Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý každoročne pripadá na 8. marec, nie je len o kvetoch a darčekoch. Je to predovšetkým sviatok úcty a poďakovania, prejav solidarity medzi ženami a zároveň spomienka na snahu zrovnoprávniť ich postavenie v spoločnosti. Tento celosvetovo uznávaný sviatok, ustanovený Organizáciou spojených národov, pripomína boj za práva žien a ich nezastupiteľnú úlohu vo všetkých oblastiach života.
Historické korene a vývoj MDŽ
MDŽ nebol len socialistický výmysel, ako si mnohí dodnes myslia. Jeho história je oveľa hlbšia a významnejšia. Ženy odjakživa túžili po nezávislosti a slobode, no muselo prejsť veľmi veľa času, kým sa k nim, predovšetkým zo strany mužov, pristupovalo rovnocennejšie a ohľaduplnejšie. Stačil však jeden zlomový moment v dejinách a zrazu sa na ženy začalo pozerať o trochu inak.
Začiatky ženského hnutia a prvé oslavy
Tradícia oslavovať Medzinárodný deň žien vznikla na medzinárodnej ženskej konferencii v roku 1910 v dánskej Kodani. Pôvodné impulzy však prišli už skôr. Demonštrácie žien sa najskôr odohrávali v USA na popud Socialistickej strany USA. Veľké zhromaždenie za volebné právo žien sa konalo 8. marca 1908 v New Yorku, keď tisícky žien prechádzali ulicami s jasnými požiadavkami: skrátenie desaťhodinového pracovného času, vyššie mzdy a získanie volebného práva. O rok neskôr, 28. februára 1909, členky Socialistickej strany Ameriky symbolicky vyhlásili Deň žien.
Prvý raz sa MDŽ masovo oslavoval už v roku 1911 v Nemecku, Rakúsko-Uhorsku, Švajčiarsku, Dánsku a v Prahe. V Rakúsko-Uhorsku sa prvý raz MDŽ veľkolepo oslavoval 19. marca 1911, pričom sa ho zúčastnilo vyše milióna žien a mužov. K pôvodným požiadavkám pribudli aj ďalšie témy, ako právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.
Tragédia, ktorá zmenila pohľad na pracovné podmienky
Týždeň po prvých oslavách MDŽ v Rakúsko-Uhorsku, 25. marca 1911, sa v americkej továrni Triangle Shirtwaist Factory v New Yorku stala tragédia. Požiar budovy si vyžiadal takmer 150 obetí, väčšinou žien. Pracovný čas bol vtedy 14 hodín denne, haly boli plné horľavých materiálov a chýbali hasiace prístroje. Hoci išlo o štandardné pracovné podmienky tej doby, táto udalosť viedla k intenzívnejšej práci na zlepšovaní pracovných podmienok žien a ich bezpečnosti.
Ustálenie dátumu a globálne uznanie
Dátum 8. marec sa ako oficiálny termín Medzinárodného dňa žien ustálil až po prvej svetovej vojne, najmä pod vplyvom veľkej demonštrácie v Petrohrade v roku 1917. Táto demonštrácia, ktorá sa konala poslednú nedeľu vo februári podľa juliánskeho kalendára (čo sa rovná 8. marcu gregoriánskeho kalendára), sa stala symbolom revolúcie v Rusku, keď ženy protestovali proti hladu a vojne. V roku 1917 bol 8. marec pevne ustanovený. Dnes sa MDŽ oslavuje vo viac ako 100 krajinách sveta.
MDŽ v Československu a na Slovensku
Prvý sviatok MDŽ v Československej republike sa konal v roku 1921 a o rok neskôr už nadobudol masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol MDŽ zrušený, posledný sa konal v roku 1938. V období socializmu sa s Dňom žien spájali predovšetkým obrázky snežienok, tulipánov, narcisov a najmä karafiátov.
Ženské hnutie na Slovensku: od podrobenosti k emancipácii
Slovenská žena koncom 18. a v polovici 19. storočia bola odrazom života podrobeného národa. Zdieľala jeho osud, nemala možnosť vzdelávať sa, drela na malých políčkach a často pracovala aj namiesto mužov. Zlé ekonomické podmienky, nerovnoprávnosť slovenského národa v Uhorsku a historicky zdedené predsudky bránili ženám byť účastné na spoločenskom živote.
