RDS ART Group pripravuje na december nové vianočné predstavenie s názvom Vianočný sen, ktoré vzniká pod režijným vedením známeho slovenského tvorcu Jána Ďurovčíka. Ide o veľkú produkciu, v ktorej sa na javisku predstaví takmer 300 detí z Muzikálovej akadémie a tanečných skupín The Wave, Souljam a krOWN.
Predstavenie sa zameriava na dnešnú pretechnizovanú dobu a jemne nás vyzýva, aby sme počas sviatkov spomalili, odložili telefóny a viac sa venovali jeden druhému. Režisér Ján Ďurovčík k predstaveniu uvádza: „Deti sú najúprimnejšími rozprávačmi príbehov. Ak ich dokážeme počúvať, vrátime sa k hodnotám, ktoré sú pre život podstatné.“
Predstavenie Vianočný sen
Dátumy a miesta konania
Premiéry predstavenia Vianočný sen sa uskutočnia 7. decembra v divadle JANART v Bratislave, a to hneď dvakrát o 15:30 a 18:30. Bolo pridané aj predstavenie 6. decembra o 10:00 - verejná generálka v divadle JANART.
Posolstvo predstavenia
„V predstavení Vianočný sen sa spája všetko, čo milujem - detská fantázia, umenie, tanec a spoločná tvorba. Verím, že keď deti dostanú priestor snívať a tvoriť, učia aj nás dospelých znovu veriť v to krásne a jednoduché,“ dodáva režisér.
Informácie o vstupenkách
Vstupenky si zakúpite na recepcii v Dome umenia. Cena vstupenky je 15 € pre hľadisko a 10 € pre balkón.
Vianočný sen
Súťaž Moje najkrajšie Vianoce
Vianoce sú časom, keď sa divadlá napĺňajú teplom, očakávaním a spoločnými zážitkami. Aj toto predstavenie prináša pripomenutie, že kultúra dokáže spájať generácie a vytvoriť zážitok, ktorý trvá dlhšie než samotný večer. Nech čas Vianočný prinesie divákom chvíľu zastavenia a pocit, že to najdôležitejšie nie je pod stromčekom, ale medzi nami.
Milé deti, veľmi pekne Vám všetkým ďakujeme za nádherné obrázky, ktoré ste nám do redakcie poslali. Akoby nás zaplavili samé vianočné pohľadnice, do súťaže Moje najkrajšie Vianoce prišlo niekoľko sto kresieb.
Víťazka a ocenené práce
Takto si predstavuje Vianoce prváčka Emka Keraková z Potvoríc pri Novom Meste nad Váhom. V detskej výtvarnej súťaži Moje najkrajšie Vianoce, ktorú denník Pravda vyhlasuje už takmer dvadsať rokov, získala za svoj obrázok prvú cenu.
Vykúkajú z nich snehuliaci, rozváňajú vianočné koláče aj ihličie, na niektorých poskakujú neposedné zajačiky alebo letia rozprávkové koníky. Na Vianoce sa tešia všetci korčuliari, lyžiari aj zvieratká, ktoré ste nakreslili, a najmä Vy deti.
Porota súťaže
Ujo Martin Kellenberger kreslí odmalička a jeho obrázky poznáte z detských knižiek. Pred Vianocami k nám prišiel, aby spomedzi všetkých krásnych obrázkov pomohol vybrať tie úplne najkrajšie. Veľmi sa na ne vždy teší, lebo má rád pravú vianočnú náladu. Pán výtvarník je akademický maliar, ale mal čo robiť, kým nakoniec vybral víťazov súťaže Moje najkrajšie Vianoce. Najradšej by udelil hneď dve prvé ceny, tri druhé a aspoň päť tretích. Uspokojil sa, až keď sme mu pripomenuli, že krásne knižky od redakcie Pravdy dostane ďalších dvadsať detí a okrem toho aj vyše desať špeciálnych škôl a detských domovov. Najradšej by sme obdarovali všetkých, aby na Vianoce mal radosť každý. A tak čarujeme, ako vieme.
