V roku 2025 si pripomíname viaceré výročia osobností svetového i kultúrneho dedičstva, medzi ktoré patrí aj Pavol Dobšinský. Tento významný slovenský folklorista, evanjelický farár, pedagóg a spisovateľ, často označovaný ako „slovenský Homér“ alebo „slovenský Ezop“, sa pričinil o zachovanie a popularizáciu slovenskej ľudovej slovesnosti. Patrí medzi kľúčové postavy slovenského literárneho romantizmu.
Životopis Pavla Dobšinského
Narodenie a rané vzdelanie
Pavol Emanuel Dobšinský sa narodil 16. marca 1828 v Slavošovciach v rodine evanjelického farára. Vzdelanie získal na gymnáziu v Rožňave a Miškovci. Od roku 1840 študoval na evanjelickom lýceu v Levoči, ktoré bolo v tej dobe jednou z najlepších stredných škôl. Počas štúdia teológie a filozofie v Levoči v rokoch 1840 - 1848 sa zoznámil s Jánom Bottom i Ľudovítom Kubánim a aktívne sa zapojil do činnosti súkromného študentského spolku Jednota mládeže slovenskej, ktorý viedol Ján Francisci Rimavský.
Revolučné roky a vojenská služba
V rokoch 1848 - 1849 sa Pavol Dobšinský pridal k revolučnej armáde a neskôr sa stal vojakom cisárskeho vojska. Po skončení vojenskej služby sa v roku 1850 vrátil k rodičom do Sirku, kde sa začal venovať príprave na kandidátsku kňazskú skúšku. Túto skúšku úspešne zložil v roku 1850.
Profesijná dráha a pôsobenie
V rokoch 1850 - 1852 pôsobil v Revúcej ako asistent u evanjelického farára a etnografa Samuela Reussa. Práve vďaka svojmu zamestnávateľovi sa začal venovať zbieraniu a vydávaniu slovenskej ľudovej slovesnosti. Od roku 1852 pracoval ako pomocný redaktor v časopise Slovenské pohľady. Neskôr pôsobil ako kaplán v Brezne u Jána Chalupku v rokoch 1853 - 1855. V rokoch 1858 - 1861 bol profesorom slovenského jazyka a literatúry na lýceu v Banskej Štiavnici.
Napokon sa v roku 1861 usadil v Drienčanoch, kde pôsobil ako kňaz až do konca svojho života.
Osobný život a úmrtie
Pavol Dobšinský sa oženil dvakrát, prvý raz si vzal Paulínu Schmidtovú. Zomrel 22. októbra 1885 na silný zápal pľúc.
Literárna a folkloristická činnosť
Začiatky a raná tvorba
Začiatky Dobšinského literárnej tvorby sa datujú ešte od čias jeho štúdia na evanjelickom lýceu. Už v tej dobe písal básne v intenciách štúrovskej poézie, ktoré boli najmä ponáškami na ľudovú pieseň, vlastenecké a alegorické básne. V tomto období prispieval aj do Levočského zábavníka s podtitulom Prostonárodný zábavník, kde vznikali jeho prvotiny ako „K Tatrám“, „Bánse“, „Spievanky“, „Časy“, „Opustený“.
Aktívne redigoval aj rukopisný zábavník Holubica, do ktorého prispieval básňami a zápismi slovenských ľudových rozprávok.
Prekladateľská a publicistická činnosť
Dobšinský sa okrem vlastnej tvorby venoval aj prekladateľskej činnosti. Ovládal srbochorvátštinu, anglický, francúzsky, poľský jazyk a ruštinu. Sústavne prekladal zo svetovej poézie a v rôznych časopisoch mu postupne vyšli preklady diel autorov ako Byron, Lamartine, Mickiewicz, Lermontov, Rousseau alebo Shakespeare.
V roku 1859 požiadal o povolenie vydávať časopis pre umenie a literatúru Sokol. Na stránkach tohto časopisu publikovali svoju tvorbu okrem iných Samo Chalupka, Andrej Sládkovič, Ján Botto i Janko Kráľ. Recenzoval tiež almanachy Concordia a Lipa. V roku 1861 ho okolnosti prinútili zanechať vydávanie tohto časopisu.
Folkloristika a zberateľstvo
Ťažisko činnosti Pavla Dobšinského spočíva vo folkloristike. Už ako študent sa zaoberal problematikou ľudovej slovesnosti. Sústavne zbieral a zapisoval piesne, príslovia, porekadlá, hádanky, hry, obyčaje a povery. Pred publikovaním ich zbavil pôvodnej erotickosti a „šťavnatého humoru“, vďaka čomu sa ľudové diela (pôvodne určené dospelým) stali obľúbenými a vhodnými medzi detskými čitateľmi.
Časopisecky publikoval folkloristické štúdie a zhrnul ich do knihy Úvahy o slovenských povestiach (1872), kde prezentoval výsledky dlhoročného štúdia slovenských ľudových rozprávok.
Alexander DUBČEK │ 🇸🇰 Slovenský panteón
Kľúčové diela
- Slovenské povesti (1858 - 1861): Spolu s A. H. Škultétym zostavili a vydali súbor 64 rozprávok v šiestich zošitoch. Táto zbierka obsahovala rozprávky čarodejného typu, ktorým Dobšinský pripisoval mytologický pôvod.
- Zborník slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádanok, hier, obyčajov a povier (1874): Na vydávanie tohto zborníka sa rozhodol výbor Matice slovenskej v roku 1867 a jeho redakciou poveril Pavla Dobšinského.