Túžba po vyššom vzdelaní však podporila emancipáciu žien na Slovensku, spočiatku hlavne v meštiackych ženských vrstvách. V tomto období nastali značnejšie pokusy o literárnu tvorbu žien či herectvo. Obdobie prvej svetovej vojny obnovilo boj o politickú rovnoprávnosť a sociálne záujmy pracujúcich žien, vytvorili sa možnosti na urýchlené snaženie politicky zrovnoprávniť ženy.
Spolok Živena a jeho význam
Od konca 19. a začiatkom 20. storočia existovali po celej krajine rôzne ženské spolky. Najznámejším bol ženský kultúrny spolok Živena, za ktorého vznikom v Turčianskom sv. Martine paradoxne stál muž Ambro Pietor. Ten v roku 1869 vypracoval stanovy spolku a vytvoril pôdu pre jeho založenie, čím sa tento rok stal pamätným v histórii ženského hnutia na Slovensku. Ženy tak mali po prvý raz svoju organizáciu a vystupovali ako riadený celok. Cieľom Živeny bolo stmeliť slovenské ženy, podporovať ich vzdelávanie, mravnosť, pilnosť, ako aj prácu slovenských spisovateliek a poetiek. Živena sa zameriavala na získanie prístupu žien k vzdelaniu, nie na kopírovanie meštiackeho ženského hnutia v boji o volebné práva.
Koncom 19. storočia začal vznikať prvý časopis Almanach Živeny, ktorý bol v 50. rokoch 20. storočia nahradený dodnes vychádzajúcim časopisom Slovenka. Miestne odbory Živeny fungovali v 30. rokoch 20. storočia v mestách aj na dedinách na Spiši, zapájali sa do kultúrnych podujatí a spolupracovali s ďalšími spolkami. Spolok bol tiež dobročinný a pomáhal s charitatívnymi aktivitami.
Ženské spolky a osobnosti v Kežmarku
Miestny odbor Živeny existoval aj v Kežmarku, založený v roku 1933, a venoval sa hlavne ochotníckemu divadlu. Kežmarok mal aj iné spolky, kde sa stretávali dámy s cieľom vzdelávať sa, pomáhať si v sebarozvoji, vytvárať solidaritu a všestranne sa angažovať. Už v roku 1897 tu vznikol Spolok židovských žien a v roku 1908 začal fungovať Kežmarský všeobecný ženský spolok.
Zaujímavou ženskou osobnosťou v Kežmarku v prvej polovici 20. storočia bola Mária Krajňáková. V roku 1918 sa vydala za predstaviteľa robotníckeho hnutia Michala Krajňáka a v roku 1921 sa stala zakladajúcou členkou KSČ v Kežmarku. Bola funkcionárkou mestských a okresných orgánov KSČ a masových revolučných organizácií na Spiši. V roku 1923 ušila zástavu ženskej sekcie KSČ, ktorú ženy prvý raz niesli v prvomájovom sprievode v roku 1924. Bola členkou obecného zastupiteľstva za KSČ od roku 1927, založila Zväz slovenských žien v Kežmarku a participovala na založení ženského spevokolu. Za svoje zásluhy bola ocenená v roku 1958 vyznamenaním Za zásluhy o výstavbu a v roku 1962 Radom práce.
Ekonomická emancipácia v Kežmarku
V minulosti bolo zaužívaným pravidlom, že ženy s viacerými deťmi zostávali doma ako ženy v domácnosti, starali sa o dom, rodinu a deti. Muž bol hlavou rodiny a jej hlavným živiteľom. V Kežmarku však existovala veľká pracovná možnosť v textilnej továrni Karola Weina, presunutej z Starej Ľubovne v roku 1884. Práve tu ženy dostávali priestor zamestnať sa, často ako šičky. Aj takto sa prejavovala emancipácia žien, ktoré aktívne prispievali do domácnosti aj finančne. Rodina Weinovcov mala silný vplyv; manželka Mária Weinová bola tiež aktívna v spoločnosti, pre zamestnancov sa budovali domčeky a ich deti mali dokonca vlastnú škôlku. Dcéra Karola Weina, Elza, bola predsedníčkou školského spolku Schulverein pri Nemeckej evanjelickej a v dievčenskej meštianskej škole.