Prvú cenu teda získala prváčka Emka Keraková z Potvoríc pri Novom Meste nad Váhom. Čo si vybrala ako darček od redakcie Pravda? Aké Vianoce by chceli výhercovia detskej výtvarnej súťaže denníka Pravda?
Víťazov detskej výtvarnej súťaže Moje najkrajšie Vianoce vyberal akademický maliar Martin Kellenberger. Redakcia Pravda už takmer 20 rokov organizuje detskú výtvarnú súťaž Moje najkrajšie Vianoce.
Predstavy o Vianociach
Stále si ich predstavujú v dobrom duchu, so snehom, so stromčekom, s rodičmi a ďalšou rodinou, keď majú okolo seba ľudí, ktorí im žičia. Vedia, že Vianoce nie sú len o darčekoch, ale aj o stretnutí.
Vo svojich obrázkoch nám posielajú zdravicu, želanie, že nasneží a postavia snehuliaka, že doma bude nádherne vyzdobený stromček a vôňa perníkov. A potom na obrázkoch vidíme, samozrejme, deti. Radostné, rozjarené, v pohybe, keď mráz zakľaje okienka a vnútri je teplúčko. Postavičky sú urobené s detskou odvahou, v akvarele, v temperke, ceruzkou či fixkou.
Literárne spracovania Vianočného sna
Príbeh o ľadovom medveďovi Lulu
Malý ľadový medveď Lulu žil za polárnym kruhom. Dúfam, že sa ti a tvojim malým pomocníkom darí dobre. Keď dopísal list, šiel si ľahnúť. Hlavou mu vírilo mnoho myšlienok. Samozrejme, rád by dostal darčeky, ale bolo tu ešte niečo, čo by sa mu páčilo viac. Nasledujúce ráno sa Lulu zobudil veľmi skoro. Pripravil si tašku, dal si do nej obed a list Ježiškovi. Poobede už bol veľmi unavený a rozhodol sa, že si oddýchne. Zrazu sa s hrôzou zobudil. Už bola takmer tma a aj keď Lulu plakal, zrazu cez slzy uvidel svetlo na oblohe. Boli to Santove sane, ktoré ťahal sob Rudolf. Zrazu sane spomalili, zastavili pri medvedíkovi a Santa mu hovorí: „Ideš so mnou, môj maličký?“ Lulu nasadol do saní, brázdili oceán a kopce a bol taký šťastný, že zabudol dať Santovi list. Po nejakom čase sane došli k iglu, kde býval Lulu. Santa podal medvedíkovi svoj vlnený klobúk, pomohol mu vystúpiť zo saní a potom zmizol v noci. Lulu jej všetko porozprával a povedal, že Santa mu dal ten najkrajší darček.
Posledný sen starého duba (Vianočná rozprávka) - Hans Christian Andersen
Vysoko na stráni v lese pri otvorenom pobreží sa rozpínal naozaj starý dub. Mal práve tristošesťdesiatpäť rokov, ale tento dlhý vek nebol pre strom viac než práve toľko dní pre nás ľudí. My cez deň bdieme, v noci spíme a snívame. Inak je to však so stromom, ktorý bdie tri ročné obdobia a len v zime spí. Zima je obdobím jeho snov, jeho noc po dlhom dni, ktorý sa nazýva jar, leto a jeseň.
Vzťah duba k podenkám
V nejeden teplý deň tancovala okolo jeho koruny podenka. Žila, vznášala sa a cítila sa šťastná, a ak si toto malé stvorenie v tichej blaženosti na okamih odpočinulo na veľkom, sviežom dubovom lístí, strom vždy povedal: „Neborka! Celý tvoj život trvá len jedinký deň!“ Aký krátky! Aké je to žalostné!“
„Žalostné?“ začudovala sa vždy podenka. „Čo tým myslíš? Veď všade je taký nevýslovný jas, také teplo, toľká krása a ja som veľmi šťastná!“
„No len jediný deň, potom sa všetko pominie!“
„Pominie?“ čudovala sa podenka. „Čo sa pominie? Pominieš sa aj ty?“
„Nie, ja žijem tisíce tvojich dní, a môj deň trvá tri ročné obdobia!“
„To veru nie, lebo ti nerozumiem! Ty máš tisíce mojich dní, ale ja mám tisíce okamihov, v ktorých sa môžem tešiť a byť šťastná! A keď ty zomrieš, potom sa pominie i všetka krása sveta?“
„Ach, kdeže,“ odpovedal strom, „tá iste potrvá ďalej, oveľa dlhšie, než si viem predstaviť!“
„Nuž teda sa nám dostalo obidvom rovnako, len rátame rozličným spôsobom!“
Podenka tancovala a zvŕtala sa vo vzduchu, tešila sa zo svojich jemných, zvláštnych krídel, ich priehľadnosti a hybkosti. Tešila sa v teplom vzduchu, okorenenom vôňou ďateliny a šípkových ruží v plote, bazy a zimozelu, nehovoriac o marinke, prvosienke a mäte. Bola to taká prenikavá vôňa, až sa podenke zdalo, že sa jej krúti hlava. Deň bol dlhý a krásny, plný radosti aj sladkých pocitov, a keď slnko zapadlo, malá muška sa cítila príjemne ustatá od toľkej veselosti. Krídla ju už nechceli niesť a celkom ticho sa spustila na mäkké, hojdajúce sa steblo trávy, prikývla hlavou, ako vie kývať len ona, a radostne zaspala - to bola jej smrť.
„Úbohá podenka!“ povzdychol dub. „Bol to veru prikrátky život!“ Každý letný deň sa opakoval ten istý tanec, rovnaké príhovory, odpovede, usínanie. Opakovalo sa to celé pokolenia podeniek, no všetky boli rovnako šťastné, rovnako veselé.
Dub v zimnom období
Poryvy vetra spievali: „Dobrú noc, dobrú noc! Opadol ti list, opadol ti list! Trháme, trháme! Ta sa do spánku! Uspíme ťa spevmi, ukolíšeme ťa do spánku, ale všakže, to je poľahoba pre tvoje staré konáre! V rozkoši pri tom vŕzgajú! Spi sladko, spi sladko! To bude tvoja tristošesťdesiata piata noc, si vlastne len ročné dieťa! Spi sladko! Z mrakov sa sype sneh, bude z neho celá prikrývka, teplá perina na tvojich nohách! Spi sladko, nech sa ti snívajú pekné sny!“
Dub stál zoblečený zo svojho lístia a chystal sa odpočívať celú zimu, snívať mnoho snov, vždy o niečom, čo zažil, ako to býva aj v ľudských snoch.
Život a minulosť duba
Aj on bol kedysi malý, hej, žaluď mu bol kolískou. Podľa ľudských výpočtov žil už štvrté storočie. Bol to najväčší a najkrajší strom v lese, jeho koruna sa týčila vysoko nad ostatné stromy a bolo ju vidieť zďaleka, slúžil ako znamenie lodiam na šírom mori.
Ani len nepomyslel, koľko očí ho hľadá. Vysoko v jeho zelenej korune hniezdili lesné holuby a kukala v nej kukučka, na jeseň, keď jeho listy vyzerali ako ozdobne spracované medené doštičky, odpočívali na konároch sťahovaví vtáci, prv než preleteli cez more. Ale teraz nastala zima, strom stál bez listov a bolo dobre vidieť, ako sa rozpínajú jeho krivé a hrčovité vetvy. Striedavo prilietali vrany a kavky, sadali si na konáre a zhovárali sa o ťažkých časoch, čo sa práve začali, ako zle je zadovážiť si potravu v zime.