- Prostonárodné obyčaje, povery a hry slovenské (1880): Táto kniha má dve časti - prvá sa venuje opisu ľudového života, druhá časť sleduje rôzne ľudové hry v jednotlivých častiach roka.
- Prostonárodné slovenské povesti (1880 - 1883): Toto je najväčšie a dodnes najobsiahlejšie dielo, ktoré Dobšinský vydal na sklonku svojho života. Vyšlo v Martine v ôsmich zošitoch a tvorilo ho 90 rozprávok.
Obsah Prostonárodných slovenských povestí je žánrovo pestrý a bohatý. Zastúpené sú predovšetkým fantastické rozprávky, ale nájdeme tu aj zvieracie, legendárne, novelistické, realistické a humoristické. Charakteristickým znakom tejto zbierky je jednotná autorská línia všetkých rozprávok, pričom mnohé časti boli štylisticky upravené. Na Dobšinského povestiach sa vychovalo mnoho generácií slovenských detí, ktoré si vycibrili zmysel pre krásu reči a fantázie.
Najznámejšie rozprávky
Medzi najznámejšie rozprávky z jeho zbierok patria: Zakliata hora, Zlatá priadka, Laktibrada, Zlatovláska, Janko Hraško, O troch grošoch, Soľ nad zlato, Chudobných rodičov syn, Traja zhavranelí bratia, Nebojsa, Pamodaj šťastia, lavička, Popolvár najväčší na svete, Starý Bodrík a vlk, Koza odratá a jež či Kozliatka. Meno Dobšinského si mnohí spájajú práve s týmito rozprávkami, v ktorých dobro zvíťazilo nad zlom, a ktoré sa začínajú klasickými frázami ako „Bol raz jeden kráľ…“ alebo „Kde bolo, tam bolo…“
Dedičstvo a odkaz
Vplyv a popularizácia
Pavol Dobšinský dal slovenským ľudovým príbehom literárnu formu a zachoval ich pre národ, podobne ako antický velikán Homér zhrnul grécke mýty. Písal pod viacerými pseudonymami - ako Miloš, Ondrej Kráľ, Slavoj Drienčanský či Železnický. Jeho diela inšpirujú nielen generácie čitateľov, ale aj umelcov.
Druhého vydania Prostonárodných slovenských povestí (1959) bolo doplnené ilustráciami M. Benku, tretie vydanie vyšlo v roku 1966 a štvrté v roku 1973 spolu s textami knihy Slovenské povesti.
Divadelné a filmové adaptácie
Dobšinského svet rozprávok vie očariť aj dnes. O jeho úspechu svedčí fakt, že jeho knihy sú stále žiadané a mnohé rozprávky sa v podobe rôznych divadelných a televíznych adaptácií dostali na divadelné dosky či strieborné plátna. Napríklad Spišské divadlo uvádza Dobšinského rozprávku Janko Hraško a Činohra SND v úprave Ľuba Feldeka uvádza rozprávkovú hru Nebojsa. V podobe baletnej adaptácie si môžeme v Národnom divadle Košice vychutnať rozprávku Chudobný rodičov syn. Chýrna Zlatovláska, statočný Nebojsa či rozprávky O troch grošoch, Soľ nad zlato, Zlatá priadka alebo Popolvár najväčší na svete dobyli filmový svet a zaradili sa do zlatého fondu slovenskej kinematografie.
Pripomínanie a pocty
Na Pavla Dobšinského sa nezabúda. V ankete RTVS Najväčší Slovák v roku 2019 bol vyhodnotený na 70. mieste. Slovenskému Ezopovi i veľkému rozprávkarovi vzdali poctu nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
- Pamätná tabuľa: Na jeho rodnom dome bola osadená pamätná tabuľa, ktorú odhalili pri 100. výročí jeho narodenia na veľkolepej národnej slávnosti v roku 1928.
- Pamätník: Pri príležitosti 142. výročia narodenia Dobšinského, 16. marca 1970, bol v obci Slavošovce slávnostne odhalený pamätník za účasti prof. Jána Čajaka ml. Autorom pamätníka je akademický sochár Dušan Dzurek.
- Škola: Zároveň bola slávnostne pomenovaná Základná škola v Slavošovciach menom Pavla Emanuela Dobšinského.
- Pamätná izba: Pamätná izba v rodnom dome Pavla Dobšinského bola zriadená v roku 1970 za výraznej podpory obyvateľov a rodákov Slavošoviec. V roku 1978 pri príležitosti 150. výročia narodenia Dobšinského bola pamätná izba reinštalovaná Baníckym múzeom v Rožňave. Dnešnú podobu dostala v roku 1995. Sústredili v nej materiál regionálneho charakteru, doplnený dobovými predmetmi a nástrojmi, ako aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča a M. Hattalu.
- Zahraničné uznanie: V roku 2004 bola vo Francúzsku vydaná zbierka 100 najkrajších rozprávok sveta a Slovensko má v nej zastúpenie práve jednou z Dobšinského rozprávok - Ružovou Aničkou.
- Asteroid: Dobšinského meno nesie aj Asteroid číslo 39880, ktorý sa nachádza v hlavnom pásme asteroidov medzi dráhou Marsu a Jupitera.
Pri príležitosti 190. výročia narodenia Pavla Dobšinského sa 21. marca 2018 konala v obci Drienčany konferencia, ktorá opäť pripomenula jeho nezmazateľný prínos slovenskej kultúre.