Súčasné výzvy a posolstvo MDŽ
Hoci MDŽ oslavujeme už vyše sto rokov, boj za rovnosť ešte nie je dokončený. Ženy stále čelia diskriminácii, stereotypom a nerovnosti v mnohých oblastiach života. MDŽ je preto príležitosťou na zamyslenie sa nad tým, ako môžeme vytvoriť spravodlivejší a rovnoprávnejší svet. Tento deň reflektuje výzvy a pokrok v oblasti práv žien.
Pretrvávajúca nerovnosť
Ženy stále čelia nerovnosti v STEM odboroch (veda, technológie, inžinierstvo, matematika). Hoci digitálny sektor rapídne rastie a tvorí státisíce nových pracovných miest, pomer žien v tomto sektore klesá. V EÚ tvoria ženy 52% populácie, no reprezentujú len 17% všetkých IKT špecialistov a zarábajú o 19% menej v porovnaní s mužmi na rovnakých pozíciách. Ich účasti v týchto oblastiach bude kľúčová pre ekonomickú nezávislosť žien, keďže aj v 21. storočí v mnohých krajinách stále poberajú nižšie mzdy než muži. Dôraz sa preto kladie na podporu vzdelávania a solidarity. Medzinárodný projekt PRACE, v ktorom je Slovensko zastúpené Centrom spoločných činností SAV, vyzdvihol príklady úspešných žien pôsobiacich v oblasti HPC (vysokovýkonného počítania) v publikácii Women in HPC.
Posolstvo a oslavy dnes
Oslavy MDŽ sa v priebehu času menia. Dnes je dôležité nielen oceniť ženy vo svojom okolí, ale aj pripomenúť si neustály boj za rovnosť a spravodlivosť. MDŽ je sviatok všetkých žien bez ohľadu na ich národné, jazykové, kultúrne, národnostné, etnické, ekonomické či politické postavenie. Posolstvo tohto dňa je vždy aktuálne: podporovať úsilie o rovnosť, bojovať proti diskriminácii a budovať svet, v ktorom bude každá žena videná, oceňovaná a rešpektovaná.
Po veľkých ženských inšpiráciách však nemusíme pátrať príliš ďaleko. Silu, odhodlanie, veľkorysosť či odvahu môžeme nájsť priamo okolo seba. Hľadajme ich v našich mamách, sestrách, babičkách, tetách či vnučkách. Vráťme sa v spomienkach a pripomeňme si, čo všetko boli ochotné urobiť pre nás, pre rodinu, a poďakujme im za toto ich malé hrdinstvo. Nielen v tento sviatočný deň, ale každý jeden.
Ako správne vyjadriť prianie k MDŽ
Prianie k MDŽ by nemalo byť len formálnou povinnosťou vo forme odkopírovanej rýmovačky z internetu. Najčastejšou chybou pri písaní blahoželaní je ich prílišná všeobecnosť. Fráza „Všetko najlepšie k MDŽ“ síce nikoho neurazí, ale ani v nikom nezanechá emóciu. V dobe, kedy si posielame stovky rýchlych, často neosobných správ denne, má pekne sformulované prianie, ideálne na fyzickej pohľadnici alebo lístočku, obrovskú pridanú hodnotu. Moderný trend ustupuje od veršovaniek, ktoré môžu pôsobiť neosobne a zastaralo. Pre skutočný efekt sa odporúča vybrať si prianie, ktoré vám najviac rezonuje, upraviť si ho podľa seba a urobiť tak výnimočným ženám vo vašom okolí krajší 8. marec. Menej je často viac, obzvlášť ak pripájate prianie na papierovú kartičku ku kvetom alebo darčeku.
MDŽ. Žena. Priateľka, sestra, matka... Všetko najlepšie k MDŽ
Tipy na osobné priania: Pomenujte, čo si vážite
Kľúčom k úprimnému prianiu je uznanie - pomenujte jednu konkrétnu vec, ktorú si na danej žene vážite (napríklad jej trpezlivosť, silu, zmysel pre humor, pracovitosť). Nemusíte písať dlhé slohy, ktoré nikto nedočíta dokonca, najmä pri elektronických správach. Krátke a slušné prianie je vždy vhodné.