Vianočný sen starého duba
Bolo to práve na Vianoce, keď sa stromu prisnil najkrajší sen. Čujme:
Dub zreteľne cítil, že je sviatočný čas, zdalo sa mu, akoby počul zvoniť zvony zo všetkých kostolov navôkol, navyše bolo krásne ako v letný deň, ticho a teplo. Rozprestieral svoju mohutnú, sviežu, zelenú korunu, slnečné lúče presvitali pomedzi listy a konáre, vzduch bol plný vône kvetov a kríkov. Pestré motýle sa hrali na chytačku a podenky tancovali, akoby tu všetko bolo len preto, aby mohli tancovať a zabávať sa.
Spomienky duba
Všetko, čo strom za dlhé roky zažil a videl okolo seba, prechádzalo popri ňom akoby v slávnostnom sprievode. Videl rytierov a dámy na koňoch, s perom na klobúku a sokolom na ruke - obrázok z dávnych čias - ako jazdia cez les; ozývalo sa trúbenie lesného rohu, psi brechali. Videl nepriateľských vojakov s lesklými zbraňami a v pestrých šatách, s kopijami a halapartňami, ako si stavajú stany a zasa ich skladajú. Strážny oheň blčal, pod rozložitými vetvami stromu spievali a spali.
Videl zaľúbencov, ako sa v tichom šťastí za mesačného svitu stretajú na tomto mieste a vyrývajú svoje mená, ich prvé písmená, so sivozelenej kôry. Citara a Eolova harfa, ktorú kedysi pred dávnymi rokmi zavesili na konáre duba veselí potulní speváci, viseli na nich zase a ľúbezne sa rozozvučali.
Rast a blaženosť duba
Odrazu akoby sa mu nový prameň života rozprúdil od najmenších korienkov až po najvyššie vetvičky, priam až do listov. Dub cítil, že sa pritom vypína, ba korene mu vraveli, aký je aj v zemi život a teplo, pocítil, ako celý mocnie a ako sa dvíha čoraz vyššie. Kmeň vrazil nahor a neprestajne rástol vždy väčšmi a väčšmi, koruna bola plnšia a rozpínala sa doširoka i dovysoka - a ako strom rástol, rástol aj jeho pocit blaženosti, oblažujúca túžba dosahovať čoraz vyššie, až k žiariacemu, horúcemu slniečku.
Vyrástol už nad mraky a temné kŕdle sťahovavých vtákov alebo veľkých bielych labutí leteli pod ním.
Každý list stromu videl, akoby mal oči. Hviezdy boli viditeľné za bieleho dňa, tak vyrástli a žiarili, každá z nich sa trblietala ako dvoje očí, nežných a jasných, pripomínajúcich známe láskavé oči detí, oči zaľúbencov, keď sa stretli pod dubom. Bola to blažená chvíľa, plná rozkoše! A predsa pri všetkej tej slasti zatúžil, žiadalo sa mu, aby sa všetky ostatné lesné stromy pod ním, všetky kríky, rastliny a kvety mohli povzniesť s ním, cítiť a prežívať tú krásu a radosť.
Spoločné povznesenie
Koruna stromu sa pohybovala, akoby hľadal a nenachádzal; obzeral sa, a tu pocítil vôňu marinky a o chvíľu ešte prenikavejšiu vôňu zimozelu a fialiek, nazdával sa, že počuje, ako mu odpovedá kukučka.
Áno, ponad mraky sa vystrkujú zelené vrchovce lesa, dub vidí, ako pod ním rastú a dvíhajú sa iné stromy rovnako ako on. Kríky a kvetiny sa povznášajú vysoko nahor, niektoré sa vytrhávajú aj s koreňmi a letia nahor ešte rýchlejšie. Najrýchlejšia je breza, ako biely svetelný lúč šľahá jej štíhly kmeň nahor, konáre sa vlnia sťa zelené závoje a zástavy.
Celá lesná príroda, ešte aj tŕstie s hnedými vrchovcami rastie s ním, vtáci ich so spevom nasledujú a na byli, ktorá ako dlhá zelená hodvábna stuha voľne veje a vznáša sa, sedí kobylka a vyhráva krídlom o nohu. Chrústy bručia a včely bzučia, každý vták spieva, všetko až k oblohe sa mení na radosť a spev.
