Detský folklór predstavuje nielen zábavnú formu voľnočasových aktivít, ale aj kľúčový nástroj pre zachovanie a odovzdávanie kultúrneho dedičstva novým generáciám. Ľudové umenie pre deti je ušľachtilým záujmom, ktorý do jedného celku spája prejavy hudobno-poetické, pohybovohravé, slovesné aj výtvarné. Obsahuje najkrajšie ľudské vlastnosti a generáciami overenú múdrosť. V súčasnosti možno z neho čerpať nielen poučenie a krásu, ale aj mravnú silu.
Význam a špecifiká detského folklóru
Výchova ľudovým umením sa k deťom prihovára tým najprirodzenejším a najzrozumiteľnejším spôsobom - overenou metódou odpozorovania "z nohy na nohu, z úst do úst, z ruky do ruky". Mladí, šikovní interpreti často vytvárajú príbehy pomocou ľudového divadla, hovoreného slova, ľudových piesní, ale aj rečňovaniek, vyčítaniek, prísloví a porekadiel. Príkladom je projekt "Deti deťom", kde sa mladí diváci stávajú súčasťou deja príbehu a pomáhajú tak vytvoriť "Školu tanca, spevu". Vďaka tomu sa tradície majú budúcnosť práve v rukách novej generácie.
Detské hry ako predloha pre folklórne vystúpenia
Jedna časť detských hier napodobňuje život dospelých, pričom hlavné námety čerpajú z rodinného prostredia. Deti sa hrajú na manželský pár, matku a otca, imitujúc ich hádky či časté výrazy v rozhovore. Matka dojčí a pestuje dieťa, ktorým je obyčajne najmenšie z detí. Taktiež sa hrajú na pohreb, no najobľúbenejšia vždy bola a zostáva svadba.
Scenár detskej svadby v tradičnom ponímaní
Pri hre na detskú svadbu si deti vybrali miesto v tieni (kôlňa), v prázdnom chlieve či maštali, ktoré si pekne poupratovali. V tejto ľudovo-dramatickej hre deti presne napodobňovali a imitovali svadobné obrady dospelých. Na takejto detskej svadbe sa zúčastnilo veľa detí. Na sobáši pri oltári kňaz zosobášil mladý pár. Nevesta neraz prísahala: "Bohu otcu prisahám, že si muža ňenahám!"
Mladej neveste zadovážili nejaký biely závoj a biele sviatočné šaty. Ak tieto obradné šaty nedostali, z kvetov upravili venček a tým ozdobili mladuchu. Mladý zať, starejší a družbovia dostali ozdobný kvet na sako, na košeľu, alebo za klobúk. Svadobná hostina neraz pozostávala aj z ozajstných jedál a zákuskov, ktoré napiekla matka niektorého z detí. Ozajstná bola aj tanečná veselica.
Niektorý chlapec z detských hudobných nástrojov vylúdil škripľavé melódie. Najčastejšie si však účastníci spievali piesne, ktoré počuli a osvojili si na dospelých svadbách. Tancovali v pároch, priúčajúc sa tancu, keďže aj detská svadba bola dobrou príležitosťou na cvičenie bežných tancov. Dievčence tancovali nielen medzi sebou, ale aj samy, využijúc ako partnera nejaký predmet, napríklad metlu.
Scenáre svadobných pásiem v detských folklórnych súboroch
DFS Rovňanček: Piesne čepčenia a svadobná zábava
Niektoré detské folklórne súbory sa špecializujú na konkrétne svadobné tradície. Napríklad DFS Rovňanček sa v jednom pásme zameral na piesne spojené s čepčením a zábavu pri svadobnom stole, čím divákom sprostredkoval kúsok minulosti.
Komplexný scenár z Políchna
Scenár, réžia a choreografia Veroniky Balážovej a ďalších autorov, s hudobným spracovaním, vychádza z vlastného terénneho výskumu realizovaného v rokoch 2016-2017 a výpovedí pamätníčok z obce Polichno. Scénický obraz začína príchodom družiny mladého zaťa pre svoju nevestu. Nevesta si predávaním klinovníkov pre svadobčanov "kupuje" stoličku v novej rodine. Humornú situáciu vytvára moment, keď sa muži nechávajú "česať" ženami. Budúca rodina prijíma nevestu v novom dome, kde jej snímajú veniec a následne ukladajú mladoženíchov do postele. Scéna pokračuje druhým dňom, kedy sa mladucha podrobí čepčeniu a zábava končí mladuchovským tancom.
DFS Lieska - Svadba z Fačkova
Autentický program zo svadby z Ábelovej
Authentické priblíženie vybraných obrazov zo svadby z obce Ábelová bolo vytvorené podľa dobových fotografií, záznamov a spomienok Mgr. Jána Ivaniča z Ábelovej. Scénický program pozostáva z predávania klinovníkov, snímania venca, čepčenia nevesty a vykrúcanky - skladania sa na poklad neveste. Program je obohatený o svadobné piesne z obce Ábelová, verše, ktoré prednáša družba, klinovníkový tanec a tanec mladého zaťa s nevestou.
Príklady detských folklórnych súborov a ich tvorby
Detský folklór opäť ukázal svoju silu a krásu, keď najmladší účinkujúci priniesli divákom radosť z pohybu a spevu. Po veselom programe často pokračuje program „Školička tanca pre deti“, v rámci ktorého sa aj tí najmenší návštevníci môžu prihlásiť a pod vedením skúsených pedagógov naučiť základné prvky tradičného tanca. Napríklad pod vedením Patrície Hanuliakovej a Detského folklórneho súboru Chotárik z Terchovej.
Detský kolektív Dubkáčika sa predstaví scénickým programom zo školského prostredia, z medzivojnového obdobia 20. storočia. V ňom nahliadneme do hier a tancov školskej mládeže, ktoré sa zachovali z terénnych výskumov v obciach Ábelová a Polichno - napríklad hry piga, na zálohe, vo hviezdu, vo smraďaté vajco, hra na valčík a čardáš. Detské hry a tance sú často vytvorené ako podklad k detským piesňam, napríklad z obce Ábelová, kde na piesne "Kosí zajac otavu" a "Hoc som aj maličká drobná" boli vytvorené krokové motívy vychádzajúce z vrchárskeho čardášu a valčíka.
Obraz detských hier na lúke, piesní, riekaniek a vyčítaniek je taktiež častým námetom. V roku 2015 bola choreografia doplnená o detské hry "Na zelenej lúke sedí zajac", "Na hada", "Kolo, kolo, mlynské", "Kuje kováč klince", "Prší, prší, len sa leje", ktoré predvádza detská zložka súboru.
Významné detské folklórne súbory
- Tancovadlo z Piešťan, laureát 29. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a prehliadky detských folklórnych súborov Eniki beniki 2023.
- DFS Kelčovan z Čadce, umiestnený v zlatom pásme 29. ročníka rovnakej súťaže.
- DFS Drienča z Krpelian spolu s ĽH Konvalinka priniesli pásmo, ktoré divákov prenieslo do 50. rokov minulého storočia.
tags: #detske #folklorne #vystupenia #pasmo #svadba