Priania pre partnerku/manželku
- „K dnešnému sviatku ti chcem popriať len jedno: aby si sa cítila taká milovaná a výnimočná, ako sa ja cítim pri tebe každý jeden deň.“
- „Si môj najväčší pokoj aj tá najlepšia energia zároveň. Som na teba neskutočne hrdý.“
- „Nech je tento rok plný chvíľ, v ktorých budeš na prvom mieste ty.“
- „Ďakujem za všetko, čo do nášho vzťahu a rodiny dávaš - tvoj čas, trpezlivosť, starostlivosť a lásku.“
- „Prajem ti, aby si sa na seba do zrkadla pozerala takými očami, akými sa na teba pozerám ja. Si dokonalá.“
Priania pre mamu/starú mamu
Mama je často tou najdôležitejšou ženou v živote, preto si zaslúži špeciálne poďakovanie.
- „Mami, ďakujem ti za to, že si mi vždy verila aj vtedy, keď som si neveril sám. Tvoja sila je pre mňa nekonečnou inšpiráciou.“
- „K dnešnému sviatku ti prajem hlavne pevné zdravie, vnútorný pokoj a oveľa viac dní, v ktorých budeš myslieť len a len na seba.“
- „Ďakujem za tvoju nekonečnú trpezlivosť, láskavé objatia a silu, ktorou nás držíš pokope. Si a navždy budeš môj bezpečný prístav.“
- „Mami, k MDŽ ti želám, aby si sa usmievala presne tak často, ako dokážeš vyčariť úsmev ty nám všetkým okolo.“
- „Babička moja, k MDŽ ti želám hlavne more zdravia, Božieho pokoja a radosti z každého nového dňa.“
- „Nech máš vždy dôvod na úprimný úsmev a nech každý deň cítiš, ako veľmi si u nás všetkých milovaná.“
- „Tvoja láskavosť, múdrosť a dobrota sú pre mňa najväčším vzorom.“
- „Ďakujem za tvoje teplé objatia, múdre rady pri čaji aj všetky tie fascinujúce príbehy.“
Priania pre sestry a kamarátky
Pri sestrách a dobrých kamarátkach môžete upustiť od oficialít a byť viac „cool“, vtipní a priamočiari.
- „Sestrička, nech máš tento rok oveľa viac ‚áno‘ na seba a svoje potreby a oveľa menej ‚musím‘ pre všetkých ostatných.“
- „Si skvelá, inšpiratívna a neuveriteľne silná žena - a dnes je ideálny deň na to, aby si to počula nahlas.“
- „Nech ti v živote vychádza všetko, na čom ti naozaj záleží. A nech ťa hlavne baví tá cesta k tomu.“
Priania pre kolegyne
- „Ďakujem za vždy výbornú spoluprácu.“
- „Nech máte okolo seba neustále ľudí, s ktorými sa pracuje ľahšie a žije o niečo krajšie.“
- „K sviatku žien prajem pevné zdravie, úsmev na tvári a oveľa menej stresu (aj počas tých najťažších uzávierok).“
Priania pre rýchlu elektronickú správu
Vyhnite sa dlhým slohom, ktoré nikto nečíta dokonca.
- „Krásne MDŽ! Prajem ti deň plný pokoja, radosti a dôvodov na úsmev.“
- „Všetko najlepšie k MDŽ. Nech sa ti práve dnes splní aspoň jedna malá tajná radosť.“
- „K Medzinárodnému dňu žien posielam jedno veľké virtuálne objatie a prajem krásny deň.“
- „Krásny Deň žien! Nech máš dnes (aj vždy) okolo seba ľudí, ktorí ťa vedia naozaj potešiť.“
- „Dnes je MDŽ - takže oddych je dnes prísne povinný! Prajem ti nádherný deň len pre seba.“
- „K MDŽ ti prajem veľa zdravia, šťastia a najmä ľahkosť v každodennosti.“
- „Krásne MDŽ! Si výnimočná žena - nikdy na to pri pohľade do zrkadla nezabúdaj.“
- „Prajem ti, nech sa každý deň cítiš milovaná, videná a naozaj oceňovaná. Krásny 8. marec!“