„Ale aj ten malý belasý kvietok pri vode by sa mal pozdvihnúť nahor s nami!“ povedal dub.
„A červený zvonček! A malá sedmokráska!“ - Hej, dub ich chcel mať pri sebe všetkých.
„Sme s tebou! Sme s tebou!“ ozýval sa spev zo všetkých strán.
„No tá pekná marinka z vlaňajšieho leta - a predvlani tu kvitli konvalinky v celom hniezde...! A divá jabloň, aká bola krásna - a všetok pôvab lesa za roky, za dlhé roky! Keby tak ožil, aj on by mohol byť s nami!“
„Sme s tebou! „Ach, to je na neuverenie krásne!“ jasal starý dub. „Všetci sú pri mne! Veľkí i malí, ani jeden neupadol do zabudnutia! Ako je len možná toľká blaženosť, kto by si to vedel predstaviť!“
„V nebi je všetko možné, všetko si vieme predstaviť!“ ozývalo sa. A dub, ktorý stále rástol, pocítil, že sa mu korene vytrhli zo zeme. „To je zo všetkého najkrajšie!“ zvolal dub. „Teraz ma už nič nepúta! Môžem vzlietnuť nahor k najvyššiemu svetlu a kráse! A všetkých svojich drahých mám so sebou! Veľkých i malých! Všetkých!“
Záver sna a skutočnosť
Taký sen mal dub, a kým sníval, prehnala sa vo vianočnej noci strašná búrka nad morom a zemou. Ťažké morské vlny sa valili na pobrežie, dub praskotal a trešťal, až sa vytrhol i s koreňmi, práve keď sa mu snívalo, že korene sa mu uvoľnili. Padol. Jeho tristošesťdesiatpäť rokov znamenalo priam toľko ako jediný deň pre podenku.
Vo vianočné ráno, keď vyšlo slnko, búrka sa utíšila. Všetky kostolné zvony vyzváňali a z každého komína, ešte aj z toho najmenšieho na domkárovej streche, sa kúdolil belasý dym ako z oltára obetný dym vďaky. More sa utišovalo a na veľkej lodi, ktorá šťastne prežila nočný nečas, vztýčili všetky zástavy na oslavu Vianoc.
„Strom je preč! Starý dub, naše znamenie na súši!“ vraveli námorníci. „Padol v nočnej búrke! Kde nájdeme zaň náhradu? Nikde!“
Takú pohrebnú reč, krátku, ale výstižnú, venovali stromu, ktorý ležal vystretý na snehu pri pobreží. A nad ním sa niesla vianočná pieseň z lode, pieseň o vianočnej radosti a o narodení Spasiteľa:
S radosťou všetci spievajme: Sláva! Veď k nám dnes prišla nádej pravá!
Školské projekty na pomoc deťom
Každý má rád sny, a hlavne, keď sa plnia. Projekt Vianočný sen na našej škole bol jedným z tých, ktorý mohol aspoň na chvíľku spríjemniť Vianoce a splniť sny deťom, ktorých rodičia v súčasnosti nemajú dostatočné prostriedky na vianočné darčeky.
Vývoj a zameranie projektov
Napriek tomu, že minuloročný projekt svoj cieľ splnil, jeho organizátorky p. uč. Gulová a p. uč. Takýto nápad nepríde zo dňa na deň. Ako triedna učiteľka som si všímala nielen prospech detí na prvom stupni, kde učím, ale aj ako sa správajú, ako žijú, čo cítia, z akých sociálnych pomerov pochádzajú. Totiž, to všetko sa odráža v ich správaní a my v škole to vidíme. Neverili by ste, koľko detí potrebuje pomoc! Viete si predstaviť, že sú deti, ktoré si nemôžu dovoliť kúpiť ani len to pero, ak sa im zničí? A presne to ma viedlo k tomu, aby som začala pátrať po týchto deťoch. Spolu s pani učiteľkou Kubicovou sme začali pracovať na projekte, ktorý by potešil tieto deti aspoň vždy pred Vianocami.
