos ki minám phrat. romanipen. Sas kodi mindro phraleskre čhaworo so in les duj bersz i buchol pes Moro. szukar i satre Roma phenen leste Kálijé."
Incident v rómskej osade Smižany
Oslavy Silvestra v osade v Smižanoch pri Spišskej Novej Vsi boli búrlivejšie, ako by si privolaná policajná hliadka želala. Polícia vyčísľuje škody (Zdroj: FB/Polícia Slovenskej republiky). Na Silvestra bola do rómskej osady v Smižanoch na východe Slovenska privolaná policajná hliadka po telefonáte, že ženu mal napadnúť jej druh. Po preverení oznámenia sa z davu prítomných obyvateľov osady rozbehol 17-ročný chlapec v podnapitom stave a s palicou v ruke udrel po kufri policajného auta, poškodil ho a rozbil zadné sklo. Pri odchode druhej hliadky sa k nej priblížil samotný druh ženy, ktorá volala na políciu, a začal po policajnom aute búchať a kopať. Na aute vznikli preliačiny a škrabance.