Do projektu som išla s tým, že chcem pomôcť deťom, ktoré sú v hmotnej núdzi, alebo tým, ktorí nemajú také rodinné prostredie ako väčšina z vás.
Každý rok hľadáme niečo, čo daný rok vystihuje, napríklad tento rok sme ho nazvali Vianočný sen. Hovorí o tom, čo by deti chceli pod vianočný stromček. Vianočný sen pravdaže priamo nadväzuje na minuloročný projekt Srdce na dlani a predtým boli Strom života a Pomôžme deťom. Tento rok bude šiesty.
Jeden nebol zameraný na pomoc deťom v hmotnej núdzi a deťom zo znevýhodneného sociálneho prostredia, ale bol zorganizovaný pre detičky v Trenčianskej nemocnici. Možno si spomínate na projekt s Deniskou, volalo sa to Krištáľové srdce.
Definícia znevýhodneného prostredia
Deti zo znevýhodneného sociálneho prostredia žijú pod hranicou biedy. Sú to deti, ktoré žijú v zlých sociálnych podmienkach, ale sú to aj deti v hmotnej núdzi. Napríklad sa to týka žiakov, ktoré nemajú ani jedného rodiča a vychováva ich babka, alebo majú jedného rodiča, napríklad mamu, ktorá nemá prácu. Zvyčajne sú to slušní ľudia. Žiadne deti nemôžu za to, v akej sú situácii.
Príklady rodín a ich situácia
Ťažko povedať. To je individuálne. Aké podmienky majú, keď žijú v jednej izbe alebo rodičia nemajú prácu? Ale máme aj pekný príklad 7-člennej rodiny, ktorá žije v skutočne ťažkých podmienkach. Všetkých päť detí navštevuje našu školu a neverili by ste, všetky deti sa učia na samé jednotky. Ako je to možné? Chcú sa učiť. Keď sú v škole, vnímajú učiteľa v takej miere, že si to dokážu zapamätať na hodine. Viete si predstaviť, že sa potom doma učia v jednej izbe, kde je 7 osôb?
Škola a jej pomoc
Škola pomáha deťom hlavne tým, že im zaobstarávame učebné pomôcky, každoročne sú zaradené do projektov pre deti, snažíme sa pomôcť im kúpou oblečenia a potrebných vecí pre ich život a rast. A napríklad pani učiteľka telesnej výchovy Zuzana Bačová robí charitatívny kondičný tréning, na ktorý chodia tradične tí, ktorí nám chcú pomôcť.
Pravdaže, napríklad tento rok sme získali pre ne školské pomôcky a knihy.
Finančná podpora a druhy darov
Najvyšší finančný dar bol asi 500 eur.
V prvom rade buď s nimi kamarát. Pri výbere darov sa berú do úvahy aj požiadavky spomínaných detí, ale nie také ako mobil, tablet, notebook, ale sú to úplne iné veci. Do vianočných balíčkov sa dávajú hygienické potreby, ako šampón, kondicionér, zubná kefka, pasta, vždy je tam osuška, školské potreby, oblečenie, knihy a podobne. Hračky dávame len tým maličkým deťom, je to väčšinou autíčko alebo bábika. U tých väčších sú to spoločenské hry alebo športové potreby, futbalové lopty a pod.
Medializácia a inšpirácia
V decembri 2016 ste deťom odovzdávali vianočné dary v prítomnosti Rádia RTVS aj významných hostí. Áno, bolo to veľmi príjemné. Na odovzdávanie darov sme pozvali viaceré osobnosti nášho kultúrneho života, ale nakoniec prišli redaktori z rádia RTVS a bratia Pavlikovskí, naši známi hokejisti. Tí nás mimoriadne prekvapili, lebo sa môžeme pochváliť aj tým, že sami vyšli z lavíc našej školy.
Ja neočakávam, že medializácia projektu nám nejako výrazne pomôže. Je to stále vec dobrovoľnosti. Myslím si však, že naša škola môže inšpirovať ďalšie školy, aby začali organizovať svoje projekty a pomáhať svojim žiakom aspoň počas Vianoc. Takýto projekt sa dá urobiť hocikde na Slovensku.
Organizácia projektu
Uvedomujeme si, že organizácia projektu nie je ľahká. Nejde len o vyhlásenie projektu. Učiteľ si popri svojej dennej práci na vyučovaní, doma pri prípravách do školy, domácnosti a deťoch neskoro večer sadne k počítaču a začne hľadať sponzorov a organizovať rôzne aktivity na získanie financií.
Projekt začíname organizovať vždy v septembri a končíme v decembri. Rodina je vtedy trošku v pozadí. Ale sem-tam beriem so sebou aj svojho syna, pomáha mi pri nákupoch a organizovaní. Trochu hektickejšie obdobie je pri organizovaní výletu alebo týždenného pobytu pre tieto deti v aquaparku či v prírode, ak nám chýbajú financie, napríklad na presun detí alebo stravu.
Určite áno, záleží od okolností a od darcov, ktorým touto cestou aj srdečne ďakujeme.
Úspešná premiéra Vianočného sna od RDS Art Group
Dom umenia RDS Art Group má za sebou mimoriadne úspešnú premiéru predstavenia Vianočný sen, pod ktoré sa režijne podpísal Ján Ďurovčík. Na pódiu sa predstavilo takmer 300 detí, ktoré sa postarali o nezabudnuteľný umelecký zážitok. Vypredané hľadisko počas všetkých predstavení jasne ukázalo, že projekt si okamžite získal srdcia divákov.
Proces príprav a spolupráca
Podľa zakladateľky RDS Art Group Ivety Tkáčovej bol proces príprav náročný, ale krásny: „Od septembra sme začali postupne skladať jednotlivé čísla. Janko Ďurovčík ich potom herecky prepájal, vytvoril celkovú líniu a pred mesiacom sme začali víkendové sústredenia. Na poslednom sme už len cibrili detaily,“ uviedla. V predstavení účinkovali umelci z muzikálovej akadémie aj viaceré tanečné skupiny.
Odkaz predstavenia a dojmy účinkujúcich
Projekt niesol jasný odkaz. Pripomenúť, o čom deti snívajú a prečo by sme ich sny mali podporovať v každom veku. Pre viaceré deti bolo vystúpenie splneným snom, najmä pre tie, ktoré získali sólové či hlavné roly: „Som veľmi vďačná, že som dostala svoje prvé sólo. Nesmierne som si to užila,“ prezradila jedna z mladých interpretiek.
Spolupráca s Jánom Ďurovčíkom
Režisér Ján Ďurovčík si spoluprácu s deťmi nesmierne pochvaľoval. Podľa jeho slov nejde len o umelecký projekt, ale aj o vzťah, ktorý sa vyvíja už niekoľko rokov: „Robíme to tretí rok. Je to moja vďaka RDS za to, že podporujú naše divadlo. Tie deti sú úžasné - sú medzi nimi extrémne talenty. Vidíme obrovský pokrok, najmä u tých, ktoré sú s nami dlhšie.“
Ďalší hostia a význam projektu
Ďurovčík zároveň do predstavenia zakomponoval aj ukážku zo svojho aktuálne mimoriadne úspešného muzikálu Rómeo a Júlia. Súčasťou programu bol aj známy spisovateľ Daniel Hevier, ktorý prečítal úryvok zo svojej novej knihy. Vo svojom vystúpení zdôraznil dôležitosť pohybu a umeleckej aktivity u detí: „Veľká časť detskej populácie sa vôbec nehýbe. To sa odráža na ich fyzickom vývine, mentálnom zdraví, frustrácii.“ Premiéra Vianočného sna tak potvrdila, že práca RDS Art Group má obrovský